Krížom cez Švédsko...časť I.

Moje prvé zoznámenie sa so Švédskom bolo v lete 2009 keď som šiel vlakom z Kodane do Osla, s prestupom v Göteborgu. Večerný vlak smerujúc do Osla bol skoro úplne prázdny, okrem mňa sedel vo vozni mladý chalan s blokom a ceruzkou. Zatiaľ čo ja som sa nevedel vynadívať na tie nekonečné lesy a jazerá a hovoril som si, ako to raz preskúmam bližšie, on sledoval rýchlo ubiehajúcu krajinu z iného dôvodu. Sadol si na voľné miesto ku oknu a rýchlo kreslil skicu toho čo vidí, po niekoľkých minútach prebehol na druhú stranu a kreslil niečo iné. Aj som ľutoval, že som si aspoň jednu skicu od neho za maličký úplatok nevypýtal, ale leto 2014 mi umožnilo všetky tie lesy a jazerá užiť si naplno.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (7)

Poučený z minulého roka som mestský oddych naplánoval na koniec dovolenky a po prílete sme s frajerkou hneď zamierili do autopožičovne. Zatiaľ čo v Bratislave nebol zrovna ukážkový júl, prvých 200km krížom krajinou smerom na západ sme sa varili v aute aj so zapnutou klimatizáciou. Vyše 30 stupňov celzia a pečúce slnko cez predné sklo auta nám dávali riadne zabrať. Diaľnice však majú úžasné a adaptívny tempomat naučí vodiča toľkej pohodlnosti, že sa mi po návrate tažko zvykalo jazdiť bez neho.

Malé mesto Nora, asi pol hodiny cesty vzdialené od Örebro ponúka presne to, za čím som do Švédska išiel. Po zjazde z diaľnice prišli na rad menšie cesty lemované vysokými stromami a na konci nás čakalo malé sympatické mesto s kempom na brehu veľkého jazera. Časť kempu bola zároveň miestna pláž, takže kým zašlo slnko, si tu plno miestnych užívalo horúci deň na brehu jazera. Avšak len kúsok od pláže boli tie malé drevené móla, veľa hojdajúcich sa lodiek a drevené domy tak typické pre sever.

(zdroj: Miro Babic)

Nasledujúci deň po rannej prechádzke ospalým mestom sme vyrazili na juh do Aneby za kamarátom. Švédi na cestách pracujú s veľkým nasadením, pretože len rok stará mapa navigácie bola na určitých úsekoch úplne stratená. Keďže však majú výborné značenie, stratiť sa nedalo a ja som si naďalej užíval pohľad na krajinu, či mestečká cez ktoré sme prechádzali. Postupne som si začal všímať obrovské množstvo amerických veteránov, keď v priebehu hodiny som ich obehol aspoň desať. Ako som sa neskôr dozvedel, zbierať tieto veterány je veľké hobby v tejto krajine a po pár dňoch som si už ani hlavu nešiel vykrútiť za každým.

malá zástavka niekde po ceste

Aneby je malé mesto, ktoré okrem jedného zaujímavého vodopádu a nekonečných lesov okolo toho moc neponúkalo, tak sme sa už aj s kamarátom vybrali do Jönköpingu. Veľká promenáda a pláž pri jazere Vättern (druhé najväčšie švédske jazero, piate najväčšie v Európe s rozmermi cca 130x32km) bola plná opaľujúcich sa ľudí, ale zo slnka sme neskôr ušli obzrieť si centrum. Za tú chvíľku som si akurát stihol všimnúť ako sa tu mieša staré mesto s modernou architektúrou.

Aneby

Jönköping

Po prechádzke centrom a nákupe na večeru sme sa mohli vrátiť do Aneby na večernú grilovačku. Ďaľší deň nás čakala cesta do Linköpingu, obzrieť si veľké letecké múzeum a potom výlet na ostrov Visingsö, jediný veľký ostrov v jazere Vättern.

Viac foto ako vždy tu