Ako už neraz, vymklo sa mi to celé trocha / celkom z rúk. Pôvodne to malo byť o autodezolátoch (auto = motorové vozidlo, dezolátov zadefinujeme o chvíľku), ale pôvodný predslov a odbočky vydali na samostatnú tému.
Autoportrét autodezoláta.
Význam iný, ako prezentuje obrázok. Vyplynie z kontextu.
Odbočka prvá.
Na virtuálnej kávičke s kolegami blogermi. VIP, populárnymi aj nami obyčajskými :-)
Nie, dnes nebude reč o antivaxeroch. Na túto tému sa občas "škádlím" s kolegyňou blogerkou Věrou Tepličkovou, naposledy v diskusii tuto ľaľa
A hoci sa v tejto téme nezhodneme, považujem pani Věru za jednu z tých, ktorí si honor VIP naozaj zaslúžia.
A propos, VIP blogeri.
Na túto nôtu nedávno písal populárny bloger Juraj Paškuliak. Konkrétne akú má honor VIP hodnotu.
(ešte predtým si však povzdychol, že mu chýba bývalý VIP, dnes populárny bloger Martin Droppa, jeho články a "vtipné a trefné diskusné príspevky". Nebudem polemizovať, podobne ako u pani Věry aj u Juraja rešpektujem, že hoci sa nezhodneme, proti gustu / názoru žiadny dišputát.
Je fakt, že pán Droppa už vyše 4 mesiacov nepíše a mal som obavy, či nie sú za tým zdravotné dôvody. Vtedy končia virtuálne spory a nastupuje solidarita.
Avšak údajne sa pán Droppa nedávno zjavil na fejzbuku, takže obavy sú snáď zažehnané.
Mimochodom, ak toto Juraj čítate, dám Vám radu. Pán Droppa má pri svojom profile blogera mailový kontakt. Ak Vám tak veľmi chýba, napíšte mu, určite odpovie, veď ste rovnaká krvná skupina).
No ale k tej hodnote VIP blogera.
Kritériá sú trocha / veľmi záhada, čosi ako Columbova žena.
Status populárny bloger, ktorý nahradil obľúbeného blogera, je viazaný na určitý počet odberateľov. Tak mi to aspoň vysvetlila sympatická slečna, s ktorou som testoval novú verziu blogov.
K nej (tej novej verzii, nie k sympatickej slečne) patria aj akési meniace sa tablá VIP a populárnych blogerov.
Mne osobne nestačí mozgová kapacita na pochopenie, ako sa medzi VIP dostala napríklad pani Zuzana van Hoog (nič proti nej osobne, veď s trochou nadsádzky môžem povedať, že som čítal všetky jej blogy :-)
Takže virtuálna kávička s VIP kolegyňami a populárni kolegami blogermi je za nami.
Môžme prejsť od prvej odbočky k
DEZOLÁTOM DEZOLÁTSKYM.
Opakujem, nebude reč o antivaxeroch. Kde sa tento pojem v poslednom čase zviditeľnil (aj keď zovšeobecnenie určite nie je namieste. Ale to by som zasa odbočil...)
Dezoláti.
Hľadal som na webe definíciu.
(ako prvé mi vyhodilo skladbu skupiny Vypsaná fixa :-)
Na slovníku cestina20.cz som našiel toto.
1. bezdomovec nebo opilec, velmi odpudivého vzhledu, zápachu apod.
Příklad: „Nastoupil jsem do zadního vozu (tramvaje), který byl prázdný, a ono to bylo kvůli jednomu dezolátovi, protože se tam nedalo vydržet.“
2. člověk věřící konspiračním teoriím a ruským dezinfowebům, často s nižším vzděláním.
Ponechám bez komentára.
V nejakej diskusii som už spomínal, že mňa skôr zaujíma stav. Teda v tomto prípade dezolátny stav. Webslovník na zoznam.sk ho popisuje ako spustnutý, neutešený, žalostný.
A DEZOLÁT je (okrem už spomenutých dvoch významov) podľa mňa ten, kto zapríčinil tento stav alebo ho ďalej "rozvíjal"
Moji čitatelia vedia, že v blogoch mapujem tzv. Slovenské Černobyle (zatiaľ 20 častí). Tam si dezolátnych stavov užijem dosýta.
(čítankový príklad sú korytnické kúpele. Spracoval som ich v dvoch častiach. Tu je prvá s takmer 5-tisícovou čítanosťou a tu druhá)
Je to tak trocha zvláštny koníček (navyše pre mňa s dvojitým videním a zlým priestorovým odhadom celkom adrenalínový), keď jedno oko sa teší z nového "úlovku" a druhé (to dezolátne a takmer nefunkčné) plače nad jeho stavom.
AUTODEZOLÁT.
(pôvodne to bola druhá odbočka. Ale rámcované atmosférou nemocničných čakární sa z toho vykľula hlavná téma...)
Opakujem, teraz nebude reč o tých, čo ničia autá. To príde neskôr (doplnené po dopísaní: neskôr = nabudúce).
Tentoraz to bude v zmysle autoportrétu či autobiografie. Keďže moja telesná schránka za posledné dva roky úspešne speje k dezolátnemu stavu a ako sa hovorí, "každý svého štěstí strojvůdcem", za dezoláta som tu ja. Presnejšie za autodezoláta.
PRVÝ (NE)ZMYSEL - ZRAK
Začalo to v januári minulého roka.
(no začalo... Predchádzali tomu sivý a zelený zákal. Ten sivý mi pred 10 rokmi zoperovali zároveň s odstránením dioptrií, čím som nasledujúci mesiac žil v absolútnom chaose. Bežne som zrazu okuliare nepotreboval, ale nevidel som teraz čítať. Čiže opäť okuliare, ale totálne prehodiť návyky... No ako pozitívny efekt operácie bolo zastavenie progresu zákalu zeleného s následným vysadením kvapiek upravujúcich očný tlak).
No ale späť na začiatok roka 2020.
Uzavrel som deckám polročné známky a zrazu som na ľavé oko videl dáko divnô. V spodnej časti sa zjavil akýsi čierny poloblúk a videl som len takým polmesiačikom nad ním. Reku, únava, to prejde. No neprešlo, tak som na tretí deň ráno zašiel ku očiarovi. Po spucungu, že prečo som neprišiel okamžite nabrali veci rýchly spád. Odtrhnutá sietnica...
Po špeciálnych vyšetreniach som o poldruha hodiny ležal v narkóze na stole. Aby som to skrátil, po troch týždňoch sa zistilo, že sa na operovanej sietnici vytvorila v zornom poli falda (ako pokrčený koberec), tak nasledovala reoperácia.
V konečnom výsledku je aj tak voľajako posunutá, čoho efektom je dvojité videnie. Človek je akoby permanentne opitý a nestojí ho to ani cent. No nekup to :-). Ľavým okom už nezaostrím, čítam len pravým. Navyše s tým súvisí problém s priestorovou orientáciou. Než som si ako tak zvykol, dvakrát som letel zo schodov...
(svoje vtedy pomerne čerstvé pocity som pretavil do blogu Môj podvojný svet)
Nasledovala bezmála polročná PN strávená prevažne ležaním na bruchu. Denná aj nočná mora...
V júni som sa už vypýtal do školy. Nastúpil už prvý stupeň a keďže o učenie až tak nešlo, chodili sme hlavne do prírody a poznávali kvetinky a chrobáčiky...
Na záver zrakovej kapitoly perlička z čakárne u očnej. Manželka bola so mnou na kontrole, a všimla si, že mám dáko čudne vytočené palce na nohách. Nuž, PAT a MAT v jednom si obul čižmy opačne. Vzápätí si všimla aj vlastný "defekt". Jedna čižmička čierna, druhá hnedá...
GASTRO DEZOLÁCIA
Ďalšou skladačkou dezolátnej mozaiky je trávenie. Kyselina ma trápila už dávno, ale vždy som to zahnal nejakými tabletkami. Tums, neskôr gastrogruit, bral som už aj niekoľko denne. No a ďalší v rade, možno ako dôsledok, sa prihlásil reflux.
Nebudem zachádzať do podrobností, ale keď sa to už stávalo neúnosným, zveril som sa do rúk odborníkom. Po niekoľkých napínavých (doslova) hadičkových vyšetreniach a menšom zákroku došlo k zlepšeniu. A vyfasoval som prvú dávku doživotných (?) piluliek.
Epizódky s prstom a žuvačkou
Ešte pred sladkou fázou dezolácie môjho tela sa mi zapálil a zahnisal z ničoho ničovatého pravý ukazovák. Keď došiel do fázy, kde už som uznal, že sama príroda to nerozchodí, navštívil som špitál znova. Skalpel a antibiotiká s následnými kúpeľmi v čaji pomohli. Za pár týždňov nadobudol pršťok takmer pôvodnú fazónu...
V nasledujúcej časozbernej sérii je postupný vývoj. Prvý obrázok radšej nechávam...
(na pohotovosti sa ma pýtali, či nemám cukrovku. Povedal som, že nie. Ako sa neskôr ukázalo, klamal som. Už boli prvé príznaky, ale ešte som ich nevedel zaradiť...
Čerešničkou na torte bolo, keď mi žuvačka vytiahla zo zuba plombu. Tá žuvačka bola dvestoeurová, včera som bol na otlačky a čoskoro môj úsmev dostane pôvodnú fazónu...
SLADKÉ MÁMENÍ ...
Ďalšia etapa systematickej autodezolácie nastala v júni. Začalo to častým nočným odskakovaním a adrenalínovou hodinkou autobusom do práce a späť, reku či vydržím bez újmy. Zatiaľ som vždy vydržal, aj keď vo finále bol temer šprint do školských či verejných toaliet na autobusovom nádraží..
Reku, kýho ďasa, som voľakde prechladol?
Alebo ma už dobehla diagnóza z toho vtipu, keď sa dcéra pýta v špitáli otca, a tata čo vám vlastne je? Prostata. No dobre tata, tak vás prosím, čo vám je?...
(odkladal som vyšetrenie na prázdniny, ale nakoniec som zašiel za obvodným ešte v júni. Popisoval som mu moje trampoty, aj strašné sucho v ústach, že pri vysvetľovaní učiva deťom musím čochvíľu chlipkať čaj, keď vbehla sestrička, skúmajúca moje telesné tekutiny s výkrikom pán doktor, ale on má cukor dvadsať! A on len prikývol, ja viem...)
Ak sa raz dostaneš lekárom do rúk, staneš sa štafetový kolík...
Som niekde v polčase vyšetrení.
(a následných ďalších reparácií...)
Stručná rekaputulácia posledných.
Prvé u cukrológa, kde sa zistilo, že zatiaľ to pôjde bez inzulínu, ale s ďalšou porciou piluliek. Zároveň výmenný lístok na očné, či sladká pliaga nezasiahla očné cievy. Ešte predtým mi obvoďák napísal sono, na ktoré som sa dostal v podozrivo krátkom čase a ktoré ukázalo, že štafetový kolík prevezme aj môj gynekológ cez urológiu (terminus technikus Paľa Haberu z relácie u Jana Krausa na Prime). Zubné epizódky a prstové pastorále sú už len taká čerešnička na DIA-torte :-)
(vyšlo to tak, akoby som šiel po troch rokoch na preventívku, za čo sa mi dostalo pochvaly. Lebo v tom 2018-tom som mal asi 10 ročné meškanie a pán doktor mi napísal do karty červenou poznámku s výkričníkmi sťa do žiackej knižky... No ale terajšie výsledky sa mu nepozdávali, tak kolotoč bude pokračovať).
No hádam ako autoportrét autodezoláta stačí.
Nie, nesťažujem sa, konštatujem. Videl som, najmä pri hospitalizácii po očných operáciách oveľa ťažšie prípady....
(A to som chcel písať fakt o autodezolátoch).
Ale to teda až příště...
