Ďakujem mu za odborný komentár k tajchom všeobecne a zvlášť k Veľkej vodárenskej.
Tú sme navštívili pri podvečernej prechádzke mestom, je to z centra čo by kameňom dohodil. Ploskáčikom aj žabku :-).
Druhý tajch, ktorý sme navštívili, je Klinger. Tam sme pre zmenu odskočili po návšteve banského skanzenu. Tam som textovú časť čerpal z internetu (zdroj na mieste činu).
To sú zatiaľ moje jediné "tajchové skalpy".
Vilo je iný lovec, má ich na konte 45.
Má aj svoju TOP trojku, tú dám na záver blogu aj s jeho zábermi.
Takže Vili, ideš. Ja doplním len zábery.
Tajchy.
Sú krásne, majestátne, navštevované. Kto by nepočul o Počúvadle, že :-)? Či Richňave. Lenže tých tajchov priamo v Štiavnici, či v jej okolí bolo v minulosti podstane viac. Dodnes je zmapovaných, či inak zdokumentovaných 71 tajchov.
Mnohé zachovalé, nádherné, mnohé zabudnuté, schované, mnohé zaniknuté, či zničené. Niekoľko ich ešte čaká na svoje objavenie, nakoľko doba internetová, či mapovanie zemského povrchu lidarom otvára hľadačom nové možnosti. Jedna takáto horúca lokalita sa nachádza západne od sedla Lachtriská, nad dedinkou Uhliská. Chcem tú lokalitu z lidarovej mapy nájsť ešte na nejakej prastarej mape v banskom archíve, či ju nájsť niekde v nejakej listine.
Zavodnených tajchov je 34, ostatné sú suché, či zaniknuté.
A na čo vlastne slúžili?
Nuž, pokiaľ ľudstvo nevynašlo parný stroj, či neskôr elektrinu, tak v podstate na všetko. Na dopravu baníkov hore/dole šachtami, na to isté pri rude, na pohon hámrov, stúp, či na čerpanie vody, ktorá mnohé bane zatápala. Sú nemým svedkom umu našich predkov, ktorý dokázali rudy a poklady nielen nájsť, ale aj vyťažiť, či vymyslieť dômyselný systém nádrží, zavodňovacích jarkov, či podzemných štôlní, ktorými sa voda dopravovala tam, kde ju bolo treba. Jedným z najznámejších „inžinierov“ tej doby bol Samuel Mikovíni, ktorého meno je zapísané pri viacerých tajchoch, ktoré sú v okolí Štiavnice a mnohé tešia oko návštevníka ešte aj dnes.
Veľká vodárenská
(pokračuje stále Vilo)
Vraj najstarší tajch v Štiavnici a okolí, keď zmienka o ňom je z roku 1500. Ale pravda to nie je, povedzme, že patrí k najstarším, ale prvé nádrže, ktoré slúžili na zadržiavanie vody pre banské účely vznikali aj o niekoľko sto rokov skôr. Ja osadený na úpätí kopca s názvom Glanzenberg a sedla, kde sa stretávajú cesty z Hodruše, Vyhní a Štiavnice.
Patrí do trojice tajchov Veľká vodárenská, Malá vodárenská a Červená studňa. Je z nich najväčší. Za svoj terajší tvar a vizuál vďačí rekonštrukcii po havárii v roku 1977. Je známy tým, že jeho vody sú tyrkysovo zelené, až magicky zafarbené. V lete slúži ako kúpalisko pre obyvateľov a návštevníkov, v zime ako miesto na korčulovanie.
Tým, že je neďaleko Trojičného námestia, je hojne a často navštevovaný. V minulosti slúžil ako zásobáreň vody pre banskú činnosť, ale aj ako zásobáreň požiarnej vody a tak isto pitnej vody. Túto funkciu zastával až do roku 1965, kedy túto funkciu prevzal tajch Rozgrund.
V priebehu času došlo k viacerým haváriam, čo malo za následok povodne a aj obete na životoch, či obete materiálne. Na telese hrádze je výpustný objekt, klasická drevená búdka s lanovodom pre dnový výpust, hladina je ním regulovaná a pre prípad zvýšenia hladiny nad kritickú medzu aj prepadovým jarkom.
Prítok nádrže sa nachádza na jej západnej strane, ktorý sústreďuje vodu z horných tajchov a okolitých svahov. Dnes slúži celoročne ako turistické a výletné miesto, dá prejsť po hrádzi, dokonca chodníčkom sa dá celý obísť. Je možné si aj prst namočiť, či posedieť na pár lavičkách, ktoré sa v okolí nachádzajú.
Je umiestnený v nadmorskej výške 709 m nad morom. Motorizovaní návštevníci majú trošku smolu, k tajchu sa dá dostať len pešo, buď s parkovaním na Červenej studni, alebo niekde v meste. Pre svoje zafarbenie vody sa ho oplatí navštíviť aj návštevníkom, ktorí nehľadajú vychádzky, či iné krásy.
Klinger
Zdroj: portál sorger.sk
Nadmorská výška: 683 m.n.m.
Objem: 158 000 m3
Maximálna hĺbka: 21 m
Tajch Klinger patrí medzi najkrajšie banskoštiavnické tajchy a nachádza sa na okraji Banskej Štiavnice. Pôvodne vznikol ako zdroj energetickej vody pre vodočerpacie stroje banských šácht.
Je to umelo vytvorená vodná nádrž, ktorá sa môže popýšiť tým, že v 30-tych rokoch 19. storočia bola na nej postavená prvá povrchová koľajová trať na Slovensku.
V roku 1850 na tajchu zriadili úrady kúpaliská a Klinger slúži ako obľúbené kúpalisko dodnes, aj keď voda v ňom nepatrí zrovna medzi tie najteplejšie.
Aj napriek tomu sa nádrž využíva na rekreačné účely. Voda je zdravotne nezávadná, čistá a studená, ale kúpanie sa v nej je len na vlastné nebezpečenstvo.
K tajchu vedie nenáročná trasa cez romantický chodník lesom z Banskej Štiavnice. Je dlhá 3 km a trvá približne hodinu. V okolí je možné navštíviť aj Banské múzeum v prírode.
Na záver opäť Vilo.
Mojich TOP 3 tajchov
Prvé miesto podľa mňa patrí Dolnohodrušskému tajchu.
Jeden z tých väčších, zasadený do prekrásnej prírody, strmé kopce naokolo, lesy, tajomné zákutia. Dlho bol vypustený, po havárii v 80tych rokoch. Ale nakoniec ho opravili a dnes slúži pre potechu oka, duše a tela.
Je to dolná dvojička s Hornohodrušským tajchom, pričom tento dolný zachránil časť Hodruše v nedávnej minulosti pred katastrofou, keď ten horný „havaroval“ a vody z neho sa vo väčšine zachytili práve tu, v dolnom tajchu. V Hodruši vtedy síce došlo k povodni, ale nikto nezahynul a ani materiálne škody neboli nejak strašné.
Na južnom brehu, neďaleko hrádze sa nachádza niekoľko chát, z toho jedna otvorená ako reštaurácia, kde sa rád zastavím na čaj a posedenie s výhľadom na vodu a okolie.
Druhé miesto podľa mňa patrí tajchu s názvom Evička.
Zachovalý, opravený, usadený pod cestou cez Štiavnické bane na Počúvadlo, tak trochu mimo hlavného centra, kde je tajch Vindšachta. Autom nie je úplne ľahko prístupný (treba navigaciu, či aspoň dobrý orentačný zmysel v uličkách Piargu), na pešo je to ľahšie, z viacerých strán. Patrí do skupiny tajchov spolu s Bakomi a Vinšachtou.
Pohľad od začiatku hrádze, na horizonte vidno holý Malý Tanád a zarastený Tanád, Medzi nimi je Veterné sedlo, kam sa dá dostať v pohode pešo z Hornej Rovne. Začiatok jesene je ten najlepší čas na návštevu, hrá to tam všetkými farbami.
Na moje tretie miesto patrí zabudnutý tajch, nachádzajúci sa na konci Halčianskej doliny, nesúci v názve jej meno: Halčiansky tajch.
Halča je prastará banícka osada v rovnomennej doline, dnes miznúca z povrchu zemského, kde len pár domčekov si opravili na chalupy. Je to akoby zabudnutý kút štiavnického regionu, minimálne navštevovaný a preto nezničený a jedinečný. Samotný tajch je opravený, hlboký a malebný. Dá sa pri ňom sedieť celé hodiny a pozerať na majstra všehomíra, akú krásu sem umiestnil.
Nabudúce:
Štiavnické fragmenty 04. Prechádzka podvečernou Štiavnicou (úvod opäť od Vila)
