Práve som prišla z vonka plná emócii a hneď si sadla za tento múdry stoj, kde sa pokúšam uložiť svoje nezachytiteľné pocity.
Možno ma zasa zvozíte, že pridávam článok alla denník ... No a?
Dnes som strávila neočakávaný a skvelý večer s ľuďmi, ktorých mám rada... Hrali sme volejbal v neďalekej telocvični a ja.... som bola šťastná. Mala som pocit, že konečne niekam patrím. Slová sú nedostatočné na vyjadrenie toho, ako si dotyčných ľudí vážim a ako by som pre nich spravila hocičo. MÁM ICH RADA...ale velice velice =) Ďakujem za dnešok!
No a pokračujem mojim nudným chladným počasím. Kráčala som domov, počúvala hudbu (mimochodom hrali v rádiu skvelú pesničku), nechala vetrík, aby sa hral s mojimi vlasmi, nechala som všetky starosti uletieť spolu s opadnutým lístím a s úsmevom si razila cestu proti vetru. Užívala som si každý krok, každučký nádych chladného vzduchu. Moje slziace oči vypúšťali kvapky ako hrachy a rozmazávali mi svetlo nočných lámp. Mala som chuť tancovať, utekať, spievať ... vykričať svetu, že sa cítim skvele...
Len teraz ma akosi začína pobolievať ucho... =)
