reklama

Najkrajší deň môjho života

Každý z nás nejaký mal...Neviete aký? Len pekne porozmýšľajte. Môj bol 29.10.2010. Všetko to začalo úplne obyčajne budíkom o 6:00...Cestou k zubárke, ktorá mala dovolenku. Bol nádherný jesenný deň. Slniečko sa rozlievalo po uliciach a poliach. A mňa čakalo ne/čakané :). Sadla som do autobusu smer Čierne Kľačany a môj najkrajší deň sa mohol začať ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Vystúpila som a nikto ma nečakal, tak som sa vybrala k domu môjho milovaného. Medzi dverami som sa minula s jeho rodičmi, ktorý práve odchádzali. Po krátkom rozhovore a šťavnatých sendvičoch aké vie spraviť len on :) som sa prezliekla a nasadla do auta horiac nedočkavosťou. Odparkovali sme auto a a prešli prešli slnečnou dedinkou až tam... Už nás čakali... Traja koníkovia v plnej výstroji a s nimi jedna milá slečna v kovbojskom klobúčiku. (Už vtedy som myslela, že vyskočím z kože.) Pridelili mi najmenšieho koníka... trošku sklamane som na neho vyskočila, ale táto nesympatia bola asi vzájomná, pretože sa mu vôbec nepáčilo, že by mal niesť práve takúto záťaž. Vďaka tomu som dostala vysokánskeho valacha Ňuňa, ktorý žiadne protesty proti mne nemal. Po krátkom zácviku do koňského šoférovania sme sa mohli vybrať na vychádzku. V mojom brušku lietali motýliky od radosti... nevedela som čo mám povedať, len som sa otočila, pozrela do očí môjmu milému, ktorý toto pre mňa pripravil a snažila som sa mu nemým úsmevom povedať „Ďakujem“. Keď sme prišli na kopec a podo mnou sa prestierala lúka a v diaľke boli hory, lesy, slniečko, nebeská obloha a spokojne sa pasúce stádo srniek moje srdce až zaplesalo. Keď som popohnala koňa a vkročili sme na lúku vedela som, že sa mi splnil sen... ten môj detský sen o ktorom som si myslela, že sa nikdy nesplní... Jazdila som na koni..na lúke... sama.. žiadne ohrady... žiadne laná a vôdzky... žiadny človek čo by koňa viedol.. Proste len ja a on a voľný svet ♥Samozrejme že táto prechádzka jesennou krajinou pre mňa trvala krátko aj keď to bolo vyše hodinky. Koník už poznal trasu a sám si to aj namieril domov a skoro ma nechal visieť na strome a potom ma chcel nechať na streche pri stajni :) Veselo som zoskočila a venovala koníkovi posledný pohľad do očí a pohladenie. Slečne sme poďakovali, chytili sme sa za ruky a išli k autu.. Emócie so mnou lomcovali ako para z vrchnákom na tlakovom hrnci... Vrhla som sa Robkovi okolo krku a vybozkávala som ho čo to dalo. Splnil mi najväčší sen... a asi o tom ani nevedel... ĎAKUJEM

Miroslava Trungelová

Miroslava Trungelová

Bloger 
  • Počet článkov:  178
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu