Je ešte mnoho zákutí, ktoré som nenavštívil a rozhodne sa tam ešte niekedy vrátim.
Pokúsim sa v tejto 7-dielnej sérii sprostredkovať svoje pocity a nálady bez nároku na akýkoľvek systém, časovú súslednosť či komplexnosť.
Znalcov a kritikov prosím o zhovievavosť. Ďakujem.
Ak ste predchádzajúce časti nestihli, kliknite na súvisiaci článok. Ním môžete začať, je to prechádzka mestom.
A tam sa preklikáte aj na prvé tri časti. Betlehem, štiavnické Černobyle a tajchy.
Teraz sa ale sústredíme na skanzen.
Pôjdeme podľa čísel z plánika, na záver (ešte pred sfáraním) si pozrieme aj pár objektov, ktorým sa číslo neušlo.
Múdrosti k jednotlivým objektom som čerpal z informačných tabuliek priamo v skanzene a z nasledovnej brožúry.
1 - Vstupný objekt
Tu si zakúpite vstupenky a môžete sa aj občerstviť.
Stručná história
Prvá etapa výstavby Banského múzea v prírode začala v roku 1965 - areál šachty Ondrej, vlastná šachta bola zrekonštruovaná v roku 1968.
Z okolia Banskej Štiavnce sem boli premiestnené vyradené ťažné veže z prelomu 19. a 20. storočia. Časť povrchovej a podzemnej expozície sa pre verejnosť otvorila v roku 1974, výstavba pokračuje aj v súčasnosti. Ako doteraz posledná bola v roku 2004 vybudovaná geologická náučná expozícia.
No ale ideme podľa mapky.
2 - Šachta Žofia.
Šachta Žofia bola vyhĺbená v Banskej Belej v roku 1816. Slúžila na ťažbu drahokovových rúd. Postupne prevzala hlavne úlohu čerpania vody.
V roku 1820 tu bol inštalovaný výkonný parný stroj, ktorý bol v roku 1908 elektrifikovaný. Ťažná veža bola postavená v roku 1939, ale už o 11 rokov bola na tejto šachte definitívne zastavená činnosť.
Do areálu Banského múzea v prírode bola budova premiestnená v rokoch 1965 - 1967.
3 - Cachovňa.
Je to miestnosť, kde sa sústredili baníci pred sfáraním do bane. Tu boli "zacachovaní" - zapísaní do smenovnice, dostali náplne do lámp a vedúci smeny - štajger určil pracovné úlohy. Bežné boli aj motlitby na ochranu pred banským nešťastím.
4 - Kováčska dielňa.
Nachádza sa na zadnej strane cachovne. Inštalovaná expozícia predstavuje pôvodné kováčske technologické zariadenia z dielní banských závodov v Banskej Štiavnici a Banskej Hodruši, ktoré slúžili na kovanie a opravy špeciálnych baníckych nástrojov.
5 - Šachta Mária.
Začala sa hĺbiť v roku 1702 a postupne dosiahla hĺbku 461 metrov. Slúžila na ťažbu kvalitných strieborných rúd, ale aj na čerpanie vody. Keď konský gapeľ nestíhal čerpanie, bol tu v roku 1861 inštalovaný Wattov parný stroj, prvý v dolnouhorskej banskej oblasti. V roku 1912 bola postavená nová ťažná budova s elektrickým ťažným strojom. Tento pracoval až do ukončenia ťažby v roku 1965. Šachtová budova bola premiestnená do areálu múzea.
6 - Požiarna zbrojnica.
Tento objekt je rekonštrukciou zbrojnice z roku 1936 z obce Horná Roveň. Je tu inštalovaná požiarna technika inštalovaná v banských závodoch bankoštiavnického regiónu.
7 - Náučná geologická expozícia.
Je jedným z prvých produktov banskoštiavnického geoparku. Na malej ploche formou náučného chodníka prezentuje geologickú stavbu celého Slovenska aj s ukážkou typických hornín.
8 - Šachta Ondrej.
Areál na odvale šachty Ondrej je pre návštevníkov sprístupnený od roku 1974.
Miesto hĺbenia šachty sa vytýčilo v roku 1698. S hĺbkou 432 metrov bola dlho druhou najhlbšou šachtou v banskoštiavnickom regióne. Ťažili sa tu rudy s obsahom olova, striebra a zlata určené na ďalšie spracovanie. Veľká hĺbka šachty vyžadovala výkonné ťažné zariadenia. Postupne sa tu vystriedali všetky druhy týchto strojov - konský gapeľ, vodné ťažné koleso, od roku 1844 vodnostĺpcový ťažný stroj a od roku 1908 elektrický ťažný stroj. Ten pracoval až do roku 1921, kedy bola prevádzka šachty Ondrej ukončená.
Nad šachtou Ondrej v roku 1979 postavili železnú ťažnú vežu z prvej polovice 20. storočia zo šachty Rúfus v Poproči.
V šachtovej budove sa nachádza lampáreň a šatňa, kde sú návštevníci pred vstupom do podzemia vybavení plášťom, prilbou a lampou.
9 - Strojovňa vodno - stĺpcového ťažného stroja.
Vodnostĺpcový ťažný stroj bol vyrobený v roku 1882, v šachte Lill v Hodruši nahradil schátralé vodné ťažné koleso. Vzhľadom na rozličné závady ho uviedli do prevádzky až o 2 roky neskôr. V prevádzke bol do roku 1960, v roku 1966 bol stroj demontovaný a dopravený na povrch. V nasledujúcom roku bol inštalovaný v múzeu.
Lanovnice šachty Lill.
Stáli nad šachtou Lill v Hodruši v období, keď ťažbu zabezpečoval vodnostĺpcový ťažný stroj. Tento bol umiestnený v hĺbke 231 metrov. Lanovnice slúžili na usmernenie ťažných lán od pohonného stroja do ťažných oddelení, kde boli zavesené ťažné klietky.
10 - Podstavníková úklonná dráha.
Nachádza sa na svahu medzi areálmi šachty Ondrej a štôlne Bartolomej. Bola prenesená z Banskej Hodruše. Slúžila na dopravu vyťaženej rudy zo závodu Rozália.
Číslo 12 - kameňolom je mimo náš záber. Skôr, než sa presunieme k číslu 11, šachte Bartolomej, ešte pár objektov bez čísla.
Klopačka, drevené sochy a detský kútik.
Dnový uzáver z tajchu Rozgrund.
Bol získaný pri rekonštrukcii hrádze v rokoch 2004 - 2006.
Tajch Rozgrund vznikol v roku 1743. Situovaný je vpravo od cesty z Banskej Štiavnice do obce Vyhne.
No, keď sme si popozerali objekty na povrchu, ustrojíme sa a presunieme sa do podzemia.
11 - Ústie štôlne Bartolomej.
Vstupujeme do podzemnej expozície, ktorú tvoria dva najvrchnejšie obzory šachty Ondrej - Bartolomej a Ján. Uzavretá trasa v dĺžke 1,2 km obsahuje priestorové banské diela rôzneho charakteru z minulosti aj súčasnosti. Náš sprievodca nám podal fundovaný výklad, vrátane histórie a technológie ťažby.
Tu je malá "ochutnávka" z prehliadky.
Treba ale spolu s celým skanzenom zažiť osobne :-).
Na záver prehliadky banský mesiac.
Dúfam, že sa dnes páčilo.
Nabudúce ideme na kalváriu.
Tam bude už menej slov a viac vizuálnych zážitkov.
