* Tá bola doplnená nedávno neplánovanou a neveselou ôsmou časťou.
Tohtoročná veľkonočná prechádzka vo mne vyvolala asociáciu, ktorú som pretavil do názvu.
Nie síce Banská, ale Turčianska, nie Štiavnica ale Štiavnička a nie tajchy, ale rybníky a jazierka. Mne ich ale pripomenuli, len v menšom vydaní. Také tajšíky...
Každoročne s našimi mladými absolvujeme pri ich návšteve v rodnej domovine niekoľko túr (mnohé z nich mám "zablogované"). Teraz sme ale museli prispôsobiť náročnosť najmladšiemu, ešte len polročnému účastníkovi.
Tip sme našli tu na Smečku.
Unikátne vodné dielo ukryté v lesoch Turca.
Z tohoto materiálu budem aj čerpať niektoré fakty.
Táto lokalita bola v roku 2008 zaradená medzi „sedem divov Turca“.
Teplické serpentíny predstavujú sústavu menších horských jazierok prepojených vodnými kanálikmi. Jedná sa o dômyselný historický systém prívodu vody do obce, najmä kaštieľa a kaštieľskeho parku, ktorý v rokoch 1870 – 1875 vybudoval gróf Révay.
Parkujeme na okraji cesty smerom na Sklabinský podzamok, neďaleko altánku a studničky.
Na začiatku cesty je informačná tabuľa, ktorá nám stručne predstavuje Teplické serpentíny. Za ňou sa nachádza prvé jazierko s lavičkou. Vedľa neho je malý skalný vodopád.
Trasa vedie príjemným lesíkom. Občas kráčame po odhalených koreňoch stromov.
Kráčame popri malých kanálikoch, ktoré privádzajú vodu z vyšších jazierok. Od prvého jazierka cesta pokračuje serpentínami a môžeme sledovať unikátnosť systému. Hrádzky, zátočiny, dômyselne umiestnené kamene a ostré zákruty nútia bystrinu každú chvíľu meniť smer. Tým pádom aj turisti za každou zákrutou prechádzajú lávkami na druhý breh.
Prichádzame k dvom výraznejším mostíkom.
Za nimi sa zjavujú ďalšie jazierka. To prvé je typický "tajšík"...
Konkrétne podľa drevenej vyrezávanej tabule sú to rybníky Teplica, založené grófom Šimonom Révayom.
Pokračujeme ďalej, cestou nás upúta pár prírodných zaujímavostí.
Čoskoro sme pri najvyšších jazierkach, kde je niekoľko ohnísk a lavičiek.
Tu sa naša výprava rozdeľuje. Časť vrátane najmladšieho turistu ostávame, v provizórnej "odpočivárni",
tí zdatnejší pokračujú pomerne strmým výstupom k vyhliadke.
Tieto zábery na Lúčanskú Malú Fatru teda len sprostredkujem.
Posledné zábery predstavujú pohľad cestou naspäť na kaskády a zákruty bystriny.
Dnešná veľkonočná prechádzka bola fajn, zvládol ju aj polročný človiečik (aj keď sa zatiaľ len nosil :-), aj už tradičný senior a vedúci výpravy (nie, nehovorím o sebe ale o 15 ročnom hafanovi Bilbovi).
No a tiež počasie sa vydarilo.
Nabudúce:
Vrátime sa v čase do jarných prázdnin, ktoré sme vďaka našim Londýnčanom trávili v Schladmingu.
Trojdielnu minisériu začneme na Dachsteine.
Čakajú nás úžasné výhľady...
(ale na chvíľu sa aj rozjasnilo, ale to už v článku)
... a nádherný ľadový komplex (už bez irónie).
