Netuším, čo sem chcem napísať.... Mám zlú náladu... ona vlastne nie je zlá. Je mi smutno... smutno z toho, že som sama. Áno, viem že nie som taká na svete jediná, ale ja to potrebujem so seba dostať...Sedieť tu počúvať pesničky plné lásky, priateľstva,šťastia, ale i utrpenia, nešťastia a sĺz... Tak si nepredstavujem šťastný život. Vlastne ani neviem, čo chcem....
S kamarátmi sa nerozprávam aj keď by som chcela, proste to nedokážem...Niečo vo vnútri ma brzdí a keď by som sa aj rozprávala, tak len s jedným a to sa väčšinou trafím, keď sa jemu nechce...
Láska? Ja už neviem ľúbiť... možno sa to potrebujem znova "naučiť" ale aj tak nie je s kým... Už nemám silu žiť pre lásku, aj keď doposiaľ to bol môj životný cieľ- vydať sa a mať rodinu.... Už som sa toho sna vzdala, mám život pred sebou, nemám sa vzdávať snov, ale nič nenasvedčuje tomu, že by sa mi niekedy splnili a človek potrebuje dôkazy, nejaké výsledky snahy a keď nie sú, honba za cieľom prestáva byť zaujímavou. Hej, vraví sa nehľadaj lásku, ona ťa nájde. Nehľadám! Priam sa jej bojím, bojím sa sklamania, bolesti... ale predsa mi chýba...tak prečo ma nenájde sama?
Rodičia- Chcem spľňať ich želania, chcem byť taká dcéra akú si zaslúžia a predsa ňou nie som... :(
Zamestnanie (vzdelanie) - nevravím že nie je dôležité, ale nikdy mi nešlo o postavenie v spoločnosti...dostať sa niekam najvyššie ako môžem a žiť sama monotónny život... ee
Peniaze - Pre mňa sú to len prostriedky na prežitie a potešenie blízkych.... Nikdy som netúžila po blahobyte... Mať všetko čo chcem... ee To čo chcem sa kúpiť nedá.
No a aký mám mať zmysel života?.... Keď pomaly ale isto všetky strácam.... :(
