Jeden by si myslel, že sa nebudeme zaoberať na tejto platforme učivom prvého stupňa základnej školy, ale daní „páni“ to vidia inak. Kým Machalu môžeme nechať pokojne sa ukájať v jeho „vedeckých poznatkoch“, ten ministerský poznatok o nebránení sa je nebezpečný a cynický zároveň, zvlášť keď ho prezentuje sám minister OBRANY. Slovník slovenského jazyka vykladá slovo obrana ako „obraňovanie, obránenie a ochrana pred (voj. ap.) útokom: o. proti nepriateľovi, protilietadlová o.; o. štátu...“, tak každý kto absolvoval prvý stupeň základnej školy a vie čítať, predpokladá, že minister OBRANY bude mať obranu krajiny, štátu a jeho obyvateľov vo svojej pracovnej (ak už nie vlasteneckej) náplni. Nuž, mýliť sa je ľudské, pre niekoho však ľudské je niečo len predstierať...
Vraj „ brániť vlasť pred nepriateľom je nesprávny prístup, keďže pri obrane zomierajú ľudia a vpád agresora treba len prečkať“. A ešte dokonca vraj „ten Rus odíde a to platí vždy“. A na toto ste došli sám, „pán“ minister“, alebo je to výstup z vášho politbyra na Súmračnej ?
A povedať to zrovna na pôde krajiny , ktorá bola v r. 1939 z jednej strany napadnutá Nemcom a z tej druhej RuSSom, a má bohaté a tragické skúsenosti s jedným aj druhým fašizmom, chce veľkú dávku arogancie a cynizmu. A v súčasnej situácii, kde Ukrajina čelí a hrdinsky sa bráni ruSSkému agreSSorovi , zvlášť. Nechutné. FUJ s výkričníkom !
Popreli ste všetky dôvody obranných vojen v dejinách ľudstva, pošliapali ste pamiatku všetkých obetí, ktoré bojovali za svoje krajiny, za svoje územia, za svoje deti a vnúčatá, za SLOBODU, za ideály (ak vám to niečo hovorí !!!). Popreli ste o.i. rozhodnutie Winstona Churchilla a ľudu Veľkej Británie v boji o Britániu, o svoju vlasť, zdehonestovali ste akýkoľvek odboj proti nemeckému fašizmu, ale i ruSSkému imperializmu. Znevážili ste jedným dychom aj význam jednej z mála významných udalostí našich dejín – SNP (verím, že aj so svojím súdruhom precedom budete na oslavách SNP v BB v prvej rade) a preferujete vzdanie sa agreSSorovi a kolaboráciu. Ale mýlite sa. Tak ako Nemec by nikdy dobrovoľne neodišiel, ani RuSS nikam dobrovoľne neodchádza. Nefabulujte, nezavádzajte, neklamte ! Tento imperiálny RuSS, ktorého tak máte v láske, len vždy kradol „kufre a zeme“ – (film Kolja) a zväčšoval svoje impérium. A nikdy, nikdy kufre nebalil, teda dobrovoľne. A ani od nás. Nebyť statočného a principiálneho Michala Kocába, tak nám tu hrá na balalajke a garmoške doteraz. Je jasné, že je vám za ním a jeho režimom smutno a že miesto vlasteneckého postoja nám slovami Arpáda Soltésza radíte „stiahnuť gate a ponúknuť lubrikant“. Lenže zapamätajte si, že existujú stále ľudia, ktorých vnútorný kompas nie je orientovaný pokrytecky na všetky štyri svetové strany, ale na všetky strany skutočných hodnôt – morálky, slušnosti, empatie, spravodlivosti, slobody, cti, pravdy, lásky, pokory. Lenže vy žijete v inom svete, v inom vesmíre, kde ste všetko toto vytesnili a nahradili ste to aroganciou moci, pretvárkou, peniazmi, výhodami, luxusom, konzumným spôsobom života a svojou beztrestnosťou.
A s tým vaším obdivovaným RuSSom (však sovietsky slon váš vzor) máme bohaté a bolestivé historické skúsenosti aj u nás, niektorí aj autentické. Ten váš RuSS nás v skutočnosti neoslobodil (aj keď ste dlhých 40 rokov mu za to verne a odhodlane mávali – „dejte mi do ruky mávatko a já budu mávat, mávat, mávat“) a nepriniesol nám krajšie zajtrajšky, ale nás obsadil. Síce sa spolupodieľal na porazení Nemca a jeho fašizmu, ale jednu diktatúru nahradil druhou – komunistickou. Urobil z našej krajiny (a nielen z našej) len ďalší koncentračný tábor (dokonca tiež ohradený ostnatým drôtom) a porobil naše národy. A aj keď sme sa nebránili, aj keď sme stiahli tie gate (aj pred Nemcom), boli obete. Pretože (žiadny) agreSSor sa nepára, nemá zľutovanie.
Za Slovenského štátu do 26. júna 1942 bolo z celkového počtu takmer 89 000 Židov zo Slovenska deportovaných 53 000. Nebránili sa. A my sme ich nebránili tiež. A štát sa na nich tiež vykašľal. A čo myslíte „pán“ minister, koľkí z nich to prežili, koľkí z nich sa vrátili ? Oni neboli občanmi tejto krajiny ? No skúste si to doštudovať.
Možno by bolo zahodno sa zamyslieť nad slovami pani prezidentky Zuzany Čaputovej : „Holokaust nie je židovská tragédia, je to tragédia nás všetkých. A Pamätný deň holokaustu a rasového násilia, ktorým si pripomíname smutné výročie prijatia prísnych protižidovských zákonov vojnovým Slovenským štátom, je príležitosť, aby sme to znovu jasne povedali. Vina sa dá odpustiť aj oľutovať, a to sa už v histórii opakovane stalo. Čo sa ale odpustiť, ani oľutovať nedá, je zodpovednosť, pretože tá je konštantná. Zodpovednosť za nevinné obete, za ich rodiny, ktoré s touto traumou museli žiť a za stav spoločnosti, ktorá na čas stratila ľudskosť.“
A ohľadne tej vašej krajiny zasnúbenej aj s jej ideológiou a jej večnej pravdy a permanentného „spravodlivého“ triedneho boja (ktorú nám sem doťahal ten váš brat RuSS s pomocou „našich“ červených bratov – šak predsa brat za brata) máme tiež skúsenosti ale i obete, ktoré sa, podľa vašej odbornej rady, síce nebránili, ale sa neubránili :
V knihe Zločiny komunizmu na Slovensku v rokoch 1948-89 nájdete aj túto štatistiku:
71 168 osôb odsúdených za politické delikty,
8 240 osôb v táboroch nútenej práce (1949-1954),
5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP),
4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek,
112 gréckokatolíckych kňazov s manželkami a 486 deťmi bolo v rámci Akcie P – pravoslávie – deportovaných do českých krajov“.[23]
K ďalším obetiam patria odvlečení do gulagov v ZSSR. Informácie hovoria o približne 39 000 odvlečených československých občanoch.
Po roku 1948 bolo popravených najmenej 247 politických väzňov. Pri zatýkaní a ozbrojených zrážkach zahynulo asi 60 ľudí. Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989...
Nebránili sme sa, nebojovali sme (1939, 1968). Kládli sme síce odpor, ale to nestačí. Nestratili sme síce identitu, neprišli sme o životy, ale stratili sme česť a úctu. A zodpovednosť. A vy, „pán“ minister, cítite za svoje výroky o poddaní sa nepriateľovi svoju zodpovednosť, ako aj zodpovednosť za stav spoločnosti, ktorú takto demoralizujete a dehumanizujete ? Ťažko, lebo keby, tak sa budete chovať v prvom rade ako človek cítiaci a empatický. Voči všetkým tým, ktorí svoje životy obetovali pre druhých. Mlčať je zlato, a platí to aj a predovšetkým pre tých, ktorí „majú“ moc...
Nikto si neželá vojnu, nikto nechce zomierať, nikto sa neraduje z obetí nezmyselného zabíjania. Každý slušný a príčetný chce žiť v mieri (v súčasnosti si nikto viac neželá mier (ale nie ten ruSSkij mir) ako samotní Ukrajinci – pozdravujem všetkých prokremeľských trollov), v pokoji a slobodne, každý slušný a príčetný si váži najväčší dar, ktorý dostal do vienka pri jeho príbehu na tejto krásnej, modrej (do kedy ešte ?) planéte - život. Lenže, keď si niekto obuje vojnovú čižmu, je morálnou povinnosťou a právom sa nepráviu brániť. A tí čo sú na čele krajiny, by mali ísť príkladom (že „pán“ poslanec „Šťastia“ a nepodpisovať papier o kašlaní na svoju vlasť – nehovorí sa tomu náhodou vlastizrada ?). A MINISTERSTVO OBRANY musí byť zo svojej podstaty vlajkovou loďou tejto OBRANY a minister jej skutočným a odvážnym kapitánom (a nie Kapitáňom). A nie pod kepienkom „Ani náboj na Ukrajinu“ svojimi zbrojárskymi eséročkami naopak priživovať vojnu a pokrytecky ryžovať na tom zabíjaní a pri tom schyzofrenicky verejne hlásať čosi diametrálne úplne iné. Tak si to už konečne, prosím, ujasnite. Ale ako, keď peniaze sú vždy až na prvom mieste...
RuSS sa nikdy nezmení, nikdy s tým neprestane. Na to zabudnite. Vraví sa (už dávno), že kade prejde ruSSká čižma, tam sto rokov tráva nerastie. A v súčasnosti to najlepšie práve vidieť na Ukrajine. Imperiálna vojna ruSSkého agreSSora tam trvá už hrozné 3 roky (vlastne už 11). Ale vyzerá to tam, že už vlastne (ako tých spomínaných) 100. Ale Ukrajinci, ukrajinský národ sa statočne a odhodlane bráni. Nestiahol gate a neponúkal lubrikant. Bojuje za svoju krajinu, za svoju vlasť, za svoju identitu. Preto, že je to hrdý národ s hrdým prezidentom. Mali by sme si z nich brať príklad, poučiť sa a pripraviť sa. Lebo RuSS nikdy nespí !
A nie sa vidieť len vo veľkom ruSSkom bratovi, hrať podľa jeho nôt, zapáčiť sa mu. Naopak. Treba v národe pestovať sebavedomie, zodpovednosť za svoju krajinu, zdravé vlastenectvo. Aby sme sa aj my niekedy stali hrdým a sebavedomým národom. Zatiaľ v našich dejinách toho veľa nemáme. Okrem toho SNP ešte rok 1989 a už asi len Štefánika. Kolaboráciou a podlizovaním si to určite nevylepšíme...
Treba sa (aj) ruSSkej čižme brániť, hoc akokoľvek ju falošne vykresľujete v mierových farbách !!! RuSSká čižma sa nikdy nezvrtne na opätku, nikdy (dobrovoľne) neurobí ten krok späť. RuSS to nemá totiž vo svojej mentálnej výbave. V DNA má zakódované, že je povolaný ovládnuť tento svet, má na to právo vyvoleného. Tretí Rím...
Lenže svet nie je len RuSSko, svet nie je len hrubá sila a právo silnejšieho. Protipólom násilia, lži, klamstva, agresie, neprávosti, zloby a nenávisti je odvaha, hrdosť, slušnosť, pravda, ľudskosť a pokora. Ukrajina nám ukázala, že keď sa držíme nášho hodnotového sveta, tak je tu stále NÁDEJ a VIERA, že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou, ukazuje nám, že nemôžeme akceptovať zlo...
Ukázal to aj Človek bez obleku, ktorý sa stretol s oblekom bez človeka...
Slava Ukrajine !
Gerojom slava !
