poslať do gulagov a keď nie, tak aspoň do polepšovne, tak predostieram všetkým týmto súdruhom Šukajom a Eštókom, že celé toto moje zamyslenie, ktoré môže byť danými súdruhmi použité voči mne, je fikcia.
Včera sme sa zobudili do rána, kde sme sa dozvedeli, že pán štátny tajomník akýsi Štefan Kuffa sa zobudil do stredoveku. Nie do časov nedávno minulých, ale rovno o niekoľko storočí späť. A zahral si na feudála, inkvizítora a dobráčiska v jednom, aby zachránil deti od skazy. Pravdepodobne mravnostnej. Ešte že vás máme, milé Kuffy, ináč by sme sa už všetci smažili v pekle. Jeden by si povedal, že niekomu vymletému tu v 21. storočí preplo v bedni a zahral sa na mravnostnú políciu. Lenže v 21. storočí sme už v inom vesmíre a mravnostná polícia a rušenie divadelných predstavení sa v našich súradniciach už dlho (chvalabohu) nenosí, jedine jak v Kuffom (Dankom, Tarabom, SneHuliakom , teliatkom Šimkovičovie, súdruhmi Machalom a Michelkom a im podobným všetkým Ficiam...) vysnívanom RuSSku, BieloruSSku, Severnej Kórei (a majú určite viac svojich vysnívaných destinácií...). Škoda, že tieto metódy nejdú praktizovať tam (a na vždy) a nás nenechajú na pokoji...
Lenže (pozor súdruhovia Šukaji a Eštókovia i všetci vaši súkmeňovci zo Súmračnej - bo vy všetci ste jedna veľká rodina, akoby vás jedna mater mala) tu je tá fikcia : možno niekomu v bedni až tak nepreplo (hoc týmto vymätencom prepína statočne a dostatočne), že celé je to zámer, pečlivo pripravená dramaturgia pod režisérskou taktovkou samotného veľkého šéfa. Treba totižto do toho všetkého vniesť chaos, všetko a všetkých zneistiť, rozvrátiť, všetko spochybniť a nájsť samozrejme vinníka, ukázať na neho a potrestať ho. A to rýchlo (ako ináč v zrýchlenom legislatívnom procese), bez rozpakov, okolkov či dodržovania demokratických pravidiel a zvyklostí. Nie v pokoji, v kľude, v diskusii. Naopak chaos, nepokoj, nekľud to je to pravé javisko, kde sa to všetko dá rýchlo spáchať. Navodiť atmosféru „rozvracania republiky“, ohrozovania demokratických a právnych princípov, opakovane strašiť ľud „atentátmi“ na ako ináč bezchybných vládnych činiteľov. Najlepším scenárom je vyvolanie nespokojnosti obyvateľov, občianskych nepokojov (určite aj taká malá občianska vojna by im možno bodla). A obratom ukázať na pôvodcu tohto zla (Soroš, Radičová, Čaputová... už sú mimo hry, už je to obohratá platňa, tak sa tu ponúka nepriateľ, ktorý priamo ohrozuje ich volebné preferencie – PS a „líder“ opozície Michal Šimečka. Takže treba do neho biť, očierňovať ho, klamať, zavádzať, fabulovať, intrigovať. Učiteľov a metodických poradcov majú na to dosť (nie nadarmo chodia do ich zasľúbenej zeme – RuSSka, určite nie je márne ani bratríčkovanie sa so súdruhom Bratčikovom). Určite sú pre nich inšpiráciou aj cesty na východ ich veľkého proletárskeho vzoru Klementa Gottwalda, ktorý sa chodil do Moskvy učiť, ako zakrútiť krkom slušným ľuďom... A popri tom samozrejme rozložiť celú občiansku spoločnosť, zničiť mimovládny sektor, rozbiť nezávislé inštitúcie, zdevastovať kultúrnu obec a zlikvidovať ochranárske hnutie. A nasadiť na to všetky možné i nemožné prostriedky a zložky (samozrejme i silové) s odôvodnením, že chránia štát a samozrejme občanov (asi tých svojich, my občania druhej kategórie sme tu zbytoční, nepotrební, zavadzajúci v budovaní „krajších zajtrajškov“ pre našich ľudí). S výsledkom – rozobrať a zlikvidovať demokraciu a nastoliť autokraciu. A bude vymaľované. A to sa nerobí v kľude, v pokoji. Kľud a pokoj potreboval len súdruh prezident, aby sa dostal do úradu. A náhodou nevie niekto, kde je ten ich súdruh prezident ? Kde je ten jeho kľud a pokoj, ktoré potrebuje Slovensko ? Má táto krajina vôbec ešte prezidenta ?
Hra na atentát celkom nevyriešila všetko to, čo „bolo treba“ (hoc tá naša „opozícia“ to pekne zhltla aj s navijakom, ale hlavne, že bola slušná a pokojná a sklopila uši a stiahla chvost). Tak sa rysujú už ďalšie (a znova je v tom ten istý veštec), už sa tvrdo vytvára obraz nepriateľa a šíriteľa „zla“, už možno sa za bránami aj formujú Šukajove a Eštókove ľudové milície...
Je to v priamom prenose "NÁVRAT STARÝCH ČASOV". Sú to smutné príbehy slušných ľudí, postihy ich rodín, strašná realita temna, hrôzy, normalizácie, zastrašovania a pomsty kovanými boľševikmi a nevzdelanými, kariérnymi a kolaborantskými a tupými komunistickými aparátčikmi... Žili sme tú dobu, boli sme súčasťou tohto svinstva a marazmu a postihov... A terazky, po rokoch nádeje, rozbrieždenia a blahodárneho svetla slnečného svitu, tu zase riadia neoboľševici, neofašisti, ľudáci, staronoví súdruhovia pod červenou hviezdou zrodení (rovnako ako ich "veľkí" stranícki otcovia)... Je toto divná krajina, je "zvláštny" ľud tejto krajiny, že si (zase) slobodne zvolí život pod krvavou boľševickou čižmou...
Treba mať stále na pamäti a stále to dookola opakovať - BOĽŠEVIK SA NIKDY NEZMENÍ !!! A súdruh Fico (aj s celou tou jeho bandou gaunerov) je toho žiarivým a (večne) živým dôkazom...
Bude ešte veselo...
Vravím – fikcia.
Ale skutočne fikcia ?
Ale ak by to nemala byť fikcia, je treba zatrúbiť na barikády, na odpor, na občianske protesty a neposlušnosť, čo nám umožňuje ústava. A kedy, keď nie hneď a kedy, keď nie teraz. Kedy, ak nie teraz by mali všetky divadlá, galérie, múzeá, kultúrne inštitúcie vyhlásiť okupačný štrajk ako v novembri '89. Kedy, keď nie teraz vyhlásiť generálny štrajk, ako v decembri '89. Kedy, ak nie teraz by sa mali pridať všetky vysoké školy a pedagogické ústavy a pracoviská, vedecké inštitúcie, ochranárske hnutie. Kedy, keď nie teraz by sme mali my slušní občania chodiť neustále na protesty (vždy vravím, že nás tam má byť aspoň 100 000, Maňo Huba pri poslednom proteste sa pýtal, prečo tu nie je 500 000 ľudí...) a dožadovať sa na nich plnenia našich požiadaviek (treba si pripomínať odvahu a silu Jána Budaja a Milana Kňažka – ale samozrejme i mnohých ďalších). Kedy, ak nie teraz zorganizovať naraz v jeden deň vo všetkých mestách a mestečkách, obciach jeden veľký celoslovenský spoločný protest proti tomu, čo nám tu forsírujú títo autokrati, protest za slušnosť, slobodu a demokraciu a pripomenúť si to najdôležitejšie a najpodstatnejšie, že :
V JEDNOTE JE SILA !!! (kedy to už konečne táto „opozícia“ pochopí ?)
a
PRAVDA A LÁSKA ZVÍŤAZÍ NAD LŽOU A NENÁVISŤOU !!!
A k tomu nám musia byť nápomocní všetci slušní novinári, žurnalisti, ktorí zase začnú písať a informovať pravdivo, slobodne, nebojácne (bez autocenzúry a samoregulácie), budú dávať priestor celému spektru názorov a pohľadov (aj tých neparlamentných) a nebudú nám stále podsúvať témy, ktoré určuje len súdruh Fico...
Fico nie je Slovensko !
Slovensko sme my, občania tejto krajiny !!!
