Vždy som bol vedený k tomu, aby som bol hrdý na to, že som Slovák a dosť dlhú dobu to aj fungovalo. Pamätám sa ako dedo zo všetkého vinil vždy Američanov, Čechov alebo Maďarov, ktorí nás neustále len utláčali a vykorisťovali, ale my sme to aj napriek tomu prekusli a šli sme ďalej. U malého chlapca to samozrejme vyvolávalo pocit hnevu, ale aj obdiv k tomu čo všetko sme vydržali. Dokonca aj Mečiara naši najskôr volili a v mojom veku 11 rokov som tomu sympaťákovi s medvedím hlasom fandil. Potom sa neskôr dostavil tak trošku aj pocit hanby za "Čiernu dieru v srdci Európy". Našťastie Dzurinda a spol. nasmerovali Slovensko tam, kde som ho chcel vidieť a hrdosť sa opäť dostavila. Rast HDP nad úrovňou 10% ročne bol samozrejmosťou, nie ako je to teraz, keď sotva 3,3% rast vydávame za ekonomický zázrak. Aj keď v kontexte toho, kto nášu krajinu už 10 rokov "vedie" to aj zázrak asi naozaj bude.
Každopádne moju "národnú hrdosť" prvýkrát serióznejšie otestovala naša polícia v známej to kauze pašovania výbušnín do Anglicka (voči kauze Hedviga som bol ešte asi veľmi naivne na strane Kalyho). Najskôr to bolo na smiech, ale pri počúvaní reakcií a trápnych výhovoriek kompetentných ma smiech prešiel. Voči vnútroštátnym škandálom som sa už akosi podvedome opevnil a bral som ich ako tradičnú slovenskú veselicu (Bašternák, Bonul, Kočner, nákupy CT,...). Pravdepodobne nikto si nerobil ilúzie o tom, že by sudcovia, ktorí kedysi poklonkovali komunistickému režimu, mali v sebe niečo ako chrbticu, stačí sa pozrieť na fotky z kauzy Bonano. Tam je jasne vidieť, ako sa musia vyvažovať poloautomatickými zbraňami, aby nespadli. Podobne je to aj s prokurátormi odchovanými ešte časmi, keď sa na schôdzu chodilo s demižónom vína. Stačí jeden pohľad na toho najšpeciálnejšieho zo špeiálnych a každému musí byť jasné, prečo počas svojho funkčného obdobia nepodal okrem podnetu na disciplinárne riešenie prokurátora Špirka žiaden iný podnet. Jednoducho mu pri tom "cmulikaní" aperitívov na nič iné nezostal čas.
Polícia pod vedením prezidenta Spišiaka bola pravým opakom toho, kam sa dostala pod vedením prezidenta Gašpara. Pamätám sa, keď boli policajné razie u ľudí z "mafiánskych zoznamov" na týždennom poriadku a prioritou nebolo meranie rýchlosti a kontrola rozmeru penumatík. Teraz sú na poradku policajné razie u ľudí ktorí upozornia na ľudí z "mafiánskych zoznamov" alebo ešte horšie...preventívne ich "zašijú" do CPZ, aby náhodou neočierňovali nejakého toho člena strany.
Navonok sa tvárime, že bojujeme proti hoaxom, pritom predseda parlamentu, bývalý predseda vlády, bývalý prezident PZ, riaditeľ verejnoprávnej RTVS, a tak by som mohol pokračovať ďalej a ďalej, ich priam žerú!
Bojujeme proti extrémizmu a pritom ho svojim konaním predstavitelia tohto štátu doslova živia. Verejne strašíme ľudí imigrantami, a to bez rozdielu. Je vždy jednoduchšie vec vyfarbiť na čierno-bielo, ako do obrazu zakomponovať všetky farby. Obraz to síce je, ale ani zďaleka nie je komplexný a kompletný. Zaobaľme celú skupinu rôznorodých ľudských bytostí do jednej množiny bez rozdielu veku, pohlavia, životného príbehu, okolností...hmm niečo mi to pripomína...chýbajú už len vlaky a "cool" značka na oblečenie! Pritom imigrantov sme tu videli poväčšine len na fotkách. Stačí posledný prieskum Eurostatu, kde východoeurópania označili imigrantov za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu a pritom imigrantov je tu podstatne menej ako vo Švédsku, či Nemecku. Pričom v týchto krajinách sa ako hrozba imigranti nedostali ani do TOP 5. Je paradoxné, že krajiny emigrantov sú zásadnými odporcami imigrácie.
Predtým ako sa začalo zbrojiť proti arabom, černochom, alza panáčikom (proti tomuto zelenému hajzlíkovi je to ale oprávnené) sme nenávideli maďarov, vietnamcov, rusínov,... no a kebyže nás náhodou všetci omrzia, tak tu stále máme cigánov, do ktorých sa dá vždy kopnúť (však PPÚčkari by vedeli k tomu čo to povedať). Ešteže tu pribúda dosť Srbov, Bulharov, Ukrajincov, takže kopať bude do koho...počkať, ale nie sú to náhodou našimi "národovcami" milovaní slovania??? Tu sa už ale určite na všeslovanskú ťuťu muťu lásku nebude myslieť. Tak ako sa pri všeslovanstve nikdy nespomínajú česi alebo poliaci. V zásade sa všeslovanstvo vzťahuje totiž len na Rusov (ešte by ma zaujímalo, ktorú polohu všeslovania pri akte s Ruskom preferujú). Asi by bolo presnejšie "všerusko", lebo ľudia snívajúci mokré sny o všeslovanstve by radi videli, aby Rusko siahalo od začiatku až po koniec plochej dosky zvanej Zem. Pritom akosi zabúdajú na to, že nemusíme byť proamerickí ani proruskí, ale čo takto byť proeurópski? Nežijeme ani v USA a ani v Rusku. Sme členským štátom EÚ, tak kto chce do USA alebo do Ruska nech ide a nás nech ponechá v EÚ.
Tvárime sa ako najkresťanskejší kresťania a pritom nenávidíme iné pohľady na svet, iné náboženstvá a vôbec nás nenapadne, že na Zemi je asi ďalších 5 miliard ľudí, pre ktorých to naše videnie sveta nemusí byť to správne. Na omši z Bratislavského Chrámu sv. Martina vidieť v prvých laviciach vždy tých najväčších zlodejov, ako sa prišli vyspovedať zo svojich hriechov (predseda možno povie...zhrešil som otče, ale len "trošku"). Niektorí z nás by radi upreli ľuďom právo rozhodnúť sa čo robiť so svojim voľným časom (voľný čas je predsa nebezpečný, keďže ľudia vtedy majú priestor na nekontrolované úvahy). Pri ženách zachádzame ešte ďalej a chceli by sme im prikazovať čo robiť so svojim telom. Čo takto zaviesť aj "právo prvej noci" napríklad pre starostu alebo primátora, či miestneho kňaza? Alebo rovno naraz pre oboch nech nestojí reč? Síce kňaz by asi radšej miništranta... Zrazu nám na srdci leží osud predavačiek, ale máme úplne "na pažiti" napr. osudy zamestnancov reštaurácií, no však krstiny a prve sväté prijímanie treba niekde organizovať. Máme potrebu vtláčať svoje videnie sveta aj iným a to bez ohľadu na ich vôľu a názor (pokrstime už batoľa a spravme prvé sv. prijímanie malému dieťaťu....ale hlavne nech je to rýchlo, aby si to náhodou nerozmyslelo). Robíme presne to, čo sme kedysi vyčítali komunistom. Všetkých homosexuálov by sme najradšej upálili na hranici a tak sa vyťešujeme zo zákazu manželstiev rovnakého pohlavia, že si ani nevšimneme, že homosexuáli nikdy nepožadovali manželstvá rovnakého pohlavia, ale registrované partnerstvá (čiže registrované zväzky osôb rovnakého pohlavia), keďže manželstvo je výlučne zväzkom muža a ženy!
Potom sa nemôžeme čudovať, keď zjavne "pripečený" fanúšik KKK na smrť dobije mladíka uprostred hlavného mesta, alebo keď Slovák robí našej krajine reklamu priamo v dánskej Kodani, kde zmláti ministrovho partnera na ulici, pričom vykrikuje ako nenávidí homosexuálov.
Na papieri chránime našu prírodu, ale je to len akože. Lesy klčujeme hlava nehlava (veď kto by už len spočítal každý vyrúbaný strom). Smernicu o registrácii reziva, zakomponujeme do legislatívy pre istotu, až keď nás na to komisia upozorní. Však naši ľudia musia ešte čo to vyťažiť. Je tak, pán bývalý minister!? Do obnoviteľných zdrojov energie zaradíme hnedé uhlie (zjavne čas obnovy tohto zdroja nie je dôležitý), aby sme mohli podporovať bane z regiónu nášho pána černokňažníka. Nekontrolovateľne necháme rozšíriť polia s repkou olejnou a toxickými pesticídmi si zamoríme pôdu, kde by sa mali pestovať obilniny na obživu obyvateľstva a nie repka. Chválime sa, aká sme veľmoc čo sa podzemných vôd týka a ako úplní diletanti si otrávime pesticídmi pôdu na Žitnom ostrove a samozrejme s ňou aj najväčšie zásoby vody! Možno sa budeme čoskoro tváriť ako veľmoc vyvážajúca už nariedené pesticídy vyťažené priamo zo studní. Na Chopok si vybudujeme cestu 1. triedy a potom sa čudujeme, keď sa nám polovica vrchu zbortí, alebo ho povalí víchrica. Diaľnice staviame takým tempom, že si ani nevšimneme, že časť diaľnice nemá zmysel a tak ju budeme musieť nechať ísť len tak do stratena (nie, nemyslím tým na východ, proste len tak do stratena). Potom nám ešte v tom čase premier vysvetlí, že na východe nič nie je a my hneď pochopíme, prečo tam nie a nie postaviť diaľnicu...
Počas tejto slovenskej veselice, nám tu zrazu zabijú mladého novinára aj so snúbenicou a pred očami sa nám rozbehne scéna ako z filmu. Zistíme, že žijeme vo svete konkubín s napojením na mafiu, ktoré sú na najvyšších miestach štátu. Poľnohospodári sa nedokážu domôcť vlastných pozemkov bez ohľadu na rozhodnutie Najvyššieho súdu a bez ohľadu na existenciu exekučného príkazu. A ministerka poľnohospodárstva im arogantne medzi riadkami odkáže, že sú "tupelá" a nikto z kompetentných za nič nemôže a majú sa obrátiť na súd. Teraz neviem či máme 4-inštančné súdnictvo, asi som nepostrehol nejakú novelu z tých 700 čo sa tu ročne schvália. To, že sa brali dotácie na pôdu aj za letisko a námestie je síce chyba, ale nedá sa to predsa všetko odkontrolovať. Samozrejme, je to nesmierne náročné pozrieť si aspoň druh pozemku na LV. Robil som na PÚ a viem, že aj keď prišlo podanie s 500 parcelami, museli sme ich všetky prelustrovať, takže to čo rozpráva pani Matečná je s prepáčením "BULLSHIT". Všade, kde štát má pustiť bežným smrteľníkom nejaké tie drobné, podliehajú požadované dokumenty mravenčej kontrole, tak nech si tieto "báchorky" nechá pre tých, ktorých ohúri tým, že vie merať pozemky cez GPRS. Takmer bez dychu sledujete "garden party", kde sa z úst špeciálneho prokurátora dozviete, že "najlepši" minister aj so "strapatým" pravdepodobne okradli štát na DPH a verejných zákazkách o stovky miliónov. Keď už máte pocit, že lepší scenár by nenapísal ani Uwe Boll (myslené sarkasticky) tak zistíte, že ten ktorý kšeftoval so zdravotníctvom a ktorý tiež prispel k tomu, že pri vstupe do štátnych nemocníc Vás môže skôr ako choroba, zabiť padajúca omietka, nakoniec sám skonal na infarkt. Následne v TV vystúpi predseda opozičnej strany a na adresu tohto zosnulého sebca sa vyjadrí ako krčmový diletant. Ešte neprestanete klipkať očami z údivu či to je "real" a už na Vás s pohľadom smutného labradora "bliaka" predseda najsilnejšej strany, ktorý v kontexte udalostí posledných mesiacov prekoná svojim úbohým prejavom aj zdanlivo neprekonateľného pomätenoviča. No a čerešničku na torte tomu nasadí spolupráca na "samoúnose" občana Vietnamu, a aby bola paródia na právny štát dokonalá, tak ministerka vnútra poskytne obhajobu, tak diskvalifikujúcu, že trápnejšie už je len vyhlásenie nášho premiéra, kde potvrdil, že Slovensko sa na žiadnom únose nepodieľalo, keďže mu to povedal vietnamský veľvyslanec. Toto by ani Mel Brooks nevymyslel.
Popri tom si tu translátor so svojimi súdruhmi robí kšefty s armádnou výbavou a tvári sa, že jeho sa dianie v SR netýka. No povedzme si...pri vidine 400 miliónov EUR by sme aj my asi jedno to oko a možno aj dve prižmúrili. Čo tam po tom, že armáda nemá už ani na čom lietať. Síce počkať, máme vrtuľníky black hawk. Jááááj ale tie sú bez bojovej výbavy! To nám však nebráni predĺžiť zmluvu na servisovanie stíhačiek MIG (až mi je smiešno napísať stíhačiek, keďže naposledy boli v pohybe asi keď ich prevážali na prívese). Potom vidím translátora, ako reční v ruskej dume o parlamentarizme a všetci tí minidiktátori z krajín tretieho sveta mu tlieskajú, aj keď mu zjavne nerozumejú. No a zlatým klincom do rakvy našej armády je nový náčelník GŠ generálporučík Ing. Daniel ZMEKO, ktorému vyčítali nedostatok skúseností z misií, tak sa pre istotu sám navrhol na medailu za misiu v Afghanistane, čo tam na tom, že robil len stewarda.
Nechcem aby to vyznelo tak, že na Slovensku nenájdeme slušných sudcov, prokurátorov, policajtov či vojakov. Samozrejme aj medzi nimi je sa nájdu mnohí čestní a charktérni ľudia. Žiaľ tých druhých je počuť hlasnejšie a hlavne častejšie.
Tak prečo mám byť vlastne hrdý na to, že som Slovák? Keď som bol malý, stále som počúval, akí sme my slováci dobrosrdeční, priateľskí a podobné ničím nepodložené frázy. No nie sme. Sme chamtiví, sebeckí, nenávidíme všetkých čo sú iní ako my. Závidime úspech ešte aj susedovi, miesto toho, aby sme jeho úspech využili aj vo svoj prospech. Neznášame všetko nové, čo by mohlo narušiť naše zvyky. Stále viac mám pocit, že keby svet závisel od Slovákov, tak vynálezca kolesa by visel ukameňovaný niekde v kúte jaskyne nášho vladára.
Stačí si len uvedomiť, koľko známych slovákov muselo zo Slovenska (Uhorska) buď utiecť alebo sa odsťahovať ak chceli svoje plány priviesť k životu. Len okrajovo spomeniem Jozefa Murgaša, Aurela Stodolu, Štefana Baniča. Nehovoriac o desiatkach dnes ešte stále mladých ľudí, ktorí uspeli za oceánom, ale aj v Európe, pričom tu by tento úspech nikdy nedosiahli.
Veľká škoda, že náš potenciál a energiu mrháme na úplné hlúposti, rozkrádame si a drancujeme našu malú a ešte stále krásnu krajinu. Možno by sme miesto nenávisti mali viac času venovať spoločnému úsiliu za lepší život v našej domovine, pre všetkých a nie len pre tých, ktorí sú ako my. Myslím si, že aj malý štát dokáže byť rešpektovaný (viď Švajčiarsko), ale musí mať jasné postoje a hlavne zaň musia hovoriť činy. Nám zatiaľ chýba oboje. Keď si budeme vážiť samí seba, tak si nás budú vážiť aj ostatní. Veď korupcia sama o sebe je znakom toho, že ľudia nemajú žiadnu hrdosť a morálku a nie sú hodní toho, aby si ich niekto vážil. Stačí sa pozrieť do Škandinávie, kde je korupcia na minime. Tam je chápanie verejných funkcií na milióny svetelných rokov vzdialené od nášho vnímania výkonu týchto služieb obyvateľom.
Je až neuveriteľné akí sme my slováci húževnatí. Od nepamäti nás mlátili, či už Tatári, Maďari, Rusi, Nemci, manželky, svokry, najnovšie vraj aj Soros a židojašteri a stále sme tu. Sme síce maličký národ, ale máme naozaj množstvo nesmierne talenotovaných ľudí, takže na tej našej pomixovanej DNA niečo skutočne bude. Preto nechápem, načo sa potrebujeme stále niekomu vtierať do "zadnice" a neskúsime sa konečne spoľahnúť na svoje schopnosti. Aj napriek tomu, že je to tu prehnité od hlavy až po päty korupciou, aj napriek tomu, že stále viac počuť šovinistyckých imbecilov a konšpiračných rusolezov, stále verím, že tak ako už viac krát, aj teraz v hodine dvanástej ukážeme, že sme podstatne lepší, ako sa na prvý pohľad zdá a v tých naších bitých makoviciach, stále niečo je a naše deti budú mať byť právom na čo hrdé. Inú možnosť si nepripúšťam.
Definícia súčasného Slováka: priateľský a pohostinný, chamtivý, sebestredný, rasistický, šovinistický, xenofóbny malomešťan, mysliaci si, že zjedol všetku múdrosť sveta, sympatizujúci s fašistami, ale paradoxne zároveň bezhranične milujúci Rusko (čo sa v zásade vylučuje, jedine, že by nie), požívajúci všetky výhody západu ale vzhliadajúci k východu, mierumilovný (pokiaľ nestretne nekresťana, alebo príslušníka inej rasy), milujúci výhody členstva v EÚ, ale nenávidiaci povinnosti z neho vyplývajúce, skrátka niečo ako pubertálny teenager, ktorý sám nevie kam patrí, ale myslí si, že mu nikto nič nemôže, našťastie pár faciek ho presvedčí, že môže a časom snáď dostane rozum.
