Skončili sme pred smerovníkom, ktorý nás posielal na kalváriu.
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Ešte predtým sa ale pôjdeme pozrieť na kostol. Bol postavený v 40-tych rokoch minulého storočia. K slávnostnej konsekrácii kostola sv. Cyrila a Metoda dochádza 8. 10. 1949 za prítomnosti nitrianskeho arcibiskupa Dr. Eduarda Néczeya.
Interiér kostola prešiel v ostatných rokoch podstatnými premenami. Jeho súčasťou sa stala Krížová cesta. V roku 1976 vytesali terchovskí kamenári obetný oltár. Popri výtvarných podobizniach evokujú cyrilometodskú tematiku v interiéri predovšetkým pôsobivé okná.
Podobne ako interiér, tak aj exteriér chrámu sa v priebehu rokov zmenil na nepoznanie. Z posledného obdobia treba spomenúť predovšetkým invenčné kvetináče, epoxydové sochy vierozvestov nad hlavným vchodom, či súsošie Snímanie z kríža, nachádzajúce sa pred vchodom do zákristii. Od roku 1990 zdobí hlavnú vežu pozlátený dvojramenný kríž.
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc ostatných rokov v Terchovej je betlehem, ktorý v predvečer najkrajších sviatkov roka inštalujú v miestnom rímskokatolíckom kostole zasvätenom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi. Je dielom tunajších chlapov, rezbárov, konštruktérov, elektromechanikov,
Ak máte záujem o viac informácií, nájdete ich na portále, z ktorého sme čerpali aj my: terchova.uteczmesta.eu.
Vzhľadom na Covid sme si mohli popozerať iba exteriéry.
Cesta ku kalvárii.
Po prehliadke kostola pokračujeme po ceste podľa smerovníka. Po chvíli sa dozvedáme aj časový údaj. Za 35 minút by sme tam mali byť. Po pravej strane cesty si všímam zaujímavé skulptúry slovenských a poľských umelcov.
Cesta zabočuje do úzkej uličky. O chvíľu vidíme dve kuriozitky. Multikáru ako od požiarnika Sama a podivné stavenisko so zákazom vstupu. Oddych na zasneženej lavičke nás nezlákal.
Cesta už je zasnežená. Hríbik hlási, že na vrchol kalvárie je už len 15 minút. Čiže za chvíľu začnú prvé zastavenia Ježiša. Ešte si vychutnáme končiare po pravej strane a skaly na kopci vľavo. A už sme pripravení vychutnať si kalváriu. Ja už som tu raz bol, viem, čo nás čaká. Je fakt veľmi, veľmi netradičná...
Krížová cesta (kalvária).
Z histórie kalvárie (zdroj www.terchova.eu)
Obec Terchová nie je známa len jánošíkovskou legendou, ale aj netradičnou kalváriou so štylizovanými krížmi.
Kalvária je unikátna z toho dôvodu, že sa nej na rozdiel od ostatných nenájdete kaplnky, ale kríže položené na zemi a sochy. Sú postavené z kameňa a doplnené skleným detailom. Kameň ma lokálny pôvod, vyťažil v Terchovej pred viac ako sto rokmi.
Zámer postaviť krížovú cestu v Terchovej bol dlhodobý, obec je totiž významným pútnickým miestom. Nachádza sa v nej rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorý je najväčším chrámom na Slovensku. V obci sa navyše už desiatky rokov konajú Cyrilometodské dni. Potreba postaviť krížovú cestu teda bola jasná.
Autorom tejto kalvárie je akademický sochár a rodák z Terchovej Milan Opalka. Bol prvým porevolučným starostom Terchovej, zaslúžil sa aj o vznik Cyrilometodských dní v roku 1990, novín Terchová a ďalších významných podujatí. Podieľal sa tak na umeleckom a duchovnom rozvoji Terchovej.
Začiatok krížovej cesty je nad Ďurkovým lazom, ktorý sa nachádza pri Roľníckom družstve Terchová a pokračuje na vrch Oravcové. Jednotlivé zastavenia sú zhmotnené v tvare kríža, ktorý je vždy v polohe, ktorá symbolizuje obsah zastavenia. Na mieste niektorých zastavení je namiesto kríža socha.
Zaujímavosťou sú detaily na jednotlivých zastaveniach – na troch krížoch položených na zemi sú červené škvrny symbolizujúce zranenia pri pádoch Ježiša, na štvrtom kríži je viditeľné srdce odkazujúce na stretnutie Ježiša s matkou, na deviatom je do kríža pribitý klinec, na dvanástom je kríž postavený, na trinástom je na kríži pripevnená koruna. Na poslednom štrnástom zastavení nie je kríž, ale kameň, ktorým bol zavalený Ježišov hrob.
Na vrchu Oravcové sa nachádza kamenný oltár.
Krížová cesta bola vysvätená 3. júla 2006 počas sedemnásteho ročníka Cyrilometodských dní. Pobožnosť na nej sa prvýkrát konala 15. septembra 2006 na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Samotné zastavenia nebudem komentovať. Vychutnajte si ich...
Páčilo sa?
Nám veľmi...
Cesta z kalvárie.
Ešte si vychutnáme výhľad (v diaľke vidíme rozhľadňu) a pokračujeme po značke ďalej. Cesta je trocha "adrenalínovejšia", vchádzame do lesa a celkom prudko zostupujeme. Nižšie sa chodník opäť rozšíri. Vedúci výpravy opäť kontroluje opozdilcov :-).
Čoskoro sa opäť blížime ku kostolu. Kruh našeho výletu sa pomaly uzatvára.
Vyhodnotenie.
Mapka zachycuje výlet z oboch častí. Výškový rozdiel nie je dôležitý.
Všetci si odnášame hlavne zážitky a dojmy. A vedúci výpravy aj biele "ponožky" :-).
Nabudúce (niekedy v týždni)
Zdoláme Žihľavník.
Nie až tak veľmi známy kopec nad Ďurčinou. Na čele samozrejme vedúci výpravy aj občerstvenia.
Celá výprava začne chaosom, kde si najprv obujem synove vibramy (čože o to, ja by som to v tých jeho lodiach dáko zvládol, ale on sa do mojich nenarve), aby som v Ďurčinej zistil, že pracovný nástroj (mobil) ostal doma a teda blog sa nekoná (nakoniec ma ukecali a bol som akýsi režisér a fotila dcérka, ale kopu pekných záberov spravila aj sama) až to všetko vyvrcholilo strateným psom...
Ale však už to poznáte.
