Prvé PF 2021 bolo pri výletíku na rozhľadňu na Malom vrchu pri Divinke (v domnení, že sa lúčim s turistickou sezónou. Výletík s nami absolvovalo v tomto momente 250 turistíkov).
Druhé PF 2021 prišlo po výletisku na Veľký Manín(tu už boli ale indície, že sezóna nekončí ani teraz. Na výletisko sa pripojilo ďalších 60 turistiskov. Pravda, stále sa tie čísla môžu mierne meniť. Niektorí možno zaspali štart...).
Tretie PF 2021 malo pôvodne prísť po silvestrovskej túre (vraj to má byť výlet bez prípon, Ani výletík, ani výletisko, taký akurát...) Zdá sa, že ma nemine a bublina ma nemilosrdne strhne so sebou. Ešte aj počasie sa spiklo, vraj nemá pršať...
Len som dostal taký nápad. Ostalo mi pár nezverejnených fotografií, zväčša také bizarnôstky. Tak som ich pozberal, pridal pár už uverejnených a vzniklo toto dielko. Dávam ich "do pľacu" aj so stručným komentom. A PF samozrejme nebude chýbať.
Ale dočkajte času, ako... nakoniec, máme na toto príslovie koláž:
No ale poďme na vec.
Fragmenty z kempu.
Tu sme výstup na Veľký Manín začínali. Hneď na začiatku nás upútala po dažďoch zvýšená hladina tamojšej riavy. A naopak, znížená hladina turistov na terase (samozrejme, bufet nefungoval. Aj rampa na parkovisko bola zatvorená, turisti odstavili autá popri ceste).
Ďalšie dve kuriozitky - bazén a lúčnu sošku sme už pri výstupe už videli. Ale stoja za pripomenutie...
Les a stromy.
Kontrasty a snežní krtkovia.
Fascinoval ma v určitom úseku ostrý prechod sneh - lístie. A s krtincov v lese som bol paf (ak to teda sú krtince...)
Stromy mŕtve, niektoré ale život poskytujúce.
Napríklad sú podkladom pre lišajníky, machy či huby...
Stromy prapodivno rastúce a iné dekorácie.
Prvé čudo rastie z koreňa vyvaleného stromu, ďalšie dve pustili zaujímavých ľavobočkov (ak stojíte opačne, tak pravobočkov). Posledné začalo ako jedno a vzápätí sa rozdvojilo sťa siamský strom. Vojenskí stratégovia vidia prak.
Prvé dve dekorácie sú milé. Či už vláčne kvietie, alebo tretia značka na kmeni (tiež už sme ju videli). Tetovanie posledného stromu už také milé nie je. Ako vravia bratia Česi, "jména hloupých na všech sloupích..."
V korunách.
Možno si poviete, čože už je toto za kuriozitka. No asi máte pravdu. Získali priestor preto, že mám pre snímky do korún stromov slabosť. Čiže malá protekcia. A to navyše z Manína sú len prvé dve.
Tieto tri sme pozvali hosťovať od rozhľadne v Divinke.
Hry slnečných lúčov a mesačného svitu.
Toto je ešte väčšia mätež. Z Manína je len prvý záber, slnko predierajúce sa nad zasneženým chodníkom.
Ďalšia trojica je opäť od rozhľadne, možno si prvé dve pamätáte. Smerovník v kúpeli slnečných lúčov a kadibudku len tak mierne osvietenú. Na tretej je jasný a veľký mesiac (snímka je z iného, kvalitnejšieho mobilu. Na mojom mesiac zanikal).
Posledné dve náladovky sú z iného času aj priestoru. Zmrákanie sa z lúky v žilinskom lesoparku, spájajúceho Solinky s Vlčincami.
Skalná dedinka.
Posledné kuriozitky sa nimi stali až na základe fantázie a môjho nesporného výtvarného talentu.
Z jaskyne a okolitých skál sa stala luxusná vila s terasou, manzardou a anglickým trávnikom, pri nej skromnejšia chalúpka správcu vily a pivnica, kde sa chladí vzácne víno. Na duchovnú očistu máme kaplnku.
Tak a sme na konci.
Ďalej už podľa smerovníka...
(držte mi zajtra - či vlastne už dnes - palce. Črtá sa toto:)
