Ten odkaz (na rozdiel od Lenina, aj keď by si to súdruh Blaha neskonale želal) je večne živý. Mali by sme napĺňať tento odkaz novembrových dní, stále tu totiž hrozí (a v súčasných Fico-časoch zvlášť), že o tú vybojovanú slobodu, demokraciu a právny štát môžeme veľmi ľahko a veľmi rýchlo prísť, ak nevydržíme, ak nebudeme dostatočne silní, odhodlaní a súdržní.
Občianska spoločnosť v spolupráci a symbióze s opozíciou sa opäť raz zmobilizovala a jasne dala týmto staronovým autokratom najavo, „zač je toho loket“. A to je jediné, jediná cesta a naša zbraň, ako túto čvargu už raz a navždy poslať na smetisko dejín. Lebo ONI sa neboja nikoho a ničoho, len tlaku verejnej mienky, občianskej spoločnosti, hlasu ulice. Lenže TREBA VYDRŽAŤ ! A to sme nespravili, zase sme spáchali tú istú chybu ako v 2018 pri protestoch za Slušné Slovensko, za Jána a Martinu, keď iniciatíva Za slušné Slovensko (klobúk dole, že sa toho vtedy chytila a zmocnila) z doteraz neznámych a nevysvetliteľných príčin znenazdajky zrušila ďalší avizovaný (posledný) míting, výsledkom čoho bolo neuskutočnenie predčasných volieb a pokračovanie zločineckej vlády Smeru v zastúpení Ficovej servilnej podržtašky Peleho.
Teraz je to ako cez kopirák. Zrazu akoby uťal. Jedinými statočnými a slušnými zostali len Popradčania. Uskutočnili už desiaty protest za sebou bez prerušenia a hodlajú v tom aj naďalej pokračovať (na budúci štvrtok sa pripájajú aj ďalšie mestá s touto víziou, mestá, ktoré vedia, kde je sever – Rimavská Sobota, Lučenec, Košice, Prievidza. A Bratislava čo ? Spíme ?...). Popradčania všetky palce hore, ĎAKUJEME !!! Stále vravím, treba byť na námestiach, nemusí to organizovať opozícia, ale napr. tak ako v PP občianska spoločnosť... A opozičné strany (všetkých názorov, všetkých smerov, všetkých vyznaní... - a nie len tie parlamentné) SPOJTE SA ! Spravte si scenár a dramaturgiu akú chcete, len sa nevylučujte navzájom, nepodmieňujte tieto mítingy témami, v ktorých nemáte prienik, ktoré nie sú v súčasnej situácii nosné a „nenahraditeľné“, nehrajte na tom, čo vás rozdeľuje (pamätáte sa ešte na SDKÚ - predpokladám, že nemáte amnéziu ako väčšina tohto národa. Len takto sa dal vtedy poraziť mečiarizmus, len takto sa dajú teraz poraziť Fice). To sú teraz úplne, ale úplne marginálne veci. A hlavne nebráňte sa podporiť nášho (myslím, že aj všetkým vám je blízky a prijateľný) prezidentského kandidáta Ivana Korčoka, a to aj v kontexte toho, čo všetko táto falošná a úskočná všehoschopná podržtaška Pele stvára v parlamente ako jeho predseda. Fico vás už zase v tomto predbehol. A nielen o prsia. Na boľševických MDŽ medzi krvavými karafiátmi natvrdo propaguje (okrem lásky k RuSSku) tú svoju podržtašku. Cvála už míľovými krokmi. Aby vám (nám) neušiel vlak... Nebuďte ticho (NEBUDEME TICHO !). Nehrajte sa len na vlastnom piesočku. Tu nejde o fazuľky, tu nejde teraz o liberalizmus, konzervativizmus, o vľavo, vpravo, v strede (stále nechápete, že tu ide o to, čo toto všetko zastrešuje – o slobodu, demokraciu, právny štát ?)... Precitnite už konečne, lebo ak nie, tak tu nebude ani vpravo, ani vľavo, ani v strede, dokonca ani liberalizmus, ani konzervatizmus..., zhola nič čo súvisí s tou slobodou a demokraciou. Bude tu len hore alebo dole, bude tu len Fico so svojím vysnívaným autokratizmom, so svojimi podržtaškami a s Putinom a Orbánom za chrbtom.
Nesmieme poľaviť, lebo tie Fice nás prevalcujú... (a valcujú teda statočne)...
Berme si príklad zo slušných a statočných Popradčanov...
Kde v prd.li sú všetci tí slušní a príčetní, ktorým to nie je jedno (NIE JE NÁM TO JEDNO !), prečo stále a systematicky nebojujeme a neobraňujeme, slobodu, demokraciu a právny štát, prečo nie sme v permanentnom strehu. Raz za 4 roky to nestačí. Prečo nesúhlas nevyjadrujeme kontinuitne, neustále až do zjednania nápravy, prečo poľavujeme a na veľkú radosť Ficiam ustupujeme, opúšťame pozície. Ešte nič nie je rozhodnuté, ešte nič nie je vyhraté, ešte nie je dobojované. Stále je demokracia v ohrození, stále hrozí jej utopenie v kalných súmračných vodách. Len tu terazky nastal akýsi „oddychový čas“ a „pak se uvidí“. Nie sme určite na koni, naopak, myslím, že navrch majú ONI. ÚŠP sa im podarilo vymazať z mapy súdnictva a o ostatnom sa bude ešte len rozhodovať. A čo si myslíte, čo robia všetky tie Fice teraz ? Že čakajú so založenými rukami a spoliehajú sa na nezávislosť a múdrosť ústavných sudcov ? Že len tak všetky tie zadania, ktoré dostali od svojich mecenášov, oligarchov, sponzorov, od všetkých tých „našich ľudí“ nechajú teraz vyšumieť a nechajú ich vyletieť len tak hore komínom ? To by teda svojho šéfinka asi moc nepochválili. Ako jastraby už teraz určite krúžia kolom všetkých a všetkého, čo s tým má čo/kto dočinenia, aby zvrátili misku váh „spravodlivosti“ na svoj prospech. A aj keď si o tom budú všetky „vrabce čvirikať“, nevykoľají ich to, ani v najmenšom neodradí. Zadanie je jasné – „muž s brašnou nesmí projít“. Pelíšky na slovenský spôsob. Nebuďme naivní, neverme im. ONI nie sú ani slušní a čestní už vôbec nie. A ten kto tomu neverí, nemá s NIMI skúsenosti, nech sa doučí...
ONI sa neštítia už ničoho, nemajú už žiadne zábrany. Smerujeme do 30-tych rokov minulého storočia. Množia sa útoky na menšiny, komunity, mimovládky, novinárov, pestuje sa tu rasová, a rozhodne nie len rasová, neznášanlivosť, nevraživosť, prikrmujú nás nenávisťou, zastrašujú. Je to už súčasťou ich denného jedálneho lístka a to nielen na sociálnych sieťach. Juraj, Matúš, Ján, Martinka... Kto bude ďalší ? Máme pasívne len čakať, máme sa len nečinne prizerať ?
Samo Marec, publicista a bloger, opísal ako on a „jemu podobní“ dostávajú výhražné maily – „píšu nám, že nás treba postaviť k múru, popraviť“, rovnako aj mnohým slušným, odvážnym a nezlomným novinárom a politikom prajú len to najhoršie, ženám obzvlášť. Zuzana Hanzel Kovačičová pod takýmto návalom surovosti a vyhrážok sa sťahuje z verejného priestoru, dokonca na ňu aj fyzicky zaútočil neznámy muž. Rovnako desivé skúsenosti má aj Lucia Ďuriš Nicholsonová... Nekončí to. Naopak. Pokračuje, len s väčšou intenzitou a frekvenciou, s väčšou dávkou hnoja, bahna, hulvátstva, propagovaného násilia a priania skorej smrti (čo vy na to páni ministri vnútra – Šukajovia a Eštókovia ? Nič ? Aha... A že nás to neprekvapuje... Tak vás aspoň pozdravujeme... Len ešte pripomeniem, takto nejak začínal v Nemecku fašizmus, takto nejako si dláždil Hitler cestu k moci. A všetci vieme, ako to dopadlo a k čomu to viedlo... Len pripomínam, nezabudnime, pán minister...
Takže je to len a len v našich rukách (a srdciach). Nebuďme zbabelí, pasívni, ľahostajní, apatickí. "Nebojujme" len v našich obývačkách, kuchyniach, nebuďme "silní" len v krčmách, pivničkách. Nedajme sa zastrašiť, buďme zase občanmi, aktívnymi občanmi, odvážnymi a statočnými občanmi. Ulica, námestia sú teraz naším „bojiskom“. Ale musíme to dať najavo. A rázne. Až keď nás bude dostatok odvážnych a statočných, až keď sa zase zomkneme a spoja nás hodnoty, za ktoré sa oplatí bojovať, až keď nás bude hlasno počuť, môžeme byť úspešní. Nielen pre seba, ale hlavne pre naše deti, vnúčatá, nasledujúce generácie, pre túto krajinu. Musíme byť odhodlaní a veriť a mať nádej, že sa nám to opäť podarí...
Ako vravel Václav Havel : „nádej jednoducho nie je optimizmus. Nie je to presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že má niečo zmysel, bez ohľadu na to, ako to dopadne.“
Verme však v mne nás všetkých a v mene tejto krajiny, že to vďaka slušným a odvážnym ľuďom dopadne dobre...
Pán Boh nám asi nepomôže, musíme si pomôcť len a len sami...
