Aj tu na blogovisku vrátane plamenných diskusií.
Kto sa ešte nevyjadril, nech sa hlási u súdruha Žinčicu (pomerne často sa berie Žinčicovie meno nadarmo. Či zadarmo? Zaslúžili by si páni L&S nejaké tantiémy).
A keď už som pri porušovaní duchovných a svetských prikázaní, vezmem n(z)adarmo ešte jedno meno.
A čo si vy, Kefalín, predstavujete pod slovíčkom dezolát?
Malé (?) zamyslenie o dezolátoch.
Dosť podrobne a obšírne som svoju predstavu vysvetlil vo viackrát spomínanom autoportréte dezoláta. Tzv. autodezolát.
Pravda, je tam aj dnes už neaktuálne zamyslenie o VIP blogeroch a iná omáčka.
(Toto teda zatiaľ nesúvisí s pandémiou ani očkovaním, ale s rozhaseným organizmom).
V spomínnom článku som proces autodezolácie uzavrel konštatovaním, že som niekde v polčase vyšetrení (a následne ďalších reparácií...).
Nuž, prešli 3 mesiace, druhý polčas už beží a nie je to Všehomírviečo. Trocha ako na hojdačke.
Dobrá správa od cukrológa, jedna dobrá a jedna zlá od očiarky (vrátila do hry zelený zákal, ktorý sa záhadne vytratil pred 12 rokmi pri operácii sivého. Niet nad pestrofarebný svet, zvlášť keď je zdvojený...)
A gynekológa cez urológiu (terminus technikus Paľa Haberu) jsem nepotěšil, ani on mne nepotěšil (a tu to s témou pandémie súvisieť začína, keďže biela medicína nám ide do aspiku).
No ale to som od avizovanej témy dosť výrazne odbočil.
Menej býva viac
Už v minulom blogu som dostal v diskusii túto radu. Ba aj otázku, či som normálny (zrejme musím k odborníkom pridať aj psychiatra).
V podstate som zatiaľ dosť veľkou okľukou len objasnil, prečo "zápisky dezoláta" v nadpise.
(v kuloároch som zasa dostal mierne pokarhanie, že zanedbávam seriál o Cimrmanoch, ktorý som sľúbil dokončiť. A že "sliby se maj plnit o Vánocích" . Vynasnažím sa :-)
Cimrmanov som po troškách "dávkoval" aj v iných blogoch. Kvapnem aj teraz.
Sú mojim veľkým vzorom aj v tomto "obkecávaní". Napríklad v seminári k hre Posel z Liptákova popisuje doktor Penc cestu z Prahy do Liptákova v dvojstranovom referáte.
Doktor Svěrák to na začiatku svojho príspevku zhrnul v jednej vete. Citujem:
"Obsahem mého referátu je to, nač všichni asi netrpělivě čekáte: vlastní výzkum v obci Liptákov. Kolega Penc vás zatím dosti zevrubně informoval o tom, že jsme se do Liptákova dopravili auty a že jsme po cestě brali benzín".
A tento monológ zo semináru ku hre Švestka nepotrebuje komentár :-).
Je na tému "dvou komplementárních vad. Tou první je neschopnost udržet myšlenku, tou druhou ji naopak opustit".
Vypočujte si, stojí to za to.
Takže asi tak.
No ale pokúsim sa k veci. K tomu, "nač všichni asi netrpělivě čekáte".
Delenie spoločnosti. Najprv zoširšia.
Pár slov k téme všeobecne. Aj keď plamenné reči opozície plus Borisa (čiže vnútornej opozície), že je neprípustné deliť spoločnosť, sú mierené na očkovanie.
Ale spoločnosť je predsa už dávno rozdelená podľa mnohých kritérií. Sú to kritéria prirodzené, ako muži a ženy, mladí a starí, zdraví a chorí, rómovia a gádžovia.
A potom kritériá spoločenské, bohatí a chudobní, v terminológii starého režimu robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia (dnes máme aj nepracujúcu), poslanci a plebs (čiže voliči, rozdelení podľa politických strán a zoskupení) alebo trebárs plavci a neplavci.
V rámci každého delenia vždy boli a budú pocity krivdy a nespravodlivosti. Obvykle obojstranne.
Dlhodobo sa poukazuje napríklad na nižšie platy žien v rovnakých profesiách, známe sú rasové a nacionalistické nevraživosti či pocit krivdy chudobných voči bohatým (ale aj naopak, keď tí druhí majú pocit, že doplácajú na sociálny systém).
Nové kritérium - očkovanie - celkom prirodzene tiež rozdelilo spoločnosť. Slovami cimrmanológov, "můžeme o tom vést spory, můžeme s tím nesouhlasit, ale to je asi tak všechno, co s tím můžeme udělat..."
Darmo sa budú Fico, Pelle a Boris zápalisto dušovať, že to nikdy nedopustia. Už sa stalo.
Očkovaní a neočkovaní.
Toto delenie spoločnosti má od ostatných jednu odlišnosť. 15 000 covidových mŕtvych. Hlavne neočkovaných. Spočiatku logicky, neboli vakcíny. Dnes sa logika pomaly vytráca.
Je zrejmé (teda nie všetci s tým súhlasia), že táto vlna je pandémiou neočkovaných. Čísla z nemocníc nepustia.
Pokiaľ teda Sorošom a Bilom Gatesom kúpený mainstreim neklame a v nemocniciach nie je agentúrami nazvážaný komparz...
Už vieme, že delenie tu je. A s ním vzniká aj vzájomná nevraživosť. Veľmi zjednodušene, očkovaní poukazujú, že obmedzenia v krajinách s vysokou zaočkovanosťou nie sú, tí druhí sa cítia diskriminovaní. V mnohých odtieňoch, viac by som to teraz nerozvádzal.
Ono to ale delením na očkovaných a neočkovaných nekončí.
Očkovaní sa delia na astrákov, faizerov, modernistov, džonsonov a sputnikov (aj keď už sa nám to začína miešať). Niekto to chcel mať za sebou jednou dávkou, iný sa bál mRNA vakcín.
A tiež sú tu tri skupiny podľa počtu dávok.
Neočkovaní sa delia vlastne podľa jediného kritéria.
DÔVOD. Vlastne široké spektrum dôvodov.
Na jednom okraji sú ľudia so zdravotnými diagnózami, ktoré im očkovanie proste neumožňujú. Títo sú štátom trestuhodne prehliadaní.
Na druhom sú dezoláti (už v tom slova zmysle, ako sme zvyknutí a nie podľa predstáv Kefalína).
Tí napádajú (verbálne aj fyzicky) zdravotníkov, mobilné očkovacie jednotky (zastrašujú aj ľudí, čo sa prišli zaočkovať) a sú agresívni na protirúškových akciách, v obchodoch či najnovšie aj vo svidníckej nemocnici, kde im umrela príbuzná (na Covid).
Sú silní najmä v dave, mnohým je v podstate jedno, či sú na námestí alebo v jadre ultras na futbalovom štadióne. Hlavné je sa vykričať a udrieť...
Títo sú štátom trestuhodne prehliadaní tiež. Ale v inom zmysle.
(Je zrejmé, že presvedčiť niekoho z tejto skupiny na očkovanie je takmer nemožné. Ale vraj aj motyka občas vystrelí...)
A čo ostatní?
Otázka ale znie, prečo sa nedali zaočkovať.
Tu sa priznám, môžem len fabulovať, keďže ja sám mám už tri včeličky. A ak to bude potrebné, pustím do úľa aj ďalšie.
Tri hlavné dôvody
(ako ich vnímam ja).
1. Viera v manipuláciu.
A snahu o ovládnutie ľudstva Sorošom, Gatesom, Slobodomurármi, Židojaštermi atď. Chcú nás očipovať, média a štatistiky klamú, naviac je to fuj farmabiznis...
Tu by som to ale rozlišoval, ako pri drogách.
Lebo pri týchto hypotézach sú "díleri" (títo, ako mnohí iní guru, nemusia nutne veriť svojej vierouke, hlavne aby verili prívrženci) a "konzumenti". U tých prvých sa hovorí o možnosti trestného stíhania.
Na protesty o obmedzovaní slobody prejavu, ktoré sa objavujú aj tu na blogovisku len dodám, že ten paragraf už platí dávnejšie. Jedná sa (zjednodušene) o sprísnenie "pálok".
Táto minca má samozrejme dve stránky. Prvá, ide tu o (často cynické) zahrávanie sa so zdravím ľudí, ba až so životmi. Druhá, je to citlivé na zneužívanie autokratmi pri koryte. Ale táto polemika prekračuje rámec aj ambície tohoto blogu.
Dve malé ukážky demagógie
(používané v iných súvislostiach aj obchodníkmi s kovidom)
Demagógia prvá - logická
Nemám rád letný čas.
Ukradne mi nielen jednu, ale hneď dve hodiny denne.
V prirodzenom čase som chodil spať o polnoci z vstával o šiestej.
V lete stratím hodinu aktívneho večerného života, lebo polnoc je už o hodinu skôr.
Ráno stratím hodinu spánku, lebo vstávam prakticky už o piatej.
Môj deň má v lete iba 22 hodín...
Túto průpovídku som vymyslel ešte za študentských čias. Spolužiakom celkom dosť trvalo, kým našli logickú "zradu" :-).
Demagógia druhá. Podporená štatistikami.
Pripájam štatistické údaje dopravnej nehodovosti z roku 2000 (na roku nezáleží).
Keď si to spočítame, z celkového počtu niečo cez 50 000 dopravných nehôd bolo zavinených pod vplyvom alkoholu necelých 2 500. Čiže triezvi vodiči spôsobili 95% dopravných nehôd, opití iba 5 %!
Priatelia, jednoznačne z toho vyplýva, že bezpečnejšie je pred jazdou si dať frťana!
Niekedy to ale funguje. Ešte v praveku, keď som si robil vodičák na Škode 100 L, bol s nami týpek, ktorý bol pred každou jazdou nervózny, rozklepaný, nevedel rozlíšiť rýchlostnú páku od držiaku, kde sa zapínal bezpečnostný pás. Táto nervozita pominula, akonáhle si hrkol pol deci. Pred záverečnými skúškami si pre istotu dal hneď dve.
2. Strach.
Vakcíny sú experimentálne, neoverené, vývoj príliš rýchly. Otázne sú najmä dlhodobé následky, po 3 (5?,10?,...) rokoch. Zmenia nám štruktúru DNA, upchajú cievy, zničia pľúca...
Týmto bude venovaný tretí diel tejto trilógie.
Teraz len malé prirovnanie.
Obavy z dlhodobých vedľajších účinkov by som prirovnal k strachu topiaceho sa. Ktorému z brehu hodili záchranné koleso, ale je natrené dákym sajrajtom. A on začne zvažovať. Čo keď ten sajrajt prejde cez kožu do krvi. A on do polroka umrie na otravu, možno v strašných bolestiach....
Priatelia, my sa práve topíme. A na rozdiel od toho neznámeho sajrajtu, o tom našom záchrannom kolese majú odborníci už dosť informácií...
3. Princíp a zásady.
Na moju slobodu mi nikto siahať nebude. A punktum.
Presviedčať zástancov skupín 1 a 3 je sizyfovská práca (podplukovník Králik na vojne vravel sifilická. Tá možno tiež).
Už len debata s "jednotkármi" skončí často skôr ako začala pri konštatovaní, že všetky vaše argumenty sú zmanipulované a lživé.
Alebo použijú údaje vytrhnuté z kontextu, ktoré im naservírovali "díleri".
Niekedy "pomôže" až úmrtie blízkeho človeka. Alebo naopak, viď svidnícky prípad.
Otázka znie, ako túto zapeklitú situáciu vyriešiť. Lebo zdá sa, že zatiaľ sme ju len poriešili.
(neviete, aký je rozdiel? Indícia je v nasledujúcich ilustračných obrázkoch...).
Ale o tom nabudúce.
Pandemický cukor a bič (alebo ako z konopí).
Druhá časť pandemickej trilógie.
Post scriptum. Už tradičné okienko Irony off.
Od posledného zverejnenia sa plán "Malými krôčkami k méte" naplnil o 200 %. Pribudli dvaja noví priaznivci. Ak k nim ešte nepatríte a nechcete zmeškať ďalšie časti, viete ako na to :-)
Činí sa aj redakcia. Dali nám blogerom ďalšie méty. Bronzovú, striebornú a zlatú. Ale dám na radu diskutéra. Menej je niekedy viac...
