Po akčnej piatkovej prázdnine nasledovala príjemná sobota a po nej... Nedeľa. Posledný deň v týždni... zobrazuje koniec pekného, inokedy zlého. Môj deň bol dnes celkom obyčajný... vlastne nie, ani jeden deň, ktorý trávim aspoň minútu s jedným z mojich priateľov nemôžem nazvať obyčajným. Každý je výnimočný tou chvílou rozhovoru, úsmevu, objatia...
Ako každé nedeľné poobedie, aj teraz, prišiel čas sa učiť...Ale prečo? Možno hlúpa otázka, ale učenie nikomu nedalo viac ako život samotný. Čiže s učením nepreháňať...
Pustila som si všemožné soundtracky, smutné i veselé melódie z (ne)obľúbených filmov. Sedím, čuším, počúvam, myslím, nezamýšľam sa... Pozriem nad počítač a pozerajú na mňa kone... Áno kone! Ktoré sú v krásnom kalendári. Dostala som ho včera...len tak ... pre radosť...a ja som tú radosť mala... veľkú..
A tak teraz sedím a pozerám na príjemne zelene sfarbený obrázok a na nič nemyslím.... relaxujem.
Niekto si myslí, že mi na ničom nezáleží... práve naopak... Mne záleží na všetkom....až príliš.. Áno aj na tých drobnostiach, o ktorých si myslíš, že ich robím lebo musím.... Nie, ja ich robím rada..naozaj..
