Raz keď som bola menšia.... (začiatok je cliché, odpustite) .. videla som film „Dokonalý chlap“, kde si hlavná hrdinka viedla internetový denník. Zatúžila som po tejto forme interpretácie pocitov. O niekoľko mesiacov som zistila, že existuje celkom pekná a zaujímavá stránka menom www.blog.sme.sk . Prečítala som si princíp prihlásenia pravidlá a už to šlo... zo začiatku ma to bavilo, písala som o hocičom, neskôr ubúdalo tém a slov... občas sa vyskytlo niekoľko, podľa mňa celkom slušných článkov, ktoré sa sčista-jasna objavili v mojej hlave, tak som chcela vedieť vaše reakcie... Rada počúvam názory iných, hlavne ak mi niečo dajú. Pochvaly som brala s rezervou a neopodstatnené útoky s nadhľadom...
Teraz sedím v pustom dome, deň pred začiatkom školy a uvažujem nad budúcnosťou, nad stužkovou, nad maturitou, nad výškou, nad.... Chcela by som tento blog „živiť“ počas tej budúcnosti oboznamovať ľudí (tých, ktorých aspoň trošičku zaujíma) s mojim životom...Nezáleží mi na čítanosti... na popularite mojich článkov. Najhlavnejšie je, že vkladám niekde svoje myšlienky a môžem sa podeliť, že môžem niekde podať ľuďom iný názor a diskutovať o rôznych veciach, lebo milujem diskusie, či už ako poslucháč alebo aj účastník. Vždy ma fascinovala rôznorodosť názorov.
No, a to je všetko čo som vám, ktorí boli takí zlatí a prečítali si toto do konca, chcela na konci letných prázdnin povedať... Tak hor sa maturita 09/10 čaká =)
