Je pravda, že človek by sa nemal hrať na niečo, čím nie je. Mal by byť sám sebou a prejavovať sa naozaj úprimne či už ide o názory, povahu, vlastnosti, návyky... atď. Všetkým tak dáva možnosť, aby ho spoznali takého, akým skutočne je. Nemusia sa potom obávať žiadnych veľkých zmien v správaní a citových prekvapení. Lenže...
Mal by byť..., ale aká je realita? Dovolím si napísať, že väčšina ľudí vie o svojich nedostatkoch, či povahových nonsensoch, a dobre vie, že u druhého si tým veľa sympatií nezískajú. Kto sa už pokúsil zmeniť niečo, čo sa mu nepáčilo na vlastnej povahe, tak ten vie, že bol za tým kusisko roboty a nebolo to ani také ľahké, ani rýchle. Určite však patril k ľuďom, ktorým na sebe záleží a ktorí našli v sebe silu byť lepšími. Možno povedia, že to robili pre seba, ale pravda je, že z ich snahy mali úžitok aj iní. Žiadna zmena k lepšiemu totiž nevie byť sebecká, aj keď ju mnohí robia naozaj s vedomím, že ide len o nich.
No čo sa deje, ak má niekto horšiu povahu, vie o svojich chybách, ale nechce sa mu s tým nič robiť? (Mimochodom... - Každý to musí vedieť, pretože človek dokáže oklamať iných, ale nie sám seba.) Aby vyzeral v očiach iných "dobre" - ako ochotný, slušný, ústretový, pokojný, chápavý, úprimne milujúci... a pod., začne TO dobré (niečo, čo nemá) iba predstierať. Áno, píšem o pretvárke, ktorú dosť ľudí používa na oklamanie druhých. Popravde: - hlavne na oklamanie niekoho, koho chce získať ako partnera/partnerku na vzťah. Mnohí sa nechajú oklamať. Možno ide o dobrého herca, možno im v tom bráni zamilovanie, možno to len prehliadajú... Uveria mu - a vzťah je na svete.
Každý si môže byť istý, že nikto na svete nedokáže skrývať svoje skutočné "Ja" naveky. Vždy príde čas, keď sa začne prejavovať jeden nedostatok za druhým, a prvý, komu to bude škodiť a vadiť, bude samozrejme partner/ka. Bývajú prekvapení a je úplne logické, že budú chcieť, aby partner zmenil svoje správanie, svoj prístup k druhému, k deťom..., či aby bol pozornejší, zodpovednejší... Mnohí aj veria, či prinajmenšom dúfajú, že ich partner/ka sa zmení. Lenže čo urobí, keď od motivátorov a kadejakých poradcov je "naočkovaný" heslami: - "Nemeňte sa, ostaňte takí, akí ste?!
Drvivá väčšina naozaj neurobí vôbec nič! Museli by niečo urobiť a to sa im nechce. Na svoju obranu použijú ďalšiu zbraň, ktorú počuli a povedia: - Ber ma takého/takú aký som! Sú samozrejme aj takí, ktorí nápravu sľúbia, ale zakrátko ostane len pri sľuboch. Čo iné, ako bezmocnosť môžu cítiť ich partneri, manželia, manželky? Jeden si hovie, druhí trpí. Ich partner je sebecký egoista, ktorému k tomu veľmi dopomohli aj reči rôznych motivátorov a názory ľudí, ktorí tlieskajú, ak sa povie, že každý by mal ostať taký, aký je.
Nakoniec je všetko zaklincované polopravdou o tom, že na názore iných by človeku nemalo záležať. To vážne?! Ja hovorím, že na názore iných by malo záležať každému rozumnému človeku, pretože pre neho sú motiváciou, ...a hlúpe názory vie rýchlo rozoznať a vyhodiť.
Ukončím to rovnakou otázkou, akou som začal: - Naozaj sa človek nemá meniť a má ostať takým, akým je? Ak áno, tak svet ľudí sa stane svetom sebeckých egoistov. Už teraz ich je tu dosť...