Možno ste zvedaví, kde je a ako som k nemu prišiel. K všetkému sa dostaneme. Ale najprv obligátna formulka (minule som na ňu zabudol).
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďaľších rokoch.
Obrázky Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Fascinuje ma urbex, tie naše "slovenské Černobyle". Ktoré ani nepotrebovali žiadnu explóziu. Len sa znenazdajky stali opustené a pomaličky chátrajú...
Čunder parta. Alebo ako som sa dostal k tom kultúrnemu domu(?)
Venoval som jej obrazovú kapitolku v predvčerajšej gratulácii našim žienkam. Sem dám aspoň to pamätné tričko.
A prečo 300 rokov?
Päťka ešte zo školských čias, ktorú spojili stredoškolské prázdninové čundre (učarovala nám južná Morava) a ktorá sa po strednej škole rozpŕchla, ale ostala v kontakte.
A posledných cca 15 rokov sa stretávame rok čo rok, najčastejšie na chalupe nášho lesáka a včelára Tonka v malebnom kraji medzi Zvolenom a Detvou. Na záver tam nazrieme.
A na ostatnom stretnutí, pri venčení beštyje (išli sme inou trasou, ako zvyčajne), sme s parťákom Džerym naďabili na opustené budovy. Dve väčšie, voľne zvierajúce pravý uhol a ešte jedna, pripomínajúca mi hospodársku budovu.
Kultúrny dom (alebo čo to vlastne je)
Najprv sme smerom z kopca zbadali bielu stenu prvej budovy. Pred ňou stáli dva betónové stĺpy poznačené zubom času (možno zvyšok oplotenia) a maskovaná lampa, snažiaca sa akoby splynúť s okolitou prírodou.
Tá biela stena je bok prvej budovy. Prechádzame k budove spredu, je dvojpodlažná. Po ľavej ruke máme spomínanú druhú budovu, ku vchodu vedie zastrešené schodište.
Hlavné dve budovy (aspoň mne teda tak pripadajú)
Prvá je dvojpodlažná. Obzeráme si priečelie, vchod je zamknutý. Je na ňom nejaký oznam. Pozreli sme ju aj z druhej strany.
Druhá budova je zamknutá tiež. Dá sa prejsť zboku po terase, niektoré rozbité okná sú zadebnené. Nie vždy však dôsledne, a tak máme jediný pohľad do interiéru.
Až na tú jednu výnimku interiéry v týchto dvoch budovách sme nemali možnosť preskúmať. Vynahradíme si to v tretej.
Hospodárska (?) budova.
Exteriéry.
Táto stavba je v podstatne horšom stave. Výraznou dominantou je zboku postavený komín, z jednej strany sú okná pomerne zachované, z druhej nastupuje devastácia. Niekoľko vchodov a dverí je dokorán, dostať sa dnu nebude problém. Poďte na obhliadku exteriéru, len opatrne, sú tu nástrahy...
Tieto okná a dvere ešte jakž takž...
... toto už je horšie (ale aspoň sa dostaneme dnu)
Interiéry.
Ráčte vstúpiť...
Celkom na záver nakukneme do akejsi otvorenej "garáže" a vraciame sa domov.
Na chalupe.
Po návrate sme sa pána domáceho pýtali, čo je to za stavbu. Popísali sme smer (nebavíme sa o politike) a ukázali fotky.
Kukol a zahlásil: to bude asi starý kultúrny dom.
(teda predávam, ako som kúpil. Ak voľakto viete viac, dajte do diskusie).
Prosím? Že som stále nepovedal, kde to sme?
Ani nepoviem. Nechcem, aby mal pán domáci opletačky so starostkou, že kamarát im robí negatívnu reklamu.
Ale dám aj pozitívnu. Majú takýto krásny nový kulturák:
Len medzi nami.
Dal som to článku dve indície. Ak ich objavíte, pssst!
Za vašu diskrétnosť môžete nakuknúť k nám. S našimi 300 rokmi a diagnózami medzi tie Černobyle celkom zapadneme...
Nabudúce:
Ešte pred pokračovaním Cimrmanov uzavriem trilógiu Černobyľov.
Cestou domov som sa stavil v kúpeľoch Sliač.
