V stredu, na spomínanej opekačke, spolužiaci prisľúbili pondelkovú návštevu. Preto ma ani veľmi neprekvapilo, keď sa objavili pred bránou s nabitými voňavkami. Ako správni slušáci, ma nemohli predsa obliať, keď mám sadru! No keď som povedala, že sadra je už dole, neváhali, šup do kufra po kýble a už napúšťali vodu. =D Spŕška ľadovej vody bola osviežujúca. =) Poznám mnoho dievčat, ktoré tento sviatok neznášajú. Ja ho naopak milujem. Na základnej som len so závisťou počúvala o polievacích zážitkoch mojich spolužiačok. Avšak odkedy bývam na dedine je to iné a tento rok ešte lepšie vďaka "mojim"chlapcom =)
Ako som načrtla v perexe chcem v tomto článku hovoriť aj o inom. A to o našom triednom kolektíve. Ja neviem slovami vyjadriť vďaku osudu alebo komu, že som v tej triede, v ktorej som. Kde sú ľudia tak ochotní pomôcť, podporiť... Nepoznám žiadnu triedu, ktorá by mala viac spoločných mimoškolských akcií ako tá naša. Či už ide o viničkovské zábavky, opekačky, koncerty, posedy pri pizzy alebo návštevy predstavení, kde vystupujú jedni z nás. Vždy sa tu zíde drvivá väčšina z triedy a vždy sa všetci dobre bavia. A to je podľa mňa v živote to najdôležitejšie... Mať okolo seba takých ľudí – priateľov, ako mám ja, a spolu s nimi si užívať život. Naplno! =)
P.S. :Niekto miluje prúdy šampusu a ja milujem kýble sviežej vody =)
