Poslúchol som, bola to dobrotka. A vajko na mňa, nepôjdeme na výlet, veď je nedeľa. Reku poďme. Do lesa. A aby si sa mi nerozbilo, dám si ťa do fľaštičky.
Trocha to trvalo, ale podarilo sa. Tak sme v trojici, ja, beštija a vajko vo fľaštičke vyrazili. Cestou popred baraky sme si všímali záhradky, ktoré si ľudkovia vytvorili.
Hneď pred vchodom nás pozdravili dvaja strapáči, stojaci vedľa chodníčka.
Potom sme vyvaľovali okále na záhony upravené...
... aj menej upravené...
... a kde sa ľudkom nechcelo, zariadili to sedmokrásky či púpavienky.
Je sezóna aj orgovánov. Buď celý prales, alebo parádny solitér.
A aha, aký štramák!
A na záver upravený živý plot...
No ale vchádzame na lúku. Púpavienky tu už majú nový šat.
Na nepokosenej lúke pokračujeme vyšliapanou cestičkou. Naďabíme na šokujúce ľudové umenie.
Prichádzame k ohnisku. Všetko mokré, špekáčiky nebudú. Aj keď poctivo hľadáme :-)
Kultúrnosť ľudí, čo tu opekali, sa nezaprie...
Vraciame sa cestou z lesa.
Na záver prichádzame k šenku. Čaká nás odmena.
Doma sme všetci spokojní. Pokiaľ sa vajko nedožaduje vypustenia z fľaštičky.
UPS!!!
Vajkov doslov:
Ak by vás zaujímalo, ako som sa dostalo do fľaštičky:
Teraz sa vráťte k prvým obrázkom, keď vchádzam do malej fľaštičky.
Rozdiel mojej farby medzi druhým a tretím obrázkom je evidentný. Tiež je fľaštička trocha zadymená.
Takže bez octu to nejde, kladivko nepomôže :-) (ako je zrejmé z uvedenej inšpirácie č. 2, šlo by to aj s uvareným a ošúpaným vajíčkom).
Toto je pokus z detstva, ale pre istotu sa aj googlilo:
(tu sa pobavkali z octom, ale flaše som sa nedočkal...)
(Odtiaľ je nápad so zápalkami)
Možno vás zaujíma, ako sa teraz dostanem z fľaštičky von.
Tak to aj mňa....
