(na spojenie slov veď - viď som obzvlášť hrdý. Dokonale vystihujú pointu perexu :-).
Už som jeden "blogoblok" s blogopauzou prekonával. Bolo to v lanskom októbri, keď moje cykloleto bolo v plnom prúde (skončilo v polovici decembra).
Blogopauza trvala bezmála mesiac a dva týždne, inkriminovaný blogoblok (či blokoblog?) je pripojený na záver ako súvisiaci článok. Však ak chcete, kliknite...
Prológ (čo malo byť a zatiaľ nebolo)
Sľuby sa sľubujú...
Vtedy, po tej dlhej pauze som sľúbil, že sa to už "rozjede". Aj som konkretizoval, že začneme túrou na rozhľadňu Bobrovec nad Starou Bystricou a vrátime sa do minulého leta - na skanzen Vychylovku a vyšliapeme na chatu pod Magurou...Máš ho vidieť! (no nemohol si, nič z toho sa nekonalo, akurát z minulého leta sa stalo predminulé).
Nie že by som nenapísal nič, dokončil som napríklad spomínané Cykloleto (ale aj tam ostali resty z londýnskych cyklotúr), tiež seriál zo zimného Londýna či neplánovaná Je-Seň v ôsmich častiach (tá to stihla v aktuálnom termíne :-).
Čo nebolo (v obrazoch)
Dokončenie Cykloleta (3 londýnske výlety) a letný Londýn
Blogopauza II.
Po zhruba polroku je tu opäť. Nuž, táto tú prvú prekonala o celý mesiac.
Dva mesiace a dva týždne...
Naposledy sme sa videli (čítali) na "Štiavničkovských tajšíkoch" ešte 12. apríla (ešte týždeň bez blogovania a absentujem tu celý máj aj jún).
A tam som neprezieravo prisľúbil trojdielnu minisériu z jarných prázdnin v Alpách...
(patrí vlastne do minulej kapitolky "Čo nebolo", ale nebojte, určite bude. Ale nie v týchto letných hicoch)
Otázka znie, prečo taká dlhá blogopauza?
Nuž, lebo.
Kto chce, dôvody si nájde (alebo vymyslí). Či už na urobenie, alebo neurobenie. Kde je vôľa, tam je cesta. Alebo podľa mnou upravenej ľudovej múdrosti - všetko sa chce, keď sa dá.
A teraz sa mi zachcelo a aj sa dalo.
Čo teda bude po blogopauze?
Už sa opätovne nechytím do vlastnej pasce.
Jednak - musím si v tom sám urobiť poriadok. Zostaviť zoznam "blogorestov", stanoviť isté priority a vhodne ich kombinovať s aktuálnymi udalosťami.
Druhak - v zmysle perexu som už zabudol, čo tu malo byť...
Budú to ale prevažne fotoblogy a tiež seriály (po čase sa vrátim k mojej srdcovke - Slovenským Černobyľom. Sú už v zásobníku tri).
Černobyľ prvý. Kúpele Helios na Štrbskom plese.
Černobyľ druhý. Kedysi najväčšia škola v Čadci.
A do tretice žilinský hotel, "preslávený" vraždou V 90-tych rokoch pri vybavovaní mafiánskych účtov. Povieme si o tom viac.
Čo ale nebude
Nebude (ak sa nič výnimočné neudeje) politika.Na to sú tú iní experti. Najnovšie jedna (údajne s viacerými identitami), ktorá si vzala na mušku najsilnejšiu opozičnú stranu aj s rodinnými príslušníkmi a priaznivcami, valcuje rebríčky čítanosti.
(sem nepočítam vojnu na Ukrajine, kde mám jeden megarest. Ale v lete snáď už zmažem aj tento. Najlepšie by bolo, aby už Ukrajina vyhnala agresora a písať to už len ako spomienku na túto tragédiu, ale obávam sa, že to tak skoro nehrozí...
Našťastie je tu bloger Janko Valchár, ktorý odvádza na tomto poli skvelú prácu).
Sused, rozbil som ti síce držku a znásilnil ženu (možno sa to párkrát ešte zopakuje), ostanem u teba bývať, ale čo sme si, to sme si, vyrokujme mier. Nech stíchnu päste...
(ostatní susedia sa nebudú starať, tiež chcú mier. Pravda, humanitárne pomôžu, obväzy a octanová masť sa zíde)
Ale naspäť k "čo bude". Dám teraz aspoň prvý krok, už čoskoro (ešte v júni, bez blogopauzy :-)
Tatranské pastorále.
Toto nie je výnimočne blogorest, ale aktuálna reportáž z teambuildingu na konci školského roka. Navštívime Štrbské pleso a aj jeho gýčovitú šikmú vežu (pre mňa však je viac podstatné s kým som, ako kde som, preto som "výstup" absolvoval. Aspoň zjazd tobogánom tomu dal zmysel :-).
Následne sa presunieme na Hrebienok, kde si pozrieme vodopády Studeného potoka...
a zakončíme občerstvením tamojšou špecialitkou na Rainerke.
Pred odchodom nás upúta ešte jeden špeciálny strom. Ak ste v Smokovci neboli, ďalší dôvod tam ísť.
Nevraviac o tom, že si môžete dať permanentné raňajky :-).
P.S. Mnohé z ešte neblogovaných tém sú na mojom instagarame (tam sa mi dávajú príspevky jednoduchšie a nie je to časovo náročné. A hlavne sa tam toľko nekecá :-). Sú tam už aj avizované Tatranské pastorále, navyše vodopády sú tam "v pohybe".
Účet je síce súkromný, ale ešte som nikoho neodmietol :-).
Takže ak sa vám nechce čakať na články, nech sa páči vstúpiť.
