Ale o tom potom, dnes to budú nielen vianočné čriepky, ale aj "irony off okienko" bude dávkované po črepinách.
Teraz, keďže nemám technické možnosti uzamknúť obsah (ani obvod a objem, ten hlavne ked sa objem, na čo sú tieto Sviatky ako stvorené), dôrazne žiadam všetkých, ktorí nie sú v našom "autobuse popularity" (vysvetlil som minule), aby okamžite opustili tento priestor, dvere se zatvárajú. Ak stojíte, držte sa.
A nezabudnite si označiť populárny cestovný lístok (raz som zaskočil tetu v dopravnom podniku, keď som si pýtal 5 neplatných lístkov. Zjavne nečítala formulku na rube: neoznačený cestovný lístok je neplatný).
Obdobne ako môj prémiový blog funguje aj albánsky vírus.
Nepoznáte? To vám príde mail, že "pershendetje jam virus shqiptar. Ne jemi një vend i varfër, nuk i kemi aftësitë dhe kapacitetet teknike, ndaj jini kaq të sjellshëm dhe fshini të gjithë skedarët nga disku".
V preklade, "dobrý deň, som albánsky vírus. Sme chudobná krajina, nemáme také technické možnosti a kapacity, preto buďte takí láskaví a vymažte si z disku všetky súbory"
Nie, nie som taký frajer, že by som vedel po albánsky. Ale občas sa zabavím s google translaterom. Minule s prísloviami, v zajtrajšpm vianočnom blogu si zaspievame Tichú noc, ktorá sa práve vrátila z cesty okolo sveta.
Aby som sa vrátil k podstate.
Pochopili sme sa, že tento blog môže mať čítanosť maximálne 68 duší.
Pozorným sledovateľom možno niečo nesedí. Podrobnejšie, keď nájdeme ďalší irony čriepok.
Teraz poďme k tým vianočným.
Čriepok prvý. Vianočná atmosféra*.
*podľa wikipédie.cz by som vlastne mal napísať:
Vánoční plynný obal Země v kosmickém prostoru, kerý tvoří z 21 % kyslík, ze 78 % dusík a 1 % zabírají vzácné plyny a ostatní prvky.
Ilustrujú fotografie z večerného žilinského Mariánskeho námestia.
Atmosféra zostala, aj keď je to celkom inak, ako pred dvoma rokmi. Bez stánkov s cigánskou a klobáskami, primátor nenalieva osobne vianočný punč, nekúpite si ani vianočné ozdoby či výrobky zručných slovenských rúk a tradičných remesiel.
Aj tie petardy akosi potíchli. Namiesto davov ľudských tiel sú tu len ostrovčeky priateľov a známych, či pod laubňami alebo len tak postávajúc na rohu.
Druhé pandemické Vianoce.
Tu je hádam aj škoda slov. Kochajme sa najmä zrakom.
Námestie osvetlené.
Vianočná ozdoba
Vianočné trhy (tiché ostrovčeky)
Čriepok druhý. Vianočný stromček.
Ten na námestí je krásne vysvietený.
Ale tie najkrajšie máme každý doma. V detstve to boli živé, smreky alebo borovice (jedličky boli znakom vyšších vrstiev).
Pri mojich deťoch už nastúpil umelý. Roky, ba desiatky rokov ten istý. Keď vzišiel pred troma rokmi návrh kúpiť nový, moderný, narazil na tvrdé veto.
A tak všetci rok čo rok starneme, stromček ostáva večne mladý a rovnaký...
(keďže zdobíme až zajtra, dôkaz pridám neskôr).
Na sídlisku sú šikovnejší...
Čriepok tretí. Betlehem.
Keď traja králi zbadali dieťa v jasličkách, prvý vykríkol: "Ježiši Kriste, ten je krásny!"
Na čo Jozef vyčítavo pozrel na Máriu.
"Vidíš Mária, to je meno! A nie Hugo!"
(viem, starý. Ale dobrý :-)
Máme ešte z dedovizne taký malý, krásne maľované figúrky, rok čo rok ho vybalíme pod stromček.
Tiež bude doplnený na Štedrý večer.
Pár papierových som za mlada vyrobil z rôznych časopisov, legendárne bolo české ABC.
Asi najkrajší, čo som videl, je vyrezávaný v Rajeckej Lesnej. Dielo majstra Jozefa Pekaru je najväčší pohyblivý betlehem v Európe.
Zobrazuje nielen Betlehem a všetko, čo k tomu patrí, ale i Slovensko s jeho tradičným životom, kultúrou, remeslami. Viac ako sto drevených postavičiek prezentuje ručné práce žien, úmornú námahu mužov, hry detí, činnosti dní všedných i sviatočných.
V betleheme možno nájsť i známe národné reálie ako Bratislavský, Trenčiansky či Oravský hrad, Bojnický zámok, mestá Košice, Trnavu, Levoču a mnoho ďalších.
(zdroj: vypadni.sk)
Ak neviete, kam cez Sviatky, oplatí sa navštíviť. Prejdete sa aj neďalekou kalváriou.
Čriepok štvrtý. Vianočné rozprávky. Často gender nekorektné.
Vianoce bez Troch orieškov, Mrázika či Perinbaby? Nemysliteľné.
Ale zamysleli ste sa, aké sú najmä v dnešnej dobe gender a mítú nekorektné a diskriminujúce?
Schválne, preklopte si napríklad takú Popolušku.
Že by vdovec (alebo rodič jedna) mal vlastného a nevlastného syna. Prvý sa fintí ako Mrázik (keď sa vidím v zrkadle, som so sebou spokojný...), druhý triedi strukoviny.
A potom v obleku z orieška na tajňačku šiel na ples, kde by si princezná vyberala ženícha. A na úteku by stratil polobotku...
Alebo Snehulo a sedem trpaslíčiek. Viem, to nie je klasická vianočná.
Mne sa najviac páči tá od Ivana Mládka.
Existuje mierne laškovná verzia, kde sa trpajzlíci sťažujú:
Mne niekto odjedol z tanierika. Aj mne, aj mne, aj mne, aj mne, aj mne, aj mne!
Mne niekto odpil z pohárika. Aj mne, aj mne, aj mne, aj mne, aj mne, aj mne!
Mne niekto ležal v postieľke. Aj mne, aj mne, aj mne, aj mne, aj mne! Ticho chlapi. Ľahnúť a spať!
(a teraz si to gender preklopte...)
Čriepok piaty. Zimuška. Občas by si ani psa nevyhnal.
No ale musíš. A bez dozoru to nejde, takže musíš vyhnať aj seba.
Na sídlisku ide o život, občas čistý ľad.
V lete som "mapoval" sídliskové záhradky, dnes už sme objavili aj vianočné stromčeky. Videli ste v čriepku dva.
Druhá varianta je Parkoles. Z lúky prechádzame štýlovou "bránou". Aj tu, podobne ako na sídlisku, je aj starostlivosť o operence.
Čriepok šiesty. Štedrá večera. A ostatné dobroty.
U nás klasika.
Za môjho detstva kapor vo vani, ale otec nemal nervy ho zabiť, volali sme suseda. Kapor do utierky a kladivom po hlave (raz poprava nevyšla a naháňali sme ho po celej kuchyni).
Pri vlastných deťoch už sme prešli na filé, aspoň odpadli piplačky s kosťami.
Dnes, keď sa na vianoce stretneme celá "svorka", pokračujeme v tradíciách.
Kapustnica s externou klobásou (kvôli vegetariánskej vetve), namiesto filé zubáč (mňam) so zemiakovým šalátom (vegetariáni sójová alternatíva), makové opekance.
A samozrejme báječný vaječný koňak a kopa perníčkov a iných dobrôt. Toto budú moje prvé DIA vianoce, tak som zvedavý, ako odolám tým nástrahám...
Jo, a aby som nezabudol.
Huspenina. Najlepšia na svete.
Čriepok siedmy. Darčeky.
Časy, keď sme my (a neskôr moje deti) verili na Ježiška, boli čarovné. Písali sme svoje želania na pohľadnice a čakali, čo z toho sa splní. Darčeky rýdzo praktické (napríklad nás Ježiško ošálil alebo okabátil), ale aj tie vytúžené. Napríklad moje prvé lyže s umelou sklznicou a kovovými hranami. Nevadilo, že boli 2 metre dvadsať, lebo boli vo výpredaji za 200 Kčs.
(to som už ale vedel, že to nie je Ježiškova zásluha. Ten by nemusel na darčekoch snáď šetriť :-).
Moje najkrajšie darčeky sú ale mix narodeninových (som októbrový škorpión) a vianočných. Prišli v novembri, dva roky po sebe. Zabalené v perinkách...
Čriepok ôsmy. Vianočné pozdravy.
Som stará škola. Klasické pohľadnice. Aj klasické noviny či knihy.
Ale pokrok nezastavíš.
Kedysi sme posielali (ale aj dostávali) aj 40 pohľadníc. Dnes sú vytlačené SMS-kami, mailami, mesendžermi, vocapami...
Klasické zrátam na prstoch dvoch rúk. Poslední verní.
K nim ale pribudli aj noví.
Práve z našej tunajšej partičky.
Toho roku boli dva, jeden dokonca z kráľovstva :-). Obdržala ich celá partia a u toho kráľovského vznikol spor o identitu zobrazeného zvieratka. Do finále sa dostali srnka a zajac...
Čriepok deviaty. Polnočná omša.
Kým som ešte bol v "kresťanskej šablóne", chodil som do kostola rád. Ba istý čas aj ako miništrant.
Tá atmosféra mohutného chrámu, vôňa kadidla, nádherné organové chorály.
Dodnes ma architektúra kostolov a ich interiéry fascinujú, niekoľko drevených kostolov som zachytil aj v blogoch z Kraja, kde nič nie je.
Dnes pozrieme dva chrámy poblíž Mariánskeho námestia, kde sme nasávali vianočnú atmosféru.
Oba sa práve rekonštruujú.
Čriepok desiaty. Koledy.
Poďme bratia do Betléma, dudlaj dudlaj dudlaj dá, Narodil sa Kristus pán, Búvaj dieťa krásne...
V detstve to bývali malé koncerty.
Sestra klavír, ja harmonika a otec heligónka (obdivujem heligonkárov. Gombíky bez ladu a skladu, iný zvuk pri ťahaní a stláčaní...).
Neskôr, keď už som mal vlastné deti, chodieval bratranec so synom a hrali koledy na husliach. Dnes si ich pri zdobení stromčeka púšťame s CD. Živí koledníci sa vytratili...
Asi najznámejšej kolede - Tichej noci sa bližšie budeme venovať zajtra (ups, vlastne už dnes).
Tak trocha netradične :-).
Iste máte sami svoje čriepky.
Pokojne ich hoďte do diskusie.
Nespomínal som ľudí.
Rodinu, priateľov, (kama)lásky...
Oni nie sú čriepky, oni sú podstata.
A to je už iná téma. Na ktorú priestor jedného blogu nestačí.
Irony off okienko.
Takto, drahí moji.
Naberalo to sľubný trend. Po osamelých bežcoch pribudla dvojica a minule dokonca trojica novicov.
No ale teraz Sodoma Gomora...
Jeden/jedna nám z autobusu vystúpil(a)!
(nevedel som, že sa to dá. Poraď, drahý odídenec! Sám omylom odoberám dvoch blogerov a aj sám seba :-).
Nabudúce
Pošleme Tichú noc okolo sveta.
Tiež pozrieme, čo ostalo v blogovej kešeni.
Niečo dáme ešte v tomto roku sťaby oneskorené vianočné darčeky, niečo ale presunieme na rok dvadsiaty druhý.
A rozlúčime sa s okienkom "Irony off".
