Je večer a v Klasove to začína žiť... babky zvedavo vykúkajú z okien „Čo sa to v tem kulturáku len móže robyt ?“... Množstvo áut, nádherných šiat, vysokých topánok, oblekov a kravát, krásne vyzdobená miestnosť, z dievčat dámy a z chlapcov elegáni... Privítanie hostí, u niekoho nervozita, posledné prípravy a ide sa.
We are the world, we are the children...
Príhovory, úsmevy, smiech, slzy a plač... všetko si našlo svoje miesto. Celý večer sa niesol v zmysle smiechu, zábavy, nostalgie a sĺz. Význam tohto večera sme si sme si neuvedomovali iba my, ale aj naši rodičia a profesori. Matky pozerajúce na svoje dospelé deti so slzami v očiach, otcovia hrdí na svojich synov a dcéry, profesori so smutným pohľadom...
Nasakujem túto atmosféru, fixujem si tváre, ich smiech, radosť... Táto hŕstka ľudí pre mňa veľa znamená... Pomohli mi formovať moje ja... ukázali mi iné pohľady na svet a ponúkli svoje názory. Tento večer je vážne výnimočný... istým spôsobom strácame jednu časť života...a koľkí si to ani neuvedomujú.
Všetko čo sa odohralo v Mikulášsku noc 2009 zostane v mojich spomienkach a nepochybujem, že aj vo vašich milí spolužiaci. Mám vás rada =)
