Chvíľku som premýšlal, či si budem gumovať hlavu ďalej nech mám v pondelok trošku zábavy pri snahe naštartovať sa do práce (ta zábava asi bude aj tak), alebo si pustím niečo, čo budem musieť sledovať s väčšou pozornosťou nech z toho filmu aj niečo mám. Vyhrala druhá možnosť a vo filmovom archíve som našiel dielo, ktoré mi bol už dávnejšie odporúčané. Film, ideálny na zdeptanie v toto jesenné počasie bez slnečných lúčov. Horor, ktorý nestraší scénami, pri ktorých aj silnejší jedinci pustia do gatí a rozhodia popcorn okolo seba. Sci-fi, pri ktorom nemusíte sledovať ako sa chlapci v smiešnych kombinézach naháňajú s plastovými pištolkami, z ktorých vystreľujú svetelné lúče ako na laserovej show na silvestra. Fantasy, kde nesedíte 9 hodín pred TV aby ste zistili, kto kam schoval jeden poondiaty prsteň. Jednoducho film, ktorý je nabitý tak depresívnou atmosférou, že ten strach v ľudoch by som uveril aj kebyže mi ho prerozpráva Mariana Ďurianová vo večerných správach. Krásne vyrozprávaný príbeh ľudí zavretých v samoobsluhe jedného malého amerického mestečka, ktorých tam zahnala hmla hustejšia než z pokazeného parostroja na diskotéke. V tej hmle je niečo, čo popiera zákony logiky a zdravého úsudku a tu začína problém. Niekto tomu uverí a bude proti tomu bojovať, ďaľší ho vo svojom strachu uveriť zosmiešni a problém je na svete. Načo do filmov investovať milióny za špeciálne efekty, ktoré zaujmú aj tak len na chvíľku, či sú tak špeciálne až sú neuveriteľné? Zaujímavý efekt dokáže vytvoriť aj ľudský strach, kombinovaný s fanatizmom, či túžbou byť radšej v dave jeden z mnohých, než sa rozhodovať sám a niesť si za to následky. Keď som tak sledoval, ako sa tam idú "zožrať" sami navzájom, skôr než ich stihne zožrať hmla mal som veľmi nepríjemný pocit. Nie ako pri klasických hororoch, kde čakám čo sa kde mihne a ja si uprdnem od strachu, ale skôr pocit z toho, že takto predsa reagujú zvieratá zahnané do kúta. Stephen King zaujímavo opísal ako sa zmení človek, ktorý je zahnaný do kúta silou, ktorú nevie ovládnuť a vysvetliť. Niekto sa snaží bojovať a zmeniť svoj údel, ďalší je rozhodnutý nechať to na osud a nájsť vinníka, ktorého môže obetovať. Zvyšok je to typické ľudské stádo, ktoré potrebuje viesť a nechať za seba rozhodovať. Tomu stádu stačí jedna noc plná hrôz, ktoré ešte nevideli a obrátia sa ku fanatikovi, hlavne že im ponúkne východisko.
"Bože, Dávid, sme civilizovaná spoločnosť."
"Jasné, pokiaľ fungujú stroje a môžeš zavolať 158, ale zober to, daj ľudí do tmy a poriadne ich vystraš a je po pravidlách...uvidíš akí sa z nich stanú primitívovia"
Ak má niekto záujem pozrieť si film, kde hrá hlavnú rolu ľudská psychika a nie milióny investované do efektov (áno, príšery vo filme môžu niekomu pripadať ako z lacného béčkového filmu) a má chuť ponoriť sa do jesennej depresívnej atmosféry, tomu tento film odporúčam všetkými desiatimi. Koniec nebudem prezrádzať, ale má krásne trpko-ironický nádych a skvelo zobrazuje zúfalosť jednotlivca.
"Ako druh sme vo svojej podstate šialení. Daj viac, než dvoch z nás do miestnosti, zaujmeme strany a začneme vymýšlať dôvody, aby sme sa mohli pozabíjať. Prečo si myslíš, že sme vymysleli politiku a náboženstvo?"
