Prichádzam k hotelu. Parkovisko je plné, ledva je kde zaparkovať.
Stredná časť s hlavným vchodom je murovaná, pokračuje vodorovným ľavým krídlom, poschodie je z dreva. Pravé krídlo je v pravom uhle a je vyššie, drevená časť je tvorená dvoma poschodiami.
Pred hotelom sú hojdačky a za nimi drevená kaplnka.
Rozhodnem sa pozrieť dnu. Otváram jednu izbu, je odomknuté. Ustlané postele ma lákajú k oddychu ako Snehulienku. Kto spal v mojej postieľke? V jedálni sú bohato prestreté stoly. Story "Snowmana" (aby to to bolo gender správne) môže pokračovať. Kto odjedol z môjho tanierika?
Pár čísiel.
Ubytovať sa môžme v 24 dvojlôžkových alebo 14 trojlôžkových izbách, Pre náročnejších je tu 6 apartmánov. Cena za jednolôžkovú izbu je 12,90 €, za dvojlôžkovú 17,90 - 19,90 € a za trojlôžkovú 22,90 - 25,90 €. Apartmán vás vyjde na 35,90 €. Že tu niečo nesedí? Ja viem, jednolôžkové izby.
Stravovanie je zabezpečené v jedálni s kapacitou 56 miest. Cena polpenzie je 5,99 €, plnú penziu máte za 7,99 €. No "nekup to". Posedieť si môžete aj v kaviarni, naraz 26 ľudí.
Napokon otváram ešte jedny dvere. Uuupsss. Kráska v saune! Ešteže má plachtu (vlastne teda škoda že ju má :-) .
Stále niečo nesedí? (okrem tej slečny v saune)
Máte pravdu. Toto nevyzerá ako Černobyľ. Presunuli sme sa v čase do minulého storočia.
Všetko sa mohlo reálne stať koncom 70-tych rokov. Neprišiel by som ale autom, ale z túry. Ako stredoškoláci sme robili dvojdňový prechod Strážovských vrchov, z Hornej Poruby s výstupmi na Vápeč a Strážov. Končili sme práve v Belušských Slatinách.
(Mohlo sa to stať. Teda v tej saune by som možno jednu "schytal". Spoločné sauny ešte veľmi nefrčali. A možno jednu virtuálnu schytám aj dnes. Za nevhodnú poznámku o plachte :-)
Takže toto všetko doteraz bola fikcia.
Ani fotografie som nerobil ja. Veď ani neuvádzam zdroje. Ale hneď to napravím.
(Vtedy som ešte fičal na Exakte z NDR - bola kvalitná, súdruhovia neurobili žiadnu chybu - a na čiernobielo. Žiadne fotolaby, všetko pekne sám. Od vyvolania filmu cez tmavú komoru s červenou žiarovkou. Pamätníci vedia, vývojka, voda, ustaľovač...)
Fotografie aj údaje o hoteli som čerpal z portálu www.penziony-hotely.sk, kde si paradoxne ešte aj dnes môžete objednať v hoteli Thermal pobyt. Len keď prídete, všetko bude sklamané...
Kliknite si tam.
Uvidíte ďalšie fotky vo fotogalérii. A tiež sa dočítate spústu zaujímavostí v takej milej česko - slovenskej hatlatine :-)
Než sa vrátime strojom času do súčasnosti, ešte vysvetlenie pre sklamaných hotelových hostí, ktorí si objednali ubytovanie. A pohľad na hotel sa líši od prezentovaného. Lebo Černobyľ...
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Fascinuje ma urbex, tie naše "slovenské Černobyle". Ktoré ani nepotrebovali žiadnu explóziu. Len sa znenazdajky stali opustené a pomaličky chátrajú...
O tom hoteli som sa dozvedel cez SME-čko. Teda o jeho súčasnom stave. Konkrétne v článku Bernadetty Pitoňákovej.
Ak máte záujem, pozrite. Dozviete sa tam podrobnosti o pozadí zániku hotela, ako aj peripetie majiteľov s riešením súčasnej situácie. Klincom do „rakvy“ hotela bolo niekoľko požiarov, posledný pred rokom. Podrobnosti nájdete na portále tvnoviny aj s videoreportážou TV Markíza.
Našiel som na SME blog Jána Kvasničku spred troch rokov. Venuje sa hlavne histórii kúpeľov Belušké Slatiny, ale v závere sú pohľadnice z 80-tych rokov minulého storočia, kde môžete vidieť ďalšie zábery, ako hotel vtedy vyzeral.
Toľko k prameňom (nielen minerálnym, ale aj webovým :-)
Teraz poďme konečne do súčasnosti.
Vybral som sa smer Belušské Slatiny. Paradoxne, trafil som bez problémov. Moja navigácia mala hotel Thermal v bodoch POI... Počasie bolo "na spadnutie". Zamračené, dusno, búrka za rohom...
Ešte pred príchodom k hotelu ma upútala socha anjela od Juraja Kapuša s tabuľou smerujúcou na miestny kláštor Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Za chvíľu pristavím pri štýlovom stánku s minerálnou vodou a zaujímavým kvapľovým balvanom.
Hotel sa nedal prehliadnuť. Zaparkoval som z bočnej strany.
Prehliadku začínam zozadu.
Sú tu troje dverí. Do jedných nahliadnem, je tam nejaký sklad. Robím ešte jedno foto z opačnej strany. Neporiadok za budovou z tohto pohľadu je ešte výraznejší.
Prechádzam k prednej časti hotela.
Vo vysokej tráve zbadám hojdačky a glóbusovú preliezačku. Po kaplnke ani stopy.
O prítomnosti najmenších hostí svedčí autíčko na parkovisku. Je tu samučičké, na to odkedy je hotel mimo prevádzky je v prekvapujúco dobrom stave.
Prechádzam popred priečelie hotela. Po drevenom poschodí ani stopy. Za hustou burinou vidím prvé „umelecké dielo“.
V pravej časti, za hlavným vchodom, hotel pokračuje v pravom uhle. Ostalo len prízemie s prázdnymi oknami, ako nejaký apokalyptický vlak. Drevená nadstavba sa premenila na popol.
Na konci nachádzam druhú maľbu. Viac ich tu už nie je, ani vnútri. Alebo možno obhoreli.
Začína pršať, vonkajšiu prehliadku končím.
Predo mnou je hlavný vchod.
Vchádzam do vestibulu. Bizarné, vyzerá to, akoby pred požiarom všetci utekali bosí...
Som v útrobách hotela. Najprv sa porozhliadam.
Hneď za vestibulom sa mi odkrýva pohľad na obhorené steny a zárubne bez dverí. Sú tu poukladané zaprášené okná. Pokiaľ tu strecha drží, vedľa sú už len čierne strešné trámy.
Prechádzam na druhú stranu dlhou chodbou. Na ľavej strane sú dvoje dvere. V jedných je miestnosť, zrejme tu sídli bezdomovec spomínaný v reportáži. Vedľa sú toalety, za daných okolností v obstojnom stave.
Na konci chodby je veľká hala. Zrejme kongresová miestnosť, alebo jedáleň. Len už bez slávnostnej tabule...
Vraciam sa chodbou naspäť. Prechádzam okolo schodov, ale sú zasypané sutinou. Tadiaľ sa mi nechce. Za chvíľu, za vyrabovaným hydrantom (veď načo už aj hydrant), sú schody v lepšom stave. Ale len kým neurobím obrat o 90 stupňov. No čo už, už to nejako prejdem.
Som na poschodí.
Časti strechy sú zasypané popolom, na jednom mieste trčí akýsi totem. Páľavou skrkvané oranžové plechy mi pripomenuli zašlé tatranské časy. Podobná strecha dlho ležala pri zhorenisku chaty kapitána Rašu pri Troch studničkách. Zhorela v roku 1999 a už to „nerozdýchala“.
Je tu ešte jedno zasypané schodište. Hore už ale nejdem. Už nejaký čas sa blýska a hrmí, dážď silnie a mení sa na lejačisko.
Vychádzam pred hotel. Pozerám na opustené parkovisko, kde už kraľuje zeleň. Na ľavej strane je vonkajšie schodisko. Aj napriek lejaku ešte pozriem tam.
Naskytujú sa mi pohľady nadol aj na najvyššiu úroveň strechy. Možno tu by som sa dostal tým posledným vnútorným schodišťom. Dlho sa nezdržiavam, už som celý premočený. Rýchlo k autu a osušiť sa za pomoci klímy...
Pamätám si ešte z tej turistiky, že tu má byť niekde bazén. Ale už som v stave, akoby som z neho práve vyšiel. Hľadať sa mi ho nechce, ale našiel som ho v galérii článku p. Pitoňákovej na mypovazska.sme.sk, ktorý som uvádzal na začiatku. Nuž, dnes vyzerá takto:
Prehliadka hotelu Thermal končí.
Stihol som ju zverejniť o deň skôr, ako bol edičný plán. Snáď nabudúce nebudem meškať :-).
Nabudúce:
navštívime horský hotel na Kysuciach, tentokrát v Hornom Vadičove.
29.7. - Slovenské Černobyle XI. Hotel Hájnice Horný Vadičov. Exteriér a chatky.
V exteriéri nazrieme aj do chatiek (nie, tie postele nie sú z tej chatky. Tá je na detskom ihrisku :-) . Celý hotel prejdeme kolom dokola. Stretneme aj turistov z Ústí Bohuslava a Radka, ktorí sa tu rozhodli prenocovať cestou z Kysuckého Nového Mesta do Terchovej.
31.7. - Slovenské Černobyle XII. Hotel Hájnice Horný Vadičov. Interiér.
Interiér tiež dôkladne preskúmame. Stavíme sa v kaviarni a reštaurácii, pristavíme sa na recepcii a prezrieme izby na štyroch poschodiach. Medzi najzaujímavejšie destinácie patria kuchyňa a najmä wellness.
