Tie čísla sa zrejme ešte budú hýbať, počítať sa budú aj návštevy archívu.
Pokiaľ ste v nej teraz prvý raz, odporúčam prečítať záznam z doterajších pojednávaní:
Začalo to obžalobou. Síce tiež fiktívnou, ale na základe reálnych diskusných príspevkov žalobcu, Monsieura Martina Droppu. Ktorý sa pred dvoma rokmi vo svojej "predvolebnej kortešačke" predstavil:
"Pravda - Láska - Sloboda - Demokracia - Svedomie - Česť - Odvaha . To sú moje osobné piliere, méty, s ktorými prvý raz chcem vstúpiť do komunálnej politiky - do volieb 2018."
Však si to prečítajte celé.
Už chýba len virtuálny guláš a pivo. Človeku až rozum ostáva stáť, prečo takéhoto vzácneho človeka tí Hrádočania nezvolili.
No ale naspäť do súdnej siene.
Na poslednú chvíľu, vďaka svedeckým výpovediam z publika (ale oni len upozornili na originály Korunného svedka, takže nejde o žiadne ohováranie) boli do spisu pridané dva dokumenty. K bodu 3 o klamstvách. Prvý je malicherný. Že Monsieur Droppa je Veterán ČSĽA.
Druhý je ale závažnejší. Ak teda Monsieur neklame, znamená to, že zneužíval seniorské nákupné hodiny. A tým seniorov PRIAMO OHROZOVAL. Čo už prekračuje hrátky na fiktívnu súdnu sieň. Tam je väčšinou len otravný, trápny a smiešny. Tu už bol NEBEZPEČNÝ.
(dal som mu v jednej diskusii priestor na vysvetlenie. Zatiaľ čuší. Má možnosť aj teraz, priamo ako svedok obžaloby na záverečnú reč. Ako svedok obhajoby odviedol skvelú prácu. Dodal spústu nespochybniteľných dôkazov).
Pripomeňme si obžalobu:
"Tu prítomná anonymná nenávistná nula, skrývajúca sa za anonymný nick Nový Miki, osoba bez štipky empatie, donekonečna omieľa o mne lži a poprekrúcané polopravdy. Že porušujem kódex blogera, som plagiátor a vykrádač zdrojov ba ešte vraj aj klamár.“
Nebol som na lavici obžalovaných sám.
Boli so mnou tí, ktorých živou vodou je Zlo, ako aj agresívni útočníci.
(ak ste čítali, dajte si malý kvíz. Ku ktorým z jeho osobných pilierov Pravda - Láska - Sloboda - Demokracia - Svedomie - Česť - Odvaha by ste ich zaradili. Tie piliere sú aj jeho méty. Len mám pocit, že by sa mu na ceste k nim stratil kompas...)
Nadišiel čas vyniesť Rozsudok...
Tu Vás bohužiaľ sklamem.
Senát aj proces sú fiktívne. Korunný svedok obhajoby ale predložil dôkazy. Tie sú ale skutočné. Pravda (a mnohí to už tušíte), nedodal ich celkom dobrovoľne. Dohľadal som ich ja a mnohí ďalší z lavice obžalovaných.
Rozsudok nebude. Nech si každý vytvorí svoj úsudok. Faktom však je, že súdna sieň sa trocha zvrtla (ale to sa občas stane aj v tej televíznej).
Nesporne bolo dokázané, že Monsieur Droppa:
1. opakovane porušuje Kódex blogera. Dôkazy boli predložené v deviatich bodoch + jeden v denníku N.
Otázka je, či kódex porušuje vedome (otázka charakteru) alebo nevedome (otázka novinárskych kvalít. Buď kódex nepozná, alebo mu nerozumie).
Tieto možnosti sa nevylučujú.
2. Je plagiátor, alebo ak chcete, vykrádač zdrojov. Nejde o slovíčkárenie, nikto ho nebude súdiť pre porušenie autorského zákona, sme na pôde blogov. Nebavíme sa o hmotných škodách. "Iba" o morálke a princípe.
3. Klame, prekrúca pravdu, kde mu to vyhovuje fakty zatají, inde vymyslí a pridá. Napríklad automatické práčky vo fotoshope.
Prišiel čas na záverečné prejavy.
S dovolením, obhajobu prevezme už do rúk ja. Záverečnú reč budem viesť priamo k Monsiurovi Droppovi. Lebo ostalo príliš veľa osobných vecí. Hlavne k jeho imidžu neohrozeného bojovníka proti fašizmu a jeho ideológii, ktorú si tak starostlivo buduje. Ale veci sa majú trocha inak.
K samotným trom bodom obžaloby sa už vyjadrovať nebudem, všetko bolo povedané v rámci pojednávania.
Monsieur Dropa dostane priestor na svoju reč v diskusii. Nebude zablokovaná alebo skrytá. Aj keď sa obávam, že nenájde odvahu vstúpiť do priestorov súdnej siene.
Ale dianie sleduje, aj sa nám už ozval. V samostatnom blogu, k nemu sa za chvíľu dostaneme. Nuž ak bude aj svoju reč riešiť takto, nemám námietok. Otázka je, či povolí svedecké výpovede. Dočkáme času.
Záverečný prejav obhajoby.
Monsiur Droppa. (To vážený mi tam akosi klávesnica nepustí...)
Čím začať?
Snáď dôkazom, že Súdnu sieň pozorne sledujete. A komentujete vo svojom blogu O nenávisti a nenávidiacich. Ja len zopakujem, že myslieť si o sebe, že Vás tu niekto nenávidí, je veľká domýšľavosť. Mne osobne, nebyť Vašej arogancie v diskusiách, ste ľahostajný. A myslím, že nenávisť k Vám necíti v tomto virtuálnom priestore nikto. Je to množstvo iných pocitov a emócií. Skúsim stručne jednou vetou. Majú Vás iba plné zuby.
Nuž pozrime na úvod Vášho článku:
(viac netreba. Ďalej sú slová Václava Havla. Keby vedel, v akom kontexte ich používate, asi by nebol nadšený).
Narážka na „nenávistné sny“ je dôkaz, že Fiktívnu súdnu sieň sledujete. Ibaže si pletiete pojmy. Nie je tam nenávisť, ale fakty. Paradoxne, skoro všetky z Vašej klávesnice.
Aj by som k tomu niečo dodal, ale lepšie ako Sommernachtstraum2 a Surana (fuj, anonymné nicky hanbiace sa za svoje mená!), zaradení v abecednom poradí vo Vašom zozname podliakov a špín(mimochodom, keď už sme pri tej nenávisti, jej väčší koncentrát som hádam nikdy nevidel) to povedať neviem:
Ešte pozrime na záver článku:
Váš „návod“ je paródia na Vaše skutočné správanie. Vy a humor a vtip? Šme še pobavili.
Raz ste, ako Hávik Slabera, ohodnotili blog jednej z Vašich obľúbenkýň v Blogovom Superstar Talente, že najväčšiu hodnotu jej článku majú vložené reklamy. U Vás sú hneď za slovami Václava Havla. Trend kúsky, letná kuchyňa, vstavaná skriňa na mieru? Paráda...
Ale malú pochvalu si predsa zaslúžite. Citujete zdroj.
Ešte si všimneme predchádzajúci Váš článok. A odtiaľ sa dostaneme k Vašej protifašistickej angažovanosti. Páčivé bláboly versus holé fakty. Táto téma je pre mňa až príliš osobná.
Pozrime teda na Agresívne útoky.
Prvá zásluha Monsieura Droppu, protifašistického aktivistu:
„Autorizovaný Dvorný fotograf členov vlasteneckej Pospolitosti“
Už som písal, že s prvým bodom bezvýhradne súhlasím. Stručná a výstižná autocharakteristika.
V druhom bode by som Vás chcel upozorniť, že máte trocha popletené anonymné nicky (vyplýva to z kontextu ďalšieho textu). Ten výrok o autorizovanom fotografovi je môj. Som na neho patrične hrdý. Asi si k nemu budem musieť dať ©. Zapamätajte si, anonymný nick Nový Miki (aj keď 99 čitateľov zo 100 pri mojich blogoch anonyma hravo dešifrujú) som ja. Anonymný nick Sommernachtstraum2 má inú, väčšiu zásluhu. Objavil vo Vašom blogu v denníku N kompromitujúcu fotografiu:
Za to som mu tlieskal v stoji. Lebo podľa Vašej interpretácie je jeden z nás narcis, ktorý tlieska sám sebe.
Tu je rekonštrukcia:
Ďalšiu podstatnú časť článku vysvetľujete, že dvorný fotograf nie ste.
Toľko energie nazmar. Viem, že nie ste. Ale už som to vysvetlil dnes v jednom našom dialógu pri Vašich Ikonách. Dám ho sem v plnom znení (bez titulkov):
Poďme ale k ďalšej časti Vašeho článku.
Druhá zásluha Monsieura Droppu, protifašistického aktivistu:
„Úcta k obetiam holokaustu“
Nuž, na tej fotke nie je len žena v tričku Slovenskej pospolitosti. Je tam aj s Vašim komentárom. Ja som ju tu dnes už uviedol, ale opakovanie je matkou múdrosti:
Mosieur Droppa, Vy ste ju na autorskej fotografii označili za vlasteneckú turistku!!!
„ A bolo po probléme“. No nebolo, Monsieur.
Blábolite, že skutočne nemáte záujem robiť reklamu „extrémistom a živlom“. Ale fakt je, že ju robíte! A vo svojej „obhajobe“ (nie aby ste čušali a čakali, kým škandál vyšumí) ešte priznáte, že nielen v blogu, kde ste boli prichytený, ale aj v týždenníku .týždeň a na webe SME!!!
Už len na okraj. Z redakcie denníka N Vás „poprosili“ o jej odstránenie (teraz odhliadnime od toho, že ste vôbec netušili, čo sa fotku ste zverejnili). Našťastie autorizovanú. Foto foto). My už vieme, že na podnet z diskusie, za ktorý som tlieskal v stoji. Nuž, ak Vás poprosili tak, ako máte potvrdenie od pána Paculíka zo SME a pani Nôtovej so SFU, že nie ste plagiátor, ďakujem pekne.
Vybrané hrozienka z informačného koláča.
Alebo ste ochotný „poprosenie“ zverejniť?
Nuž, budem musieť niektoré veci v redakciách overiť.
Celé to začalo pri Vašej reakcii na môj blog o Osvienčime.
Ktorý som poňal ako moju osobnú pietnu sieň obetiam Holokaustu. Vôbec som nemyslel na nejakého Monsieura Droppu. Ten ale vtrhol do symbolickej siene ako prvý a rozkopal tam čo sa dalo:
Nuž, premostil som od predchádzajúcej série blogov, tzv. Slovenských Černobyľov.
Kde som jasne povedal:
„Teraz nemyslím pojmy v geografickom slova zmysle. Ale ich symbolický význam. Ktorý v oboch prípadoch predstavuje katastrofu, skazu. Pravda, svojimi následkami neporovnateľnú.“
Následkami som práve mal na mysli počty obetí.
Ale ja zbytočnú a nezmyselnú smrť človeka (v individuálnom pohľade) netriedim na tuzexovú, normálnu či zo second handu. Či jej príčinou je neskutočné zverstvo ideológie alebo šlendriánstvo sovietskych súdruhov. Neporovnávam utrpenie človeka, ktorý sa dusí v plynovej komore s iným, ktorý umiera v šialených bolestiach, keďže nemôže dostať morfium kvôli rozleptaným vnútornostiam.
A už ani nekomentujem, že práve na pôde Osvienčimu máte potrebu riešiť moje urbexy (hoci som Vám odpovedal na Vaše otázky v blogu o Ružovom dome a „Makovníkovej chalúpke"(tam dokonca s návodom, ako ma nahlásiť) a zhrnul som to aj v sumáre prvej série.
Mohli ste sa ozvať v 13 + 1 blogoch.
Nie, Vy ste sa ozvali v Osvienčime. Ako osobná pomsta za Otvorený list.
A o Vašich poučovaniach o autorizácii fotografií, ktoré naviac máte úplne pomotané, bolo povedané už v súdnej sieni. Ale aj to bolo treba súrne riešiť v Osvienčime...
Takže takáto je Vaša úcta k obetiam holokaustu.
Nevraviac o tom, že ste onedlho na to boli prichytený, ako nazývate členov Slovenskej pospolitosti vlastencami. Tej pospolitosti, ktorá holokaust popiera.
Už len čerešničkou na torte je fakt, že ju považujete za „rozpustenú extrémistickú stranu“. Že pokračuje ako občianske združenie, ktoré zdedilo komplet agendu pôvodnej strany, ako novinár zrejme netušíte.
Nuž a posledná, tretia zásluha Monsieura Droppu, protifašistického aktivistu:
(tu už naozaj stručne)
„Hajlujúca belgická polícia sa správa štandardne. Lebo s políciou nie sú žarty. Ľudský život je len akýsi vedľajší produkt“.
Tu už komentovať nebudem. Dám len link na predmetný blog Ctirada Klimčíka. Dôležitá je najmä diskusia.
Z nej dám len jeden fragment:
To je presne prípad, kde bagatelizujete smrť človeka. O príčinách jeho správania nič neviete, ale jeho smrť zaradíte presne do spomínanej kategórie second handu.
Nie, polícia ho nemala vítať kyticou ruží. Zaujímavé, že hajlovanie policajtky Vám nevadilo. Veď s políciou nie sú žarty.
Ono aj na blogovisku niektorí páchajú „skutočné výtržnosti“ a správajú sa „nepríčetne“. Tiež ich treba udusiť??? Žiaľ, „blogová polícia“ má len kódex. V prípade „niektorých“ tu na SME už mal dávno nastúpiť piaty bod...
Týmto svoju reč končím.
Ste na rade, Monsieur Droppa.
Viem, sľúbil som ešte kino Lumiér. Príde zajtra podvečer. To už bude oddychovka.
Ale mnohé dokreslí. Najmä Monsieurovu nenávisť voči anonymným nickom. Lebo sám má ako bývalý anonym Monsieur Chien „za ušami“.
AKTUALIZÁCIA DŇA 18.9. NA ZÁKLADE E-MAILU PÁNA PACULÍKA(citát z e-mailu)
"Zároveň vás žiadam, aby ste zo svojich článkov odstránili označenie blogera Droppu ako dvorného fotografa Slovenskej pospolitosti. Chybu s danou fotografiou vysvetlil a z jeho článkov a diskusných príspevkov je jasný jeho postoj k Slovenskej pospolitosti.
Tu vám dávam do pozornosti tento bod kodexu blogera " Bloger nesmie zverejňovať informácie nepravdivé, polopravdivé, neúplné alebo také, ktorých pravdivosť si nemohol dostatočne overiť, najmä pokiaľ by mohli poškodiť iné osoby alebo skupiny osôb. "
(koniec citátu z e-mailu)
Myslím, že z kontextu tohoto článku je jasné, že označenie pána Droppu za "Dvorného fotografa Slovenskej pospolitosti" je irónia a sarkazmus:
"Ďalšiu podstatnú časť článku vysvetľujete, že dvorný fotograf nie ste.
Toľko energie nazmar. Viem, že nie ste."
Čiže aby som naplnil literu žiadosti pána Paculíka, zopakujem to ešte raz:
"Pána Droppunepovažujem za Dvorného fotografa Slovenskej pospolitosti. Uvedené označenie bolo myslené ako irónia a sarkazmus v kontexte jeho fotografie na blogu denníka N. Keď ma krátko predtým v diskusii k môjmu článku o Osvienčimeobvinil z "Kotlebovského myslenia". Myslím, že z textu článku je jasný môj postoj k holokaustu."
Na rozdiel od pána Paculíka si ale myslím, že chybu s danou fotografiou nevysvetlil, ale iba bagatelizoval v článku Agresívne útoky pokračujú (nemám vedomosť, že bu sa k tomu vyjadroval niekde inde).
Keby sa hneď postavil k problému ako chlap, priznal chybu a ospravedlnil sa čitateľom, žiadneho "Dvorného fotografa" sme dnes nemuseli riešiť.
