Permanentný boj týchto revolucionárov za krajšie zajtrajšky (pre seba a „našich ľudí“) nikdy nekončí a ak im v to slušní a civilizovaní ľudia nezabránia, ani neskončí. Tieto nezlomné Che Guevari, Blahy, Fice, Putini... si vždy v mene tejto doktríny antihumanizmu nájdu svojho triedneho nepriateľa a ak nie, tak si ho vymyslia. Je to ich chorá a zvrátená boľševická ideológia ovládnutia sveta naplnením ich nezastupiteľnej misie nastolenia nového svetového poriadku podľa ich „pravidiel“.
Boľševik sa nikdy nevzdá a nikdy sa nezmení. Ani birmovkou. A to sme si mysleli, že aspoň na tom našom malom Slovensku sme sa s ním už vysporiadali a poslali ho do čerta. No realita je iná, sme zase tam (alebo smerujeme tam), odkiaľ sme sa šťastne nie tak dávno vyhrabali. Potvrdzuje to aj tento diskusný príspevok ktorý si dovolím odcitovať (keďže akoby hovoril o mne a hovoril za mňa) : "...smutno je mi. Žijem v krajine, kde cítim deň za dňom väčšie zúfalstvo z toho, kto a akým spôsobom v týchto dňoch riadi a súčasne deštruuje štát. O medzinárodnej hanbe ani nevravím. Po novembri 1989 by ma naozaj nenapadlo, že ešte za môjho života boľševik zožuje našu váhavú demokraciu a vygrcia nám sem ruský satelit. Fuj!"
A grcajú 24/7. Ak by mi niekto svojho času povedal, že Fico bude strieľať z Auróry, tak by som to bral ako vtip. Lenže súdruh Fico nemá zábrany, ničoho sa neštíti. Presviedča nás o tom neustále, odkedy ako mladý a kovaný zväzák a odhodlaný bojovník s červenou hviezdou na čele vyzbrojený marxisticko-leninským učením vstúpil na politické dosky, ktoré pre neho vždy znamenali (a stále znamenajú) jeho kariérny svet. Svet na jeho obraz vodcu, na obraz jeho ľudí, na obraz jeho vzorov a učiteľov z východu. A inšpiroval sa dostatočne. Výstrelom z Auróry na Ústavný súd nezakryte demonštroval, že ide zničiť už tretiu, poslednú to zložku nezávislej moci v štáte (súdnictvo ako také, nielen ústavný súd – GP už má pod svojimi krídlami dávno, že pán veľkomožný 363), keďže tie ostatné dve (výkonnú a zákonodárnu) má už spoľahlivo pod svojou čižmou. Keďže to nevie presadiť aj so svojimi Ficami normálnou demokratickou cestou, spustil skutočnú revolúciu deštrukcie demokracie, právneho štátu a slobody. Už mu na ničom nezáleží, hrá vabank, ide do toho hop alebo trop (je samozrejme presvedčený, že hop je to pravé orechové – hop predpokladal už hneď po Vianociach, keďže mu však opozičné a naše občianske vlny skrížili cestu, skúša druhý hop). Je to ešte jediná prekážka, ktorá mu stojí v jeho ceste k absolútnej moci. Moci, ktorá nesmeruje len k autokracii, ale nás vracia do temných čias minulých, do totality (šak sa bol aj so svojimi vernými pokloniť súdruhovi Husákovi, šak súdruh Končita sa zase bol pekne hlboko klaňať súdruhovi Lavrovovi – a ozaj Juraj, pozývací list si odovzdal ?). A nebuďme naivní, že nepôjde až do krajnosti, do extrémov. Má k tomu k dispozícii už všetky silové zložky v štáte (armáda, polícia, ovládol nekalým spôsobom aj SIS), má za sebou kamarátov Vladimírov Vladimirovičov i Viktorov (a asi aj Severnú Kóreu). Nastúpil na ruSSkú cestu zbavenia sa postupne všetkých jeho odporcov – opozície, mimovládneho sektora, nezávislého prezidentského úradu, bojuje proti celej občianskej spoločnosti, proti médiám (okrem tých jeho „alternatívnych“), nekultúrne proti kultúre (ach to jeho teliatko Šimkovičovie), proti všetkým slušným, príčetným a svojprávnym ľuďom. Ešte však máme nádej. Kým jeho Boh Putin má pod sebou celú oligarchiu a velí jej a s jeho nožom na krku mu plnia všetky jeho priania a financujú celý chod tejto jeho ríše zla (a ak nie, tak si treba pripomenúť napr. meno Chodorkovskij, alebo niekoho, kto vypadol z okna...), tak hoci sa Don Roberto doma štylizuje do role Šéfa, tak tá naša oligarchia, tí „naši ľudia“ držia pod krkom jeho. A tak je z toho nervózny, keďže doteraz nezvládol svoju domácu úlohu, ktorú od svojich mecenášov dostal. Tak kope, kričí, klame, fabuluje, strieľa z Auróry...
Došlo, bohužiaľ, na moje slová, na slovenské Pelíšky – „zadanie znelo jasne, muž s brašnou nesmí projít“ :
(https://blog.sme.sk/miroslavdanis/spolocnost/protesty-neopakujme-znova-tu-istu-chybu)
A tak si ani na chvíľku nemôžeme myslieť, že len tak všetky tie zadania, ktoré dostal od svojich mecenášov, oligarchov, sponzorov, od všetkých tých „našich ľudí“, nechá teraz vyšumieť a nechá ich vyletieť len tak hore komínom ? To by teda svojho šéfinka tí jeho ľudia asi moc nepochválili. Ako jastraby už teraz všetky tie Fice krúžia kolom všetkých a všetkého, čo s tým má čo/kto dočinenia, aby zvrátili misku váh „spravodlivosti“ vo svoj prospech. A aj keď si o tom budú všetky „vrabce čvirikať“, nevykoľají ich to, ani v najmenšom neodradí. Naopak pritvrdia a aj pritvrdzujú. Používajú čím ďalej ťažšie kalibre a pôjdu aj za hranu, keď sa im nebude dariť tak, ako si predstavujú, ako si predsavzali. Svojou vytrvalou a cielenou propagandou (podľa nôt z Kremľa) rozosievajú dlhodobo nenávisť, rozoštvávajú rodiny, susedov, polarizujú do nepríčetna spoločnosť, v hre môže byť kľudne aj občianska vojna, ak im to bude vyhovovať, ak im to bude hrať do ich falošných karát. Vystúpenie z EÚ či NATO s pomocou sfanatizovaných a oklamaných obyvateľov tejto krajiny (a Moskvy) nemusí byť vonkoncom nereálne, nemusí byť fikciou. Obetujú všetko a všetkých (okrem „našich“), obetujú túto krajinu. Natíska sa otázka, či to priam nie je zámer splniť to známe mečiarovské – „ak nás nebudú chcieť na západe, obrátime sa na východ“. A svojimi výrokmi a činmi robiť to, aby nás na tom západe nechceli. A ak sa mu to podarí, môže si tu konečne vytvoriť to vysnívané svoje „Bielorusko“ a posadiť sa neohrozene na trón ďalšej „nezávislej“ sovietskej republiky...
Záleží len na nás, na našom morálnom a hodnotovom, ale i politickom kompase, na našej odvahe a odhodlanosti, či mu to dovolíme. Ak sa nezobudíme, ak sa nepreberieme, ak neprecitneme, ak nezastavíme zlo, tak bude stále horšie a súdruhovia nám budú prikurovať pod kotlom. Paliva z východu majú dosť. A aj skúseností (aj súdruh Gottwald sa chodil do Moskvy učiť, ako nám zakrútiť krky, týmto Gottwaldovým vnukom zatiaľ stačí pravidelne chodiť sa doučovať na ruSSkú ambasádu). Tento paranoidný amorálny gangster aj so svojimi zvyšnými bezcharakternými Ficami, Podržtaškami a pomäteným Kapitáňom čety popravčí tohto štátu s celým tým svojím kolektívom národných socialistov nás zadupú do zeme s podporou a požehnaním svojho Boha Putlera...
Záleží aj na dobrej, ráznej a tvrdej opozičnej politike. Opozičné parlamentné strany nemôžu len tak akosi „hryzkať“ v parlamentnom foajé, musia byť aktívne a akčné. Musia vyjsť na barikády a zostávať na nich stále, pokiaľ bude treba. A to za účasti aj neparlamentných opozičných strán, za účasti občianskych iniciatív, samozrejme s plnou podporou občianskej spoločnosti. Volili sme vás, slúžite nám, tak, prosím vás, rešpektujte naše názory a požiadavky !
V 7 mestách na Slovensku sa znova organizovali protesty proti politike vlády Fico IV, proti tomu, čo sa v tejto krajine jej zásluhou a pričinením deje. Bratislava už ďalší týždeň nič, tvrdo spí, zase mlčí. Pýtam sa prečo ? Nemala by byť ako hlavné mesto SR príkladom, nemala by byť vlajkovou loďou, nemala by ako prvá niesť vlajku odhodlania zápasu o slobodu a demokraciu ako prvá a najvyššie ?
MALA !!!
Je to premárnená príležitosť a neospravedlniteľná chyba. Touto nečinnosťou, nevyužitím odhodlania nespokojných občanov len dávate Ficiam čas sa nadýchnuť a sformovať jeho šíky na ďalšie a ďalšie útoky proti slušným občanom, proti demokracii, slobode a právnemu štátu. Zapamätajte si, zajtra už môže byť neskoro ! Ak vôbec zajtra ešte bude...
A hlavne - SPOJTE SA !, nehrajte každý len na svojom ihrisku, nemyslite len na svoje „dobré“ politické body. IDE O NÁS VŠETKÝCH SPOLOČNE ! Vidíte predsa do akej ... žumpy nás Fico aj so svojimi Podržtaškami a s celou tou svojou partou pacientov národných socialistov ťahá, kde skončíme, ak nebudeme konať, ak sa tomuto ZLU nepostavíme...
Ruku k dielu musí rozhodne pripojiť aj siedma veľmoc a s plnou váhou a zodpovednosťou sa musí postaviť na obranu demokracie a slobody. Aj slobody slova, ktorá je toho nedeliteľnou súčasťou, ktorá je zase v ohrození, možno viac ako za „otca vlasti“ – „doktora“ Mečiara. Miesto chodenia na zvrátené tlačovky „Veľkého Šéfa“, miesto bojazlivého klopenia uší a sťahovania chvostov pred ním, treba rázne „bojovať perom“ a pripojiť sa tak k šíkom spravodlivých a odvážnych. Máte obrovskú moc (a ON si je toho plne vedomý) a ide po vás, po slušných a slobodných médiách, po verejnoprávnosti. Tak sa pridajte, píšte, poukazujte, odhaľujte, investigativujte ! A hlavne ich nepropagujte, nedávajte im priestor, neukazujte nám Podržtašku, ako sa vozí na traktore ! Skutočne nie sme na to zvedaví, uráža nás to !
Musíme sa zjednotiť a oprášiť heslo z námestí '89-teho V JEDNOTE JE SILA !
Bo ináč si už budeme len popevovať - tak vás tu zase máme bratři, vnuci Stalinovi ze země Putinovi...
Zopakujeme si „Víťazný február“ a keď sme po odkliatí šťastní strihali ostnaté drôty, budeme ich po tej jeho „suverénnej“ zahraničnej politike znova so smútkom v tvári a na duši naťahovať (šak hranice nie sú korzo...).
Je len na nás, či mu dovolíme ďalšie a ďalšie „víťazné“ výstrely z Auróry (RTVS, nimovládky, médiá, sloboda tlače, sloboda slova, občianska spoločnosť...), alebo mu tú jeho Auróru za súmraku potopíme a už ho pošleme tam, kam patrí :
FICO IDI NA XUJ !!! (alebo aspoň do tej vašej krajiny vysnívanej (čo je vlastne to isté) a zober so sebou aj celú tú svoju vydarenú partičku psychiatrických pacientov)...
Slovensko už skutočne potrebuje pokoj – ale od vás,,,
