Že naši chlapci získali "bronz nad zlato", isto všetci vieme. A propos, niekto povedal (Šatan?), že z určitého pohľadu je bronz lepší, ako striebro. Lebo turnaj končíte víťazne a v eufórii (videli sme :-).
Kdežto ako strieborní končíte prehrou a frustrovaní (videli sme tiež. Ja teda Rusov nie, iba Švédov. A frustračný Ilustračný záber z finále som nenašiel. Len som letmo zachytil, že tuším ruský brankár vraj odmietol prevziať striebornú medailu).
Ešte k tomu druhému pokriku, aby nedošlo k omylu, že drukujem terajšiemu generálnemu prokurátorovi, možno budúcemu prezidentovi (?).
(ozaj, videli ste Ťažký týždeň s novým moderátorom, venovaný práve portrétu MŽ?
A keď už som pri ťažkom týždni, aj rozlúčka Jána Gorduliča Hoaxparádou 2021 stála za to. Poučným obsahom, ale aj pikantným, jemne cenzurovaným záverom :-)
No ale k tomu pokriku. Nesúvisí s ťahaním politiky do športu. Ono to už začalo, tak úrčiteé sa budú na úspechu mnohí politici chcieť priživiť. Jeden už mal zimomriavky pri hymne. Trocha záhadou je, že hymnu po zápase nehrali :-)
(viď blog Věry Tepličkovej)
Proste naši žltozelení fotbalisti porazili Michalovce, čím si definitívne zaistili účasť v prvej šestke.
Prvý historický exkurz. Rok 1976.
Zatiaľ najúspešnejší futbalovo - hokejový rok a môj tínedžerský maxi zážitok.
Futbalisti s ôsmimi Slovákmi v základnej zostave (bratov Čechov zastupovali brankárska opora Ivo Viktor, génius Antonín Panenka s jeho padajúcim listom a Zdeněk Nehoda). Kostru tvoril Slovan Bratislava, vtedy ešte bez legionárov hoden svojho mena (brankár Šaňo Vencel, obrana Koloman Gögh, Anton Ondruš, Jozef Čapkovič a Ján Pivarník a útočníci Ján Švehlík s "Bélom" Masným. Komplet informácie viď wikipédia.
No a hokejisti v tom roku na MS v Poľsku prekvapujúco získali titul. Časopis Stadion som mal vtedy predplatený, niektoré (vrátane tohoto) archivujem dodnes.
Pravda, tam bolo slovenské zastúpenie skromnejšie. Benjamínom, ktorý zahviezdil, bol Peter Šťastný. Tam trocha vidím paralelu s Jurajom Slafkovským, aj keď Peter bol o 2 roky starší a bol pod patronátom staršieho brata Mariána.
Pre viac informácií opäť šup do wikipédie
Neskôr ich v repre doplnil najmladší Anton. Ich bratská reprezentačná kariéra však nemala dlhé trvanie.
(keď som o 4 roky nastúpil na výšku do Bratislavy, Peter s Antonom čerstvo emigrovali do Kanady. Marián ich neskôr nasledoval, už oficiálne. Pekne ma teda nasr... dili. Ale už rástla v Slovane nová talentovaná generácia na čele s mojimi rovesníkmi Darom Rusnákom a Dušanom "Cecom" Pašekom. Osud otca a syna Paškovcov je však tragický. To je ale iná téma).
Peter Šťastný v závere športovej kariéry ešte pomohol už slovenskej reprezentácii odraziť sa zo dna (keďže následníctvo pripadlo Čechom a my sme začínali od piky, teda z C skupiny MS).
Neskôr úspešne naštartoval aj tú politickú, dotiahol to do Europarlamentu.
Jurajovi by som doprial podobný vývoj (stačí ten športový :-). Pravda, už nemusí ilegálne emigrovať. Povráva sa, že Quebec Nordiques sa majú vrátiť na mapu NHL, tak prečo nenaštartovať kariéru práve tam.
A trebárs dotiahnuť to na kapitána ako Peter (1985 - 1990).
No ale späť do Pekingu.
Dnes včasráno sa hralo hokejové finále. Ja som nepozeral, spal som.
Totižto som sledoval od druhej rána preloženú tímovú súťaž - paralelný obrovský slalom. Naši versus USA. Nie, motyka nevystrelila. Dokukal som, pre Mikaelu ostala medaila zakliata, USA skončili štvrté...
(ale aspoň sympoška Lena Dürr, ktorá prišla v slalome smoliarsky o medailu, má striebro).
Čiže o hokeji som sa dočítal tu na SportNete.
A diskusia nesúca sa vo veselom tóne už politiku so športom dokonale premiešala.
Nezdá sa mi to celkom "kóšer" stotožňovať športovcov s režimom, sám Jožo Golonka vravel, že v súkromí s Alexandrom Ragulinom boli v pohode, hoci na ľade so svojou družinou symbolizoval okupantov.
Ale neodolal som a tiež sa do diskusie zapojil.
Na rozdiel od diskusie si môžem pomôcť obrázkami:
Pôvodne som chcel dať ešte jeden, ale príliš sa "rozkošatel". Tak ho dám sem.
Historický exkurz číslo dva. S vysvetlivkami pre mladých. A vysvetlivkami vysvetliviek...
Za čias Jožka Golonku* po našom víťaznom zápase poslal Brežnev** telegram Novotnému***:
Srdečne blahoželám k víťazstvu. STOP. Plyn STOP. Ropa STOP.
(takýchto vtípkov o "zlatú mrežu" bolo, ako sa dnes hovorí, mrte)
Vysvetlivky pre mladšie ročníky.
*Jožko Golonka, dnes už starší žoviálny pán, ktorého občas vidno na spoločenských podujatiach (hlavne kedysi v obecenstve Repete* či Senzi)
** vtedajší čosi ako dnes Putin. Tiež sa rád hral s tankami. Vtedy mu ešte Ukrajina patrila, poslal cez ňu na tých tankoch gratulantov. Zdržali sa trocha dlhšie.
Na základe zmluvy neporovnateľne lepšej ako čo podpísali terajší vlastizradcovia s imperialistickými USA.
Žilinkááá!!!
(toto už nesúvisí s futbalistami...)
Vtedy bolo na bilbordoch (ešte sa tak nevolali) heslo:
"So Sovietskym zväzom** na večné časy a nikdy inak.
V rozhlase ho dvakrát skomolili:
1. So Sovietskym časom na večné zväzy
2. So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy viac.
*** vtedajší čosi ako Fico (ak by uspel v prezidentských voľbách. Cez Čaputovú alebo Kisku sa to blbo vysvetľuje).
Vysvetlivky vysvetliviek:
* Repete - pesničková súťaž, hit rokov 90-tych. Kde sa oprášili hity predchádzajúcich dekád aj s pôvodnými interprétmi.
** Sovietsky zväz alias ZSSR (v azbuke CCCP) vtedy združoval 15 republík na čele s Ruskou sovietskou socialistickou republikou. Zaberal vtedy jednu šestinu sveta. A politruk* na vojne nám na školení vravel: súdruhovia, nebude to dlho trvať, a bude zaberať jednu sedminu ba až jednu desatinu! Bol to veru vizionár...
Vasil Biľak** túžil, aby Československo bolo šestnástou republikou ZSSR.
Ja osobne som pred 40 rokmi strávil 5 týždňov na študentskej brigáde a poznávačke v Arménskej sovietskej socialistickej republike (tiež sa chystám napísať blog. Nezavěšuje, je v pořadí :-)
Ľudia tam mali k Rusom zvláštny vzťah. Na jednej strane ich neznášali (začlenenie do ZSSR vnímali ako násilné, proti ich vôli), na strane druhej si boli vedomí, že Rusi ich zachránili od tureckej genocídy.
V obchode, kde sme nakupovali a snažili sa dohovoriť po rusky, nás predavačky ignorovali. A tak sme spustili írečitou slovenčinou, takzvane "na Merčiaka", a hneď sme boli stredobodom spoločnosti. Holt, "inostránci" :-).
A ešte tretia úroveň vysvetliviek:
* politruk - politíčeskij rukovodíteľ. Dohliadal na správnu orientáciu mužstva. Nie sexuálnu, geopolitickú. Spojenci smer východ, na západe je nepriateľ. Protipólom NATO bola Varšavská zmluva.
Kuknite si Mirka Donutila v Černých baronech. Zahral to bravúrne.
** Vasil Biľak, čosi ako dnes Ľuboš Bláha. Tiež obdivoval Rusko a nenávidel USA.
No, načim ukončiť toto rozprávanie tak trochu bez ladu (a so skladom tiež žiadna sláva).
V titulke som spomínal, že niekedy ťažko oddeliť šport od politiky. Obzvlášť v totalitných režimoch, svoje o tom vedela u nás napríklad Věra Čáslavská, alebo v Rumunsku Nadia Commaneci (obe skvelé gymnastky, každá v inej dobe. Vysvetlivky nech si mladí vygúglia).
Už som spomínal, stotožňovanie športovcov s politickou garnitúrou nie je celkom fér, často sú skôr obete. Mne bolo ľúto mojej generácie športovcov, keď celý východný blok (až na Rumunov, Causescu už šiel "svoju ligu") bojkotoval v 1984-tom olympiádu v Los Angeles ako odvetu za Moskvu 1980.
Ešte vážnejšie boli "dopingové hrátky" s mladými športovcami. Len aby bola vyleštená výkladná skriňa...
(a tie zrejme neskončili. Viď kauza mladej ruskej krasokorčuliarky Valijevovej).
Ešte pár slov k "mým Cimrmanům".
Viem, avizoval som na dnes (vlastne včera) štvrtý diel. Vyššia moc (a olympiáda) spôsobila odklad. Teraz už nie o 7 mesiacov, ale o týždeň (pevne dúfam...).
Celý seriál chcem dokončiť do narodenín Zdeňka Svěráka a Jana Amosa, teda do 28. marca.
V tom mi Jára pomáhaj...
(aspoň malá "ochutnávka").
Na záver ako súvisiace články dva moje staršie blogy so športovou tematikou.
Prvý rýdzo hokejový, druhý o športovcoch milionároch.
Spolu s dnešným dotvárajú mozaiku môjho videnia sveta športu. Aj s prienikom do politiky (či skôr naopak).
