Len musíme nájsť znova odvahu a odhodlanie, nesmieme byť ľahostajní, apatickí. Lebo ak to nedokážeme, ak v týchto znova zlomových chvíľach a ťažkých časoch zlyháme, znegujeme to, čo sa nám podarilo v spomínaných časoch nedávno minulých. Necháme si ukradnúť nádej, slobodu a právny štát, budeme zase len vazalmi „našich ľudí“...
Angažovanosť a nebojácnosť je terazky potrebnejšia viac, ako si myslíme, ako si pripúšťame. Je to nanajvýš potrebné a nevyhnutné pre záchranu demokracie, zachovanie princípov právneho štátu a slobodného, nezávislého myslenia a rozhodovania. Ešte kým je čas a možnosť. Kým ešte nezobrali títo staronoví lúzri pod svoje krídla všetky médiá, denníky, agentúry (orbánmodel), kým nezakázali mimovládky, kým nezrušili nezávislé inštitúcie a nezobrali pod svoj ostrozrak "nestrannú“ prokuratúru (a tú nepohodlnú zrušili), políciu, a "nezávislú" súdnu moc (šukaještókficamodel), kým ešte neodrovnali alternatívnu scénu, nezrušili internety a nezačali znova stavať ploty s ostnatými drôtmi (putinmodel), kým definitívne nezobrali do svojich rúk spravodlivosť a nenastolili „nový poriadok“ (so stranou Smer SD na večné časy a nikdy inak ! )...
Je treba nechať opäť rozozvučať naše hlasy, silné a počuteľné hlasy na námestiach, na verejnosti. Treba znova vystúpiť z anonymity a prestať doma šúchať nohami Jedine tlak verejnej mienky môže zastaviť tento valec a bager zo Súmračnej. Tak ako tomu bolo na námestiach v po celej našej republike v '89, či v r. 2018 na protestoch Za slušné Slovensko“ vyvolaných po smutných a bolestných udalostiach vraždy Jána a Martinky spájanej práve so systémom „našich ľudí“ Ficovlád. Máme s tým skúsenosti a majú aj ONI. A preto sa toho boja, preto robia všetko pre to, aby tomu zabránili..
Poďme do toho, poďme do nich, ZASTAVME ICH ! Spolu. Musíme všetci slušní a príčetní ľudia znovu ťahať za jeden povraz slušnosti, pravdy, zákonnosti a morálky. Nesmieme dopustiť, aby nám z tohto nášho povrazu uviazali slučku na krk.
Konečne sa zobudila aj opozícia. Aspoň tu sa vzácne spoločne zhodli tri opozičné strany (PS, SAS a KDH, OĽANO je zase mimo spoločnej misy - väčšinou všetci doteraz bohužiaľ hrali na svojom piesočku, hrali na svoje triko (aj pred voľbami, magori)) a spoločne s nami sa snažia znova (správne) zapĺňať námestia. Horšie však je, že vyše polovica tohto "národa" sa nechala zase raz nachytať sľubmi a obľúbenými „sociálnymi istotami“ týchto neoboľševikov, nepoučiac sa, že boľševikovi nikdy never. Áno, môžem a musím to rešpektovať (výsledky volieb, nič iného mi neostáva), musím s tým (a s nimi) žiť, ale nemal(i) by som byť voči tomu ľahostajný. Bohužiaľ naša slovenská realita je však iná - ľahostajnosť naša každodenná až dovtedy, kým sa to nedotkne priamo mňa, kým na mne nezačnú rúbať drevo... Chýba empatia, súcit, solidarita, treba tieto Šípkové Ruženky prebudiť z falošného sna (možno ich paradoxne zobudí sám ich vodca vyššími daňami, cenami za borovičku, cigarety ...)...
Ja môžem(e) chodiť na protestné mítingy, ja môžem(e) burcovať ľudí písaním blogov, názorov, postrehov, hľadaním riešení... Ale aký to má dosah z celospoločenského hľadiska ? Nepodceňujem to, je to potrebné a aspoň čiastočne to môže víriť hladinu, ale kde bola v pr..li tá "jednotná a razantná" opozícia so svojou tvrdou opozičnou politikou, kde sú umelci, vedátori, pedagogická a kultúrna obec (to im o.i. ani v najmenšom nevadí to tela Šimkovičovie ?), kde sú všetky tie občianske a ochranárske združenia (to tie všetky Taraby a krúžky šikovných Kufarúk ich ani v najmenšom neiritujú ?), kde sú všetci tí mladí, ktorým by v prvom rade malo záležať na budúcnosti tejto krajiny (nechce sa mi veriť, že všetci chcú utekať z Ficovej spálenej zeme) a vlastne kde je celá tá naša občianska spoločnosť, ktorí by všetci spolu v jednom šíku mali ťahať za jeden povraz a spoločným hlasom na konci dňa zakričať – DOSŤ BOLO FICA ! Tento spoločný hlas má predsa len väčšiu váhu a je podstatne počuteľnejší a hlasitejší ako hlasy jednotlivých vojakov v poli...
Herci v '89 zohrali v boji o krajšie zajtrajšky podstatnú úlohu a spolu so študentmi mali najväčšiu zásluhu na tom, že prebudili ľudí a naše národy z letargie a apatie a dodali im odvahu a otvárali im oči a uši, zbavili nás strachu, odkliali nás. Aj v súčasnosti, tí čo majú tú silu a možnosti osloviť davy, nesmú mlčať. Každý musí zobrať na seba svoj podiel zodpovednosti, vrátane ústavných činiteľov. Začnime hneď a začnime od seba...
Tento antagonistický boj medzi dobrom a zlom nebude ľahký, rýchly a jednoduchý. Fico je veľký stratég a ovláda technológiu moci. A má k ruke tie jeho verné a vydierateľné (a asi aj vydierané) Fice. A hlavne má za chrbtom oporu a istotu najväčšiu - Kremeľ s jeho botuxovou bábikou Putlerom. Veľmi sa poučil z porážky a predovšetkým z hanby, po ktorej musel ako zbitý pes v r. 2018 vzdať sa svojej moci. Vrátil sa však poučený, pripravený, zosilnený... Je ešte viac sofistikovaný, je omnoho viac nebezpečný a zákernejší ako predtým. Vedie ho jeho túžba po pomste za to, čo sa mu "prihodilo", za to, že sme na neho ukázali prstom a verejne ho odsúdili a morálne a politicky popravili, za to, že sa mu (im) niekto dovolil a odvážil pozrieť na ich dlhé prsty... Lenže on vstal z mŕtvych, každý deň tasí nové zbrane, používa ťažšie a ťažšie kalibre, nezastaví sa pred ničím a pred nikým...
A preto sa musíme znova spojiť, zoceliť, nabrať odvahu a silu a dať mu znova nebojácne najavo, kde sú naše hodnoty, v akom svete chceme žiť. A znova vyjsť na barikády. Bude to však ťažké, náročné, ale nesmieme to vzdať. Musíme sa však poučiť a neopakovať chyby z minulosti. Boľševik sa nikdy nemení, jedine jak k horšiemu...
Záleží na každom z nás. Každý hlas sa počíta...
Nedajme si tú slušnosť a slobodu znova vziať !!!
Spolu to dokážeme !
Nesmieme zaváhať...
Keď sa na to všetko budeme len pozerať z pohodlia našich obývačiek, budeme len mastiť Ficovi brucho...
Lebo - pozde riť biť, keď sa posrala...
