Že postupmi a pravidlami civilizovaného a demokratického sveta si doma upraceme. Udivuje ma táto neustála naivita a falošné očakávania vo všemocnosť týchto výdobytkov civilizovaného sveta. Lenže takto to v tomto nerovnom boji nefunguje. Ak si to totiž stále ešte niekto nevšimol a nepochopil, tak už nežijeme v štandardných pomeroch usporiadaného sveta, ale sme vo vojnovom stave. Vo vojne so zákerným nepriateľom, neviditeľným a nehmatateľným. A o to vo väčšej nevýhode sme, ťaháme v tejto bitke stále za kratší koniec, prehrávame. Žiadne demokratické pravidlá a postupy v tomto boji neplatia, sú neúčinné, alebo ak, tak len sporadicky. Vo vojne platia totiž iné, tie vojnové. Mor možno poraziť len vojnovými zbraňami. Ak si to niekto nechce uvedomiť a pripustiť, tak je buď naivný alebo nezodpovedný (a ak to robí vedome, dokonca nezodpovedný idiot). Jedinou našou zbraňou v tomto boji je zatiaľ len a len prevencia a zodpovednosť. Len dôsledná izolácia od tejto pliagy nás môže od nej ochrániť a eliminovať a spomaliť jej šírenie a ponúknuť ľudstvu nejaký ten čas na získanie účinnej protizbrane proti tejto Koronahydre. Lebo ak ten čas premrháme (a už sme ho prešustrovali teda hodne), prispejeme našou nezodpovednosťou pravdepodobne k naplneniu Sibylinho veštectva o skaze z východu a zostatku ľudstva krčiaceho sa pod vozovou plachtou...
Len ťažko, preťažko možno vo veľa krajinách sveta ( a terazky predovšetkým tak ťažko skúšanej Európy) hovoriť o zodpovednosti a adekvátnych opatreniach, keďže straty na bojišti narastajú do hrozivých čísiel. A tí, dokonca tí „najväčší demokrati“ sa ešte ani len nezobudili, netrúbia na poplach, netrúbia na ústup. Keď vo svete už štvrtý mesiac zúri 3. svetová vojna tak Johnson & Johnson bombasticky, ale akože ináč - demokraticky, vyhlási, že v Británii dospeli k záveru, že zatvorenie škôl prispeje k spomaleniu šírenia koronavírusu. No dobré ráno, stará mama ! Trump v London vydaní. Nepochopil ani len to, že ten jeho brexit ich pred vírusom neochráni... Obdobne Trump doporučil „svojim“ mladým (akože ináč demokraticky), aby nechodili na pláže sa zabávať a nezgrupovávali sa. Fajn.... Nuž vodcovia svojich národov ako sa patrí, rozhodnutia „hodné“ premiérov a prezidentov svetových veľmocí... Vodcovia svojich krajín, čo neohrozujú takýmito prístupmi len obyvateľov svojich krajín, ale ľudstvo en bloc. To si skutočne neuvedomujú, alebo to len predstierajú ? Ale čo, veď sú demokrati...
Ale vráťme sa domov na Slovensko, do našich domácich súradníc. Tiež tu máme svoje pikošky, ktoré ohrozujú nás všetkých. Útek (po repatriácii z iných krajín) z pripravovaného presunu do povinnej karantény sa vo vojne nazýva dezercia. Za to by aktéri vo vojne boli postavení pred poľný súd a ... A my sme vo vojnovom stave. Za to, že súdruh veliteľ (aj so svojím štábom verných) štátnych hmotných rezerv ukáže obyvateľom svojej krajiny, ktorých má pred možnými rôznymi nástrahami chrániť, len prázdne sklady, by nasledoval poľný súd a ... A my sme vo vojnovom stave. Za nedodržiavanie rozkazu povinne dobrovoľnej karantény by vo vojne nasledoval automaticky poľný súd a ... A my sme vo vojnovom stave... Uvedomujú si vôbec títo idioti význam slov prevencia a zodpovednosť, alebo sú to pre nich len výrazy zo slovníka cudzích slov ?
Darmo sa väčšina ľudstva na tomto bitevnom poli snaží, keď títo mentálne postihnutí egoisti úmyselne a vedome túto jeho činnosť negujú a svojou nezodpovednosťou a svojvôľou ohrozujú verejné zdravie svojho okolia a zatajovaním svojej cestovateľskej anamnézy a stykov s ohrozenými osobami vrhajú do karantény lekárov i sestry a paralyzujú zdravotníctvo. Ak už nie poľný súd, tak trestný senát, trestný čin určite. Tu už niet o čom.
Všetci sme teraz na tejto našej planéte spoločne na jednej lodi. Na lodi Ohrozený svet, Ohrozené zdravie, Ohrozený život. Sme na vojnovej lodi, ktorá nás aj vďaka schopným a neohrozeným kapitánom (ale nie Kapitáňom...) môže priviesť do túženého prístavu ZDRAVIA a ŽIVOTA. Lenže pri tejto plavbe už neplatia demokratické pravidlá civilizovaného sveta, ale rozkazy a opatrenia, ktoré sú v tejto vojne záväzné. O nich sa vo vojne nediskutuje, rozkazy sa bezodkladne plnia. Ak nie, musí bezodkladne nasledovať represia a postihy. Musia byť nasadené silové zložky, polícia i armáda, ktoré to všetko musia zabezpečovať, kontrolovať. Opakujem, sme, ak to ešte stále niekto nepochopil, vo vojne. A mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne opatrenia. Ak bude treba aj karanténu obcí, miest, krajiny (nielen obyvateľov), ale v krajnom prípade napr. aj stanné právo, aj keď si to možno mnohí z nás nevedia predstaviť a pripustiť. O čo budeme dôslednejší, zodpovednejší, empatickejší a našou výbavou bude poslušnosť, ohľaduplnosť, spolupatričnosť a pokora, tak o to budeme môcť skôr tieto mimoriadne opatrenia opustiť, o to skôr sa budeme môcť vrátiť do nášho usporiadaného civilizovaného demokratického sveta. Zatiaľ však sme vo vojne, musíme bojovať, musíme sa zomknúť a musíme veriť. A čakať na výsledky najnáročnejšej súčasnej prioritnej práce vedcov, profesorov, virológov, laboratórií... ktorá v súčasnosti urgentne pred nimi stojí a ktorá nám dáva nádej. A zatiaľ veriť a držať palce všetkým tým neuveriteľne obetavým lekárom, zdravotným sestrám, celému tomu lekárskemu personálu obetavých bojovníkov, ktorí v tomto neľahkom a náročnom boji s pandémiou v prvej línii bránia obranný koronaval a obetavo ešte stále držia tú zástavu nádeje neochvejne hore a vlievajú do našich duší nádej, že by sa to mohlo podariť. Veľké ĎAKUJEME hrdinom tejto doby je len slabé slovo za tie ich obety.
Aby sa to podarilo, je však na každom z nás, na každom jednotlivcovi, na celom ľudstve. Na tej stále opakovanej a neustále zdôrazňovanej zodpovednosti a dodržiavaní opatrení a „vojnových rozkazov“ v súlade so zdravým rozumom, ktorý dúfam, nás ešte neopustil...
