Ak ste tu prvý raz, odporúčam "odskočiť" na súvisiace články - predstavujú dvojdielny prológ, kde o projekte píšem viac.
(už sa opakujem ako verklík. Ale stále je možnosť, že sa zjavia noví čitatelia. A verných prosím o strpenie :-)
Ako uvidíte už z tradičného svedectva náramku, dnešná cyklotúra nie je len o Budatíne. Ten jej ale dominuje.
Ako vidno z mapky, hrad je zhruba v polceste. Následná cikcak cestička predstavuje poblúdenie v Budatíne. Trasy, ktoré som poznal, boli zatarasené stavebnými úpravami a chvíľu trvalo, kým som sa vymotal (orientačný zmysel je u mňa skôr nezmysel :-).
Prichádzam k hradu.
Na rozdiel od predchádzajúcej návštevy (cca 2 roky) pribudli na ulici pred hradom novostavby.
Na hrade. Stručná história.
Nasledujúce riadky sú prevzaté z wikipédie. Je tam toho oveľa viac.
Budatínsky zámok (iné názvy: Budatínsky hrad, Budatín) je zámok alebo hrad v širšom zmysle (alebo pôvodne hrad v užšom zmysle, neskôr prestavaný na zámok), ktorý sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.
Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku.
Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.
Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku.
Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami.
Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923.
Vstúpme teda na nádvorie.
Kaplnka.
Prehliadka pokračuje okolo barokovej kaplnky.
Pokračujeme ďalej. Hrad z iných pohľadov.
Na plote za kaplnkou je prezentácia záslužnej činnosti dobrovoľníkov.
Prehliadka interiéru končí.
Pozrime ešte vo wikipédii o rekonštrukciách, ktoré dali hradu súčasnú podobu.
Rekonštrukcie
Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov.
Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný.
1. januára 2007 bol zámok pre verejnosť uzavretý. Rekonštrukcia zámku bola naplánovaná na roky 2008 až 2013. Drotárska expozícia, bola dočasne premiestnená do zrekonštruovanej bývalej koniarne. Počas rekonštrukcie boli objavené viaceré archeologické nálezy.
Zámocký park bol revitalizovaný a sprístupnený verejnosti v septembri 2010.
V roku 2013 sa začala oprava hradnej veže a kompletná výmena strešnej konštrukcie a krytiny, začali sa budovať nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete.
13. júla 2014 bola hradná veža znovu sprístupnená verejnosti.
V auguste 2016 bola opätovne sprístupnená kaplnka a väčšia časť vnútorných priestorov vrátane expozície drotárstva.
Vstúpme do parku.
Pozrime ešte za plot, kde je sútok Váhu a Kysuce.
Nabudúce.
Pokračujeme oddychovými výletmi na opačnom konci Žiliny.
(do Budatína sa ešte vrátime).
