
Jeden priateľ prežíva o 120 km príjemný večer, iný neďaleko oslavuje stužkovú, tretí je ani neviem kde... asi sa túla po Nitre a tí brčkaví tancujú...
Zostal si len ty... verný a vždy pri mne (teda... ak je po ruke počítač)
Dnes bol príjemný deň... už dávno som zabudla, aké nádherné je sedieť v obývačke a rozprávať sa s priateľom...len tak, vlastne o ničom...
Neviem čo ma to dnes popadlo ale hrnú sa mi slzy do očí... nie je to depresia a celkom ani smútok.... Je to niečo medzi plačom od radosti, že mám ľudí, ktorí ma majú radi a zároveň tušenie, že nič nie je večné...
...minuli sa mi slová....