Ale než sa vydáme na túru, skúsme sa zahrať, čo by bolo keby.
Snívajte s nami.
(v tomto sne si musíte nasledujúce obrázky trocha prikrášliť :-).
Prichádzame k dolnej stanici lanovky a nasadáme. Na konci vystúpime a ideme sa občerstviť na chatu,
Tak sme za zobudili a môžeme sa vybrať.
Na Grúň. Pekne po svojich.
Možno ste z úvodu pochopili, že túra na Grúň je tak trocha z núdze cnosť.
A tento článok je akýsi vedľajší produkt jedného z Černobyľov.
Čo nič nemení na tom, že si žije svoj plnohodnotný život a radí sa k sérii mojich "cestopisov". Túra sa koná deň po preskúmaní dolnej stanice lanovky vo Vrátnej, ktorá je kúsok za odbočkou na Štefanovú. Na rozdiel od včerajšieho upršaného dňa je dnes pekne. Vidím to už na parkovisku, kde včera by som autá spočítal na prstoch dvoch rúk.
Lanovky a sedačky. Možno je namieste otázka, prečo sa vôbec zaoberám zaniknutou lanovkou, keď pešia turistika je zdravšia. Nuž, môj názor je taký, že pokiaľ nenarušujú extrémne ráz krajiny a neničia prírodu, majú v horách svoje miesto. Rodinám s deťmi či menej zdatným turistom môžu priblížiť iné ciele, často je výstup náročný a nezáživný (to nie je tento prípad). A táto už bola vybudovaná a čo pamätám, tešila sa záujmu turistov.
Pravda, zažil som aj extrém, keď sa skupinka vyviezla z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, vybalila bagety a pivo, hlučne sa pohostila, nechala po sebe bordel a nasadla na spiatočnú cestu...
Zvoli som ľahšiu variantu - po žltej od Chaty vo Vrátnej. Dá a ísť aj zo Štefanovej po modrej, ale je to strmšie a s vyšším prevýšením. A obaja sme už v dôchodkovom veku, keď si už nemusíme nič dokazovať...
Okolo chaty a stánkov so suvenírmi prichádzame k rázcestníku so žltou značkou.
Časový údaj vraví, že 45 minút. To víš že jo :-). Dvaja starci sa nemajú dnes kde náhliť...
Tak ak máte aj vy čas a chuť, poďte s nami.
Lesom aj nelesom.
Predstavujeme členov výpravy
Lavičky.
Myslelo sa aj na našu vekovú kategóriu či rodiny s deťmi.
Kmene, pníky, pazúry.
Cestou si všímame aj nezvyčajné prírodné aj človečie útvary.
Flóra a fauna (mŕtva)
Les končí. Ideme na lúku.
Na lúke sú vleky. Jeden ma zmiatol, že sa jedná o lanovku. A že budem musieť stúpať k stanici prudkým kopcom. Ale niečo mi tam nesedelo... Lano šlo "proklatě nízko". A keď som sa obzrel, zbadal som búdku, kde vlek začínal.
Pokračujeme po vyšliapanej cestičke. Na obzore sa nám objavuje majestátny Rozsutec a hlavne strecha chaty...
Na chate a v okolí.
Na tejto chate som bol už pradávno, už som si ju nepamätal. V bývalom živote by som si práskol pivo, teraz som sa musel uspokojiť s minerálkou. Ale hustej fazuľovej polievke som neodolal, ušlo sa aj parťákovi.
(chata má športoviská, malé bránky na futbal, natiahnutú volejbalovú sieť aj kôš na basketbal. Je tiež "detsky prítulná", sú tu preliezky, hojdačky a kolotoč).
Pri obchádzaní chaty ma upútali nezvyčajne využité pisoáre.
Na druhej strane sympatická pani vešala bielizeň. Odohral sa rozhovor
ja: Dobrý deň.
pani: Dobrý den (ruský prízvuk)
ja: Dostanem sa tuto hore k hornej stanici zrušenej lanovky?
pani: Áno. Ale ona cez víkend chodí.
Ja: (stratil som reč)
Keď som to neveriacky vravel slečne za pultíkom, zasmiala sa, že pani iste myslela štvorsedačku na Pasekách.
Okolo smerovníka sme prešli k skutočnému cieľu cesty - k hornej stanici lanovky. Ale o tom píšem na inom mieste.
Ešte sa pokocháme panoramatickou scenériou a oženíme ... ups, vydáme sa na spiatočnú cestu.
Cesta späť.
Šli sme tou istou trasou, takže môžte si pozrieť obrázky v opačnom slede :-).
Zo zaujímavostí - Bilbo sa vynaliezavo napil zo studničky pod chatou, kde žliabok zhromažďuje vodu v malom válovčeku. A stretli sme výpravu letnej školy, kde sa Bilbo stal hladkacou atrakciou. V tomto je trpezlivý, často ho deti hladkajú. Tvári sa pritom nezúčastnene. No dobre, keď to musí byť...
Opäť pri chate.
Podľa značky sme mali ísť 45 minút hore a 30 dole. Nám každá cesta trvala hodinku, zvolili sme "vražedné tempo". Plus cca trištvrte hodina na chate a hornej stanici lanovky.
Na záver vedúci absolvoval zaslúžené občerstvenie. Neplánovane sa pri poslednom zábere k nemu pridal aj mobil.
Zdá sa, že zatiaľ sa z toho po prvotnom šoku spamätal. Uvidíme, ako v najbližších dňoch...
Súbežne vychádza:
V sérii Slovenské Černobyle mapujeme v 17-tej časti lanovku pod názvom "Lanovka z Vrátnej na Grúň (niektoré veci proste nechápem...)
Nabudúce:
Vo Vrátnej som "ulovil" objektov viac. Budú čoskoro spracované ako časti XVIII (Chata Vrátna a chaty v okolí) a XIX (bývalá Reštaurácia pod Sokolím a dve chaty, ktoré som objavil náhodou).
