
Vlastne neviem, prečo som sem zablúdila... Nemám tému na článok, ale potrebujem písať, vyrozprávať sa..
Povedať z čoho všetkého mám strach, čo by ma potešilo, rozveselilo... Keď som bola malá, bála som sa tmy... ako väčšina detí. Tiež som sa bála spávať v mojej izbe, lebo nemám záclony..ale po čase som si zvykla. Bála som sa kožkárov, strašidiel, postáv z filmov a hororov... Prestala som sa báť, lebo som si uvedomila, že sú len v mojej hlave... Prečo to však nejde teraz? Prečo mám stále strach zo straty... Žeby je môj výmysel až príliš reálny? Bojím sa, že stratím rodinu, PRIATEĽOV, pevnú pôdu pod nohami...
A preto uvažujem.... nie je lepšie nič nemať? Ako mať, stratiť a po celý čas sa báť....?