Rakúsko/Nemecko/Lichtenštajnsko
Cesta autom do Nemecka sa mi skoro vždy podarí za zlého počasia a ani prvý deň nášho roadtripu nezačal ináč. Preto sme po celodennej ceste miesto v pár vyhliadnutých kempoch v okolí hradu Neuschwanstein zakotvili v penzióne a dúfali, že sa počasie umúdri. To sa však nestalo a preto sme po krátkej slušne upršanej návšteve okolia hradu vybrali do neďalekého Lichtenštajnska, ktoré nás privítalo úplne rovnako.
Viac foto z tejto časti TU
Švajčiarsko
Stodvadsiatka na diaľnici, kopce prevŕtané tunelmi a konečne aj slnko sme stihli cestou cez túto kopcovitú krajinu. Pri Zürichu len prespíme s výhľadom na jazero a za stále nie pekného počasia smerujeme južne do Interlaken, s medzizastávkou v Lucerne. Aj keď samotná cesta diaľnicami vo Švajčiarsku stojí za to, až okresky cez kopce s úžasnými výhľadmi lákajú každú chvíľu zastaviť. Hlavne keď neustále točím volantom a oči len ťahajú zasnežené kopce oproti.
Pri poslednej návšteve Švajčiarska som vynechal hlavné mesto Bern a tento krát tomu bolo tiež tak. Aspoň ho prejdeme narýchlo krížom autom a zhodnotíme, že by nebolo zlé ho predsa len raz navštíviť. Pred cestou do Ženevy sme sa ešte zastavili v Montreux, kde sme na veľkú radosť ušných bubienkov zrovna vychytili letecké dni. Každému čo obľubuje hluk odporúčam prechádzku uličkami za doprovodu stíhačiek nízko letiacich nad budovami, tým ostatným prechádzku na promenáde s pohľadom na akcie pilotov nad ženevským jazerom.
Po prespaní v Lausanne navštívime Ženevu, kde počas zastavenia sa na kebabe, máme možnosť vidieť reakcie obsluhujúcich turkov na prebiehajúci pokus o revolúciu, ktorý pozerajú v priamom prenose v TV.
Viac foto z tejto časti TU, TU a TU
Francúzsko
Zo Ženevy poobede vyrážame smer Avignon, avšak aj vďaka Tour de France, ktorá spôsobuje veľkú kolónu na diaľnici (dočasne uzavreté niektoré výjazdy z diaľnice), sa večer zložíme na polceste v poloprázdnom kempe, čo nám odporučila navigácia. Až ráno keď odchádzame a ja zbadám neďaleko jadrovú elektráreň, pochopím prečo tam bolo niekoľko upozornení ako sa správať v prípade jadrovej havárie. Nasledujúci deň nás zmorí teplo, slnko a prechádzky krásnym mestom Orange, plným rímskych pamiatok a veľkým Avignonom.
Po prespatí neďaleko Marseille nás čaká mestečko Carcassonne, známe svojimi hradbami. Stará časť mesta je jedna veľká pevnosť, ktorá si udržala stredovekú atmosféru, aj keď turistov tu je požehnane.
Viac foto z tejto časti Orange, Avignon, Carcassonne
Andorra
Cesta z Carcassonne smerom na juh počas horúceho leto dá zabrať aj autu s klimatizáciou. Okresné cesty smerom na Andorru, ktoré sa najprv motajú alejami vysokých stromov až začnú postupne stúpať do hôr, kde tu skrývajú značku o trase Tour de France. Jeden posledný zjazd dole a čaká nás hranica a za ňou možnosť využiť tunel, alebo prejazd cestou vo výške vyše 2400m, ktorý jednoznačne odporúčam.
Viac foto z Andory
Španielsko
Krajina sa postupne mení, ale teplo ostáva. Barcelonu len obídeme, sem sa predsa vždy dá zbehnúť na víkend. Miesto toho sa ubytujeme v klasickom letnom kempe pri mori na jednu noc, kde si konečne trošku vychutnám more.
Prejazdil som už európske diaľnice krížom, či už s mýtom ako francúzske, diaľničnými nálepkami ako české, či švajčiarske, alebo zdarma ako fínske, ale až v Španielsku som zažil diaľnicu vedľa diaľnice, kde jedna je spoplatnená mýtom a druhá zdarma. Často idú paralelne vedľa seba vo vzdialenosti 20-50km rovnakým smerom, avšak zrovna z Barcelony do Alicante takáto alternatíva nebola. S malou prestávkou v meste Xativa podvečer zakotvíme v Alicante, kde stihneme ešte výlet na hrad Santa Barbara a prechádzku centrom.
Po slabom spánku v Alicante, kde nám okrem strašného tepla nedal spať ani nočný výjazd záchranky pre hostí vedľa, sa vyberáme smer Gibraltár. Prvá zastávka je v historickom meste Mojácar, zaujímavým svojimi bielymi domčekmi na kopci v pustej krajine. Krajina na okolo je v tomto ročnom období veľmi suchá a pôsobí ako by ju vystrihli z westernového filmu. Však "neďaleko" v pohorí Sierra Nevada sa natáčali tieto filmy s hviezdami ako Clint Eastwood, či Brigitte Bardot.
Prejazd južným Španielskom v lete poskytuje často len pohľad na suchú zem s obrovským množstvom veľkých bielych fóliovníkov, kde sa pestujú pomaranče. A tak isto na diaľniciach veľké množstvo belgických a marockých áut, ktoré sa ponáhľajú na trajekty do Afriky.
Ďalšiu zastávku máme v meste Malaga, kam som chcel ísť pozrieť už dávnejšie, keďže sem lieta Ryanair z Bratislavy. Mesto pôsobí zaujímavo, ale skôr by som ho využil ako štartovací bod na preskúmanie Andalúzie.
Z horúcej Malagy sa presúvame do najkrajšej destinácie dňa, mesta Ronda. Cieľom je 98 metrov vysoký most, ktorý spája starú časť mesta s novou a je z neho skvelý výhľad do okolia. Baterka vo foťáku mi umiera a zisťujem, že bola posledná nabitá, takže po zjazde späť k moru a ubytovaniu sa v kempe neďaleko Gibraltáru, nabíjam všetky baterky veľmi krkolomným spôsobom zo zásuvky pre karavany.
Viac foto z Alicante, Xativa, Mojacar, Malaga, Ronda
Gibraltár
Pri ceste na Gibraltár sme spravili jedno skvelé rozhodnutie. Auto sme odparkovali v meste La Línea de la Concepción, ktoré leži na hranici s Gibraltárom a hranicu, aj mesto sme si prešli peši. Autá stoja vo veľkej kolóne na hraničnom prechode, zatiaľ čo chodci absolvujú len rýchlu kontrolu dokladov a už môžu kráčať po pristávacej ploche, ktorá je špecialitou tejto anglickej enklávy. Jediná prístupová cesta a chodník do mesta totiž križujú pristávaciu plochu letiska, takže ak náhodou pristáva, či odlieta lietadlo, chodci aj autá musia počkať. Mesto samotné má trošku nádych Anglicka avšak s lepším počasím. Akurát keď sa vyvezieme hore na skalu, počasie si z nás spraví dobrý deň a celý výhľad na Afriku nám zakryjú oblaky. Varovania na spodnej stanici lanovky ohľadom opíc vyzerajú byť pravdivé a aj keď sa na prvý pohľad zdajú krotké, len čo tam chlapík "provokuje" s jedlom, hneď sa do neho jedna pustí a on sa uteká skryť do reštaurácie.
Viac foto z Gibraltáru
Španielsko po druhé
Z Gibraltáru si to nasmerujeme do mesta Cadiz. Toto mesto na polostrove s obrovským prístavom ponúka pre každého fanúšika veľkých stavieb fantastické pohľady na prístav a obrovský most pri vjazde do mesta. Cadiz je podľa mnohých najstaršie trvalo obývané mesto v západnej Európe a pri prechádzke uzučkými ulicami centra cítiť, že toto mesto má už čosi za sebou.
Podvečer hľadáme ubytovanie cestou do Sevilly, ale keďže booking.com neponúka nič rozumné po ceste, potiahneme to až do Sevilly, kde sa unavení večer ubytujeme a prechádzku mestom si necháme na ďalší deň. Toto mesto je hlavné a najväčšie mesto Andalúzie a na doprave to je aj cítiť. Do centra však vyrazíme na španielske pomery asi skoro ráno, takže máme možnosť chvíľku si užiť prázdnejšie uličky, než sa postupne zaplnia turistami. Určite tomu napomáha aj to, že je víkend.
Portugalsko
Táto krajina mi učarovala už pri mojej prvej návšteve. Žiadne turisticky tak exponované miesta ako v Paríži, či Ríme sa tu nenájdu, ale Portugalsko má pre mňa svojskú, veľmi príjemnú a pohodovú atmosféru. Hranice prechádzame poobede a hneď pri vjazde do krajiny skoro zabudnem odbočiť na registračné miesto, kde si musím zaregistrovať auto a kreditku, z ktorej mi následne automaticky strhávajú mýto na diaľnici. Vďaka tejto forme platby je na diaľničných návestiach okrem zaznačenej vzdialenosti do mesta uvedená aj suma, čo nás táto cesta bude stáť. Prvý deň si pozrieme mesto Faro a zakempíme neďaleko mesta Lagos blízko juhozápadného cípu krajiny.
Pred cestou do Lisabonu sa prevezieme národnym parkom "Parque Natural do Sudoeste Alentejano e Costa Vicentina". Raňajky v maličkom meste Aljezur s autentickým trhoviskom pod strechou plným čerstvého ovocia, zeleniny a rýb a zastávka pri pobreží Atlantiku.
Kto ide autom do Lisabonu, určite by mal skúsiť južný vjazd cez most 25 de Abril, čo je dvojička Golden Gate zo San Francisca. Ježišov monument sa vypína na pravo, zatiaľ čo šoféri čakajú pred mýtnou bránou na vjazde na most. Prejazd mostom a aj samotný vjazd z tejto strany do širšieho centra mesta je zážitok.
Hotel máme krásny v príjemnej štvrti s výbornou dostupnosťou do centra avšak s jednou maličkou vadou. Keď ideme na roadtripe do mesta, mám také pravidlo, že hľadám hotel s vlastným parkoviskom či garážou, aby som tú jednu, dve noci mal kľud a nebál sa, že nám niekto vykradne plné auto. Táto hotelová garáž je však tak neuveriteľne stiesnená, že snáď každé auto väčšie ako fiat 500 tam má problém a ja som chvíľku ľutoval, že som nevybral iný hotel. Pri výjazde po dvoch nociach musí recepčný jedno auto posunúť a následne mi dobrák ukazuje koľko cm mám z ktorej strany od stien, aby som vyšiel bez jediného škrabanca.
Lisabon je jedno z mojich najobľúbenejších miest Európy a dva dni ubehnú ako voda. Popri klasických turistických atrakciách môžem určite odporučiť aj oceanárium, či prezrieť si stanicu Lisboa Oriente.
Po 2 nociach v Lisabone vyrážame smer Porto, so zastávkami v študentskom meste Coimbra a prímorskom meste Aveiro.
Po príjazde do Porta sa zastavíme na raňajky v miestnej pekárni, kde nám veľmi milý pánko za pultom poradí s výberom a keď sa dozvie, že sme zo Slovenska, pochváli aj náš futbalový tím. Bohvie ako by však reagoval, ak by len týždeň dozadu Portugalci nevyhrali Euro2016.
Viac foto Faro, Lisabon, Coimbra/Aveiro, Porto
Španielsko po tretí krát a naposledy
Na ceste domov z najzápadnejšej krajiny kontinentálnej Európy si to nestrihneme krížom stredným Španielskom, ale spravíme si malú zachádzku cez pútnicke mesto Santiago de Compostela a navštívime Guggenheimovo múzeum v meste Bilbao.
Francúzsko a Švajčiarsko po druhé
Francúzsko sme cestou späť len preleteli, keďže dovolenkové dni sa mi rýchlo krátili. Za jeden deň sme prešli krížom od španielsko-francúzskych hraníc na pobreží atlantiku (kde aj keď máme schengen robili hraničné kontroly a nakúkali do áut, kto sa v nich vezie) až ku Ženeve. Počas tohto namáhavého dňa som zistil, ako môžme byť občas vďačný za naše diaľnice. 940 km po diaľnici, kde sme často stáli len kvôli neustále sa opakujúcim mýtnym bránam, oddychové plochy s pumpou boli možno každých 200km a to pre oba smery jedna, takže tam bola vždy tlačenica a cena mýta za túto jednu cestu prekonala aj celoročnú slovenskú diaľničnú známku.
Vo Švajčiarsku sme využili to, že jediná diaľničná nálepka, ktorá sa tu dá kúpiť má platnosť jeden rok a pred cestou do Prahy sme sa ešte zastavili obzrieť si rýnske vodopády.
Viac foto TU
Nemecko a Čechy
Cesta cez tieto dve krajiny bola klasická ako minulý rok. Cez Nemecko v podstate bez problémov (možno zaujímavosť, že zatiaľ čo zo Švajčiarska sme v podstate na hraniciach nestáli, cestou do sa tvorili rozsiahle kolóny) a cez Čechy klasicky rozbitá/rozkopaná diaľnica, ktorú sme ale museli absolvovať, keďže na koniec nášho roadtripu sme mali program v Prahe.
Záver
Prešli sme vyše 8000 kilometrov za viac ako 20 dní, ale po minuloročnej skúsenosti zo severu musím skonštatovať, že severná Európa je viac stvorená na roadtrip ako južná. Možno ak by sme šli mimo horúceho leta tak by krajiny nepôsobili tak vyschnuto, avšak kvalita kempov sa nedá zrovnávať. To, čo je v Škandinávii obyčajný priemer tu dosahujú akurát niektoré drahé kempy. Na druhej strane, hotely sa aj na juhu dajú nájsť kvalitné, takže striedanie kemp/hotel zaručí pohodlie po ceste.
Fotky z celého roadtripu nájdete aj na mojom webe
