Já a Jára Cimrmanů. 15 legendárnych hier DJC (2/6). Dnes prvá trojka (1967- 1969)

Písmo: A- | A+

Myšlienku napísať blog o Cimrmanoch som v hlave nosil už dlho. Tento rok je špeciálny v tom, že „náhradný principál“ (po Járovi a Láďovi) Zdeněk Svěrák oslávil 85 rokov. Dnes pokračujeme druhou časťou, kde zmapujeme prvé tri hry.

Od publikovania prvej časti uplynul už viac než mesiac.

Žiaľ, skôr som sa k pokračovaniu nedostal. Jednak som mal zdravotne aj pracovne hektický jún, druhak cimrmanovská téma je pre mňa extra dôležitá, aby som je len tak odflákol.

Verím, že ďalšie štyri časti už nebudú s takým veľkým odstupom. Lebo jednak už mám zostavenú štruktúru a druhak predsa len prázdniny :-). Nie že by nebolo čo robiť, ale priestor na písanie predsa len nájdem skôr.

No ale dosť jednak aj druhak, poďme na to.

Malá edičná poznámka.

Čitateľ prvej časti možno postrehol malú nezrovnalosť. Seriál mal byť pôvodne tetralógia, napokon sa are rozrástol na sextalógiu (koniec koncov sex... zvykne prilákať viac čitateľov :-).

Pôvodne som plánoval v každej časti predstaviť 5 hier slávneho Čecha, ale po zostavení štruktúry článkov by sa tieto stali príliš dlhými. Takže nebudú tri časti po päť hier, ale presne naopak.

Pramene.

Prvé štyri som uviedol v prvej časti. Budeme šetriť priestor, kto prvú časť nečítal, alebo si chce po mesiaci osviežiť súvislosti, šup tam.

Máme?

Tak doplním ešte 5. prameň – CD „Zvuková kronika Divadla Járy Cimrmana“, ktorá bola súčasťou prameňa 2 – Jára Cimrman. Génius, který se neproslavil.

zvuková kronika
zvuková kronika 

Keď sme sa osviežili prameňmi, poďme na prvých 5 hier. Každá má svoju štruktúru, popisovať ju tu nebudem, bude z jednotlivých hier zrejmá.

Nie, nepomýlil som sa.

Totiž divadlo malo v začiatkoch ešte jednu hru autora Jiřího Šebánka – Domáci zabijačka, tej sa ale zvlášť venovať nebudem (nie je ani v publikácii Divadlo Járy Cimrmana – hry a semináře, úplné vydání, prameň 1). Jiřímu Šebánkovi sme sa bližšie venovali v prvej časti.

Obrázok blogu

Že stále jedna hra chýba?

Máte pravdu. Pôvodne mal napísať svoju hru aj Miloň Čepelka, on ju aj napísal, ale "nepřipadala mu k smíchu". Sám autor, hoci inak napísal skvelé knižky, si vraj ani nepamätá názov ani o čom hra bola. Alebo nás vodí za nos...

Slovo k úvodným kolážam.

Ku všetkým hrám dostanete v divadle program.

Programy majú jednotnú grafickú úpravu nesúcu rukopis Jaroslava Weigla. Sú to obojstranné skladačky (po rozložení formátu A4) a predstavujú samostatné "literárne diela".

Okrem vloženého listu s obsadením danej hry je v programe množstvo textu a fotografií z doby a života Járy C. Tu sa Cimrmani fakt "vyřádili". Pri každej hre uvádzame titulku programu a jednu fotografiu (vyberalo sa mi fakt ťažko).

Nasleduje okienko s informáciami o hre - dátumy premiéry a predstavenia, ktoré sme zhliadli na vlastné "kukadla" (aj s predmetnými lístkami), ako i obsadenie, v ktorom sme hru videli.
Žiaľ, z obsadenia každej hry je už minimálne jeden herec v "Českom nebi" (názov poslednej hry). Venujeme im v závere koláže malú spomienku.

Takže začíname.

Obrázok blogu
V Akte hral Jaroslav Weigel maliara - erotomana
V Akte hral Jaroslav Weigel maliara - erotomana 

Stručný obsah (pointa)

Maliar Žíla maľuje akt mladej modelky. Žiaľ, nikdy ho nedomaľuje, pretože pri práci vždy podľahne jej vnadám. Následkom je 5 detí (už) mladomanželského páru. Tieto však maliara Žílu rušia v práci a tak sa ich rozhodne zbaviť. Po rokoch dochádza k stretnutiu stratených detí a ich rodičov. Majú si čo vysvetľovať...

Autorom hry je Zdeněk Svěrák, prvé tri hry písali autori samostatne.

Zo zvukovej kroniky

Vo vtedajších časoch všetko podliehalo schvaľovaniu. Začínajúce divadlo malo komisii predviesť dve hry. Domáca zabíjačka ale nebola hotová, tak herci improvizovali. Pred samotnou hrou Akt predniesli seminár zo života Járy Cimrmana. Ten mal väčší úspech ako samotná hra. Mnohí „herci“ stáli na javisku prvý raz.

Režisérka Helena Filipová im dala na upokojenie nejaké medikamenty, ktoré však pôsobili skôr ako preháňadlo. Jedine ona verila, že aktéri sa budú divadlom živiť, podporila projekt aj finančne (zakúpila dekorácie), vybavila všetky formality aj na úradoch. Skúšala v Domácej zabíjačke hrať jednu ženskú úlohu, ale pochopila, že tam pôsobí ako cudzorodý prvok. Divadlo ostalo v čisto mužskom obsadení.

Top hlášky (môj výber s ťažkým srdcom)

Mne sú profesne najbližšie hlášky učiteľa Láďu Pýchu.

Láďa: Co byste kupříkladu dělal dnes večer, nebýt toho dopisu?

Bedřich: Heleďte, do toho vám nic není, co bych já dělal. Jestli chcete cement, seženu cement. Jestli vám jde o krytinu, bude krytina, ale v tomhle musím mít jasno.

Láďa: Já bych kupříkladu koupal děti. Mám děti rád, to je pochopitelné. Jinak bych si těžko zvolil učitelské povolání. Ačkoli...

Ale někdy je toho trochu moc. Víte, po celodenním vyučování koupat tři děti po sobě... Někdy, věřte mi, povolí člověku nervy, a jak tak v té vaničce piští a vřeští, tak já: šup hlavičku pod vodičku! A je klid. Teda ne že by se utopily, to ne, ale napijou se.

(pre mňa je čarovné to AČKOLI. Ako ja Láďovi rozumiem...)

A ešte jeden.

Žíla: Drazí! Mysete si, že tu nejste...

Láďa: Zavřeme oči, jo? Ať každý zavře oči!

Bedřich: Prosím vás, nezdržujte pořád!

Láďa: Nebo zavřete dveře, že by někdo šel. Když hra, tak hra.

Žíla: Láďo! Ty mě štveš! Pamatuj si to. Ty mě štveš ze všech nejvíc! Maminko, rozčil se taky trochu, nenechávej to všechno na mně!

(v prvom obsadení hral Žílu Jiří Šebánek a Láďu Ladislav Smoljak. Ako spomína Zdeněk Svěrák, Šebánek poslednú repliku hovoril s náramnou chuťou, nemusel nič hrať. Presne tak to cítil aj v civile...)

Trochu osobne

Akt sme videli ako predposlednú hru. Videli sme už komplet celý súbor (najčastejšie samozrejme Zdeňka Svěráka, keďže nie vo všetkých hrách mal alternácie za Láďu Smoljaka), ale Jaroslava Weigla ešte nie. A ani sme už veľmi nedúfali, keďže vek a zdravie mu už nedovoľovali hrať v plnom nasadení, zájazdy už vynechával. Ale v Akte sme sa dočkali a práve v jeho kultovej postave (porovnateľná snáď ešte s Dědom Vševědom). A rozhodne sa naše očakávania vrchovato naplnili. Spolu s manželkou – modelkou Žílovou (skvelý Miloň Čepelka s neuveriteľnými tanečnými kreáciami) boli naprosto úžasní...

Obrázok blogu
Úlohu inšpektora zahral Bořivoj Penc bravúrne
Úlohu inšpektora zahral Bořivoj Penc bravúrne 

Stručný obsah (pointa)

Celý dej sa odohráva v triede, obsah je výstižne uvedený v návode. Celá hra je koncertom skvelých monológov a dialógov triedneho učiteľa, riaditeľa a neskôr aj školského inšpektora. Publikum predstavuje nepodarenú triedu, kde sa triedna kniha stratila už pred rokmi.

Autorom hry je Ladislav Smoljak, čerpajúci z vlastných pedagogických skúseností. Všetky ďalšie hry už písali S + S spolu.

Zo zvukovej kroniky

Ladislav Smoljak s hrou „šturmoval“, keďže Jiří Šebánek mal s Domácou zabíjačkou meškanie a chceli mať čím skôr v repertoári dve hry (presný názov bol Domácí zabíjačka, aneb nebyl tady Borman (toaletní horor)). Nakoniec mala iba 34 repríz, keďže došlo pre spory k odchodu J. Šebánka z divadla. Spolu s ním odišla aj režisérka Helena Filipová, ktorú „vyrušovali“ Smoljakove režisérske ambície.

Perlička: Zdeněk Svěrák sa narodil v ten istý deň ako Ján Amos Komenský (pravda, v iný rok :-)

Top hlášky (môj výber s ťažkým srdcom)

Pokiaľ som pri Akte vravel, že postava učiteľa Ládi Pýchy je mi profesne blízka, v tomto prípade mi je blízka celá hra... Naozaj vybrať hlášky bolo extra náročné. Preto ich bude aj trocha viac.

Už len samotná „Cimrmanova šesterka“ z úvodného seminára (6 pilířů Cimrmanovy pedagogiky) by si zaslúžila byť citovaná komplet. Tak aspoň dve moje naobľúbenješie.

2. zásada: Separace průtokových poznatků

Po letech působení ve Struku udělal Cimrman námatkou prověrku vědomostí svých bývalých žáků. Výsledek byl skličující. Zjistil, že si všichni pamatují jen asi desetinu toho, čemu je ve škole učil. Devět desetin poznatků bylo průtokových – laicky řečeno: šly jedním uchem dnu a druhým ven. Cimrman se proto rozhodl udělat v procesu pamatování a zapomínání jednou provždy pořádek. Přímo určil, kterou látku si mají žáci zapamatovat a kterou zapomenout. Látka pro pamatování zabírala 1/10 a látka pro zapomenutí 9/10 učební doby, přesně jak to odpovídalo statistickému průzkumu. Pro tyto dvě oblasti zavedl Cimrman dva názvy: poměnka a zapoměnka. Žáci se učili obojímu, ovšem jen poměnku si směli pamatovat. Cimrman pak velice rafinovanými chytáky zkoušel, zda si nepamatují i zapoměnku.

3. zásada: Trestání učitele učitelem

Co znamená v praxi zásada trestání učitele učitelem? Je to nasnadě: za jakékoli provinění netrestal učitel nikdy žáky, ale vždy jedině sám sebe. Cimrman vycházel z předpokladu, který uznáva – teoreticky – i dnešní škola, že žáci mají mít svého učitele rádi, a tudíž by je mělo mrzet, když učitel trpí. Jak to vypadalo v praxi: když mu žáci například nalili vodu do kalamáře, nepustil se Cimrman celý týden na krok z domu. Žáci měli v tu dobu volno, a tedy dostatek času, aby ho mohli litovat. Jindy zase reagoval na nezbednost těmito slovy. „Nedám si dnes po obědě doutník. Neplačte, sami jste si to zavinili!“

Ešte jeden citát je geniálny:

Shodou okolností je tomu dnes na den přesně osm dní, náhodou to vyšlo přesně na den, co jsem se ve Slovanském domě v praze zúčastnil zajímavé konference „Dědicové Komenského“. Jáj sem si schválně během jednotlivých referátů dělal čárky, kdykoli se ozvalo jméno Cimrman.

Ani jednou, přátelé!

A mohlo by som pokračovať hodinou fyziky, kde Cimrman experimentálne dokázal, že svetlo je rýchlejšie ako zvuk či filozofickú lahôdku – teóriu pozania.

A ešte na záver aj zo samotnej hry:

Učitel: Nezneužívejte dobrého srdce pana ředitele. Jste přece rozumní chlapci!

Ředitel: Rozumní chlapci! Toto jsou rozumní chlapci? Vždyť je to tu jeden vedle druhého samý debil nebo blbeček! Vždyť se podívejte! (ukazuje do zasedacího pořádku). Debil – blbeček, debil – blbeček, debil – blbeček, debil – blbeček, debil – blbeček! Akorát támhle vzadu – to je snad jediná výjimka – sedí dva blbečci vedle sebe!!!

Trochu osobne

Tak toto je najsilnejší zážitok z celej cimrmanovskej anabázy.

Cesta nočákom z Prahy, vzali sme si dve kupé a zalomili. V jednom ja a kolega Ľubo, v druhom manželka s dcérkou. Až zrazu do nášho kupé vtrhla zdesená manželka s tým, že nemá kabelku (schválne si ju nechala pod hlavou ako vankúš). Zmizli peniaze, doklady, kľúče od bytu aj od auta, a ako bonus dva mobily – starý aj nový, s ktorým sa manželka cestou vlakom oboznamovala.

Po návrate domov najprv výmena kľúčov na byte a prekódovanie kľúčov na aute a následne maratón vybavovania dokladov. Koniec koncov sme boli radi, že sme šli z predstavenia o strate (krádeži). Pokojne sme mohli byť na Vražde v salónním kupé...

Obrázok blogu
V roli inšpektora Trachtu nahradil Václav Kotek figurínu, ktorá ožila až v závere
V roli inšpektora Trachtu nahradil Václav Kotek figurínu, ktorá ožila až v závere 

Stručný obsah (pointa)

Hospoda na mýtince je opereta s kriminálnou zápletkou. Jednak sa zistilo, že najznámejší svetoví skladatelia vykradli operetné dielo Járy Cimrmana (šetrný Jára poslal svoju operetu Proso do hudobnej súťaže obyčajnou zásielkou a nie rekomando, pričom znalcov jeho života a diela prekvapilo, že ju vôbec frankoval).

Kriminálna línia je ale obsiahnutá aj v samotnej hre, odohrávajúcej sa v hospode ukrytej v hlbokom lese. Je tu len hostinský so svojou dcérou, jeden stály zákazník a občasný zablúdenci, ako v tomto prípade hrabě von Zeppelin či väzeň na úteku Kulhánek. Samotnú zápletku s rozlúštením sa v detektívke nepatrí prezrádzať...

Zo zvukovej kroniky

Po odchode Jiřího Šebánka tvorili už Smoljak a Svěrák všetky hry spoločne. Vo väčšine z nich alternovali hlavnú postavu, ale v niektorých vystupovali spoločne (tak to bolo v prvých dvoch, podobne aj v Hospodě na mýtince).

Zároveň sa rozhodli, že hry budú tématické a písané tak, aby mali jednotný štýl ochotnického divadla Cimrmanových čias.

S touto hrou zažili herci aj krušné časy. Na jednom predstavení zistili, že v hľadisku sú malé deti. V hre je jedna dvojzmyselná replika, kde mladá žena podáva väzňovi Kulhánkovi vodu zo slovíčkom „pij“ (dvojzmysle je fonetický – pyj. Znalci češtiny vedia, ostatným pomôže gúgl). Kulhánka hral Miloň Čepelka a S + S bez toho, aby ho varovali, slovíčko „pij“ nahradili „bumbej“. Miloň vytreštil oči a v šoku opakoval: „Bumbej? Bumbej?! Tohle že řekla? To je ženská...“

Ešte väčší trapas zažili na kúpeľnom predstavení vo Františkových Lázních, kde publikum tvorili družstevníci, ktorí tam boli z ROH a prišli na serióznu operetu. Už zo semináru boli na prášky a frfľali a keď začala samotná hra, tak to komentovali: „Ani zpívat neumnějí...“

Na tomto debakli bola celá rodina manželky čerstvého mladoženáča Miloňa Čepelku, ktorá si musela myslieť o novom zaťovi, že je riadny podivín...

Top hlášky (môj výber s ťažkým srdcom)

(otevře se opona. Hospoda v lese. Před hospodou stůl a židle, u stolu figurína Ludvík a hostinský). ...

(monolog hostinského).

A tu, v nouzi nejvyšší, přinesl mi listonoš radostnou zprávu: Dědeček zemřel, stáváte se majitelem Hospody Na mýtince. A tak jsem si to namířil rovno k notáři. Notář vzal sekeru, jídlo na tři dny a vyrazili jsme. Když jsme se prosekali až sem, tu teprve jsem poznal, jaký byl můj dědeček, dej mu pánbůh lehké odpočinutí, blbec. Notář mi vyprávěl, že dědeček byl vyhlášený samotář. Lidem se vyhýbal a nikoho vedle sebe nesnesl. Ale odjakživa toužil stát se hostinským. Nejdřív si otevřel hospodu u silnice na Písek. Ale chodili mu tam lidi. Pak si najal hostinec na náměstí v Opočně. Zas ho našli. A tak si postavil tohleto. Ty jsi tu Ludvíku, za patnáct let sice stálý, ale jediný host. A takový host, že to tak musïm říct, neurazíš se Ludvíku, viď? To vlastně ani není host. A bez hosta hospodu neuživíš. A uživíš-li, nepobavíš se. A pobavíš-li se, jen do pláče.

Inak posledný odstavec vystihuje gastro počas pandémie. Dědeček by si užíval aj na Václaváku...

A už spomínaná sekvencia:

Vězeň: Pro mně existuje jediná žena na světě. Setkali jsme se pouze na okamžik, když mě vedli v řetězích. Vidím ji stále před sebou, jak odstrčila stráž, nabrala vody do dlaní a řekla mně, neznámému člověku: „Pij!“

Hrabě: To že řekla?

Vězeň: Ano.

Hrabě: Saprment! To musí být ženská! Saprment!

Trochu osobne

Ostrava a Praha boli naše najčastejšie destinácie. Manažérke kultúraku v Ostrave, pani Beránkovej som bol zrejme sympatický, lebo časom mi sama dávala avíza, že prídu Cimrmani a rezervovala mi lístky s najlepším pomerom cena / výhľad :-). Ešte sa k tomu vrátim pri mojej najobľúbenejšej hre Záskok.

Projekt "Proso"

Z hry Hospoda na mýtince vychádzal aj projekt, ktorý sa premietal v jeden deň v sieti kín Cinemax v Čechách aj na Slovensku. Jednalo sa o ucelené hudobné predstavenie, v ktorom herci divadla hrali na hudobné nástroje (Zdeněk Svěrák ak si dobre pamätám hral na čelo). Excelentne spieval Miloň Čepelka.

Obrázok blogu

Toľko k prvým trom hrám Járy Cimrmana, ktoré sú stále v repertoári divadla a ďalším trom kuriozitkám.

Sľúbil som v prvom dieli, že v každom nasledujúcom sa podrobnejšie pozrieme na jeden zo štyroch prameňov, aj z ktorých sme čerpali informácie v tomto seriáli. Keďže pribudli dve časti, začneme nabudúce. Dnešný bonus budú fotografie mňa a kolegu Ľuba Konráda z hereckej šatne pri love autogramov.

Cimrmanov sme navštívili v šatni takmer po každom predstavení a lovili sme stále nové autogramy a spoločné fotografie. Po čase nás už Zdeněk vítal slovami, "á, přišla slovenská delegace" :-). Herci nemali žiadne hviezdne maniere, vždy okrem podpisu s nami prehodili pár slov. Petr Bruckner nám raz dával autogram v trenírkach, lebo sa ešte nestihol prezliecť do civilu...

Nuž, nazrite s nami do jednej šatne po predstavení. Pár záberov sme videli už minule (aj jednu z najpočetnejších delegácií, zloženie ktorej sa rôzne menilo ale takmer vždy v nej okrem mňa bol kolega Ľubo, spoluautor a spoluorganizátor celej anabázy). V tejto konkrétnej šatni sme sa fotili

ja, Ľubo a...

...spolužiaci zo základky Zdeněk a Bořivoj (všimnite si ich obuv :-) 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

... matadori divadla Miloň Čepelka a Jan Hraběta

Obrázok blogu
Obrázok blogu

a napokon všetci spolu

Obrázok blogu

 

Nabudúce:

Zrejme nejaké "oddychovky" z prírody.

nasnežilo?
nasnežilo? (zdroj: -mg-)
welnes v mláčke :-)
welnes v mláčke :-) (zdroj: -mg-)

A keď nastane pravý čas, pozrieme sa na zúbok ďalším trom hrám v poradí - Vražda v salónním kupé, Hospoda na mýtince a opera Cimrman v říši hudby (1970 - 1973).

Prvé hry na prelome 60-tych a 70-tych rokov nasledovali rok po roku, divadlo potrebovalo vytvoriť základný repertoár (v ďalšom období sa frekvencia zmiernila).

Z hereckého neba zaspomíname na Jana Kašpara a Pavla Vondrušku.

Geograficky okrem Prahy navštívime nové destinácie - Šumperk a Litovel.

Tak dočitania.

Skryť Zatvoriť reklamu