Né v drabante, v poradovnýku. Nyje na obyčajný meluzína, ale gombi.
Ftedy boly na víber šelijaké vozidélka. Ale nemala každá značka svúj šourúm. Šecko bolo mototechne alebo pre vivolené tuzexe.
Mototechne.
V 60-tych rokoch v Mototechnách napríklad už spomínaný drabant, téš nemecká gvalita warburg, z krajiny de neskaj zjedly aj zajtrajší obed (a aj napríč podvížive sa nevmestý do koži) moskvič, či naše čéeseser škodovečky.
Oktávija.
Ked vidím tú oktávku, rát sem čítal ot Ruda Mórica knyšku Oktávia ide stofkou. Doneskaj má v mé bibliotéce česné místo.
Tá tam bola ale kanárikuvá. Nebudem spojluvat dej, len tolko, že Miňov tata ju na tu 100 roztúruval len ras. A za sebu nehal šecki ty, čo vidíte na obrásku (predtým sa Miňo chvástal že aj volgi a jennu šestsetrtojku - ty ukážeme pozdějc - a z teho mu potom znykly problémi).
K oktáfke ešte jenna príhoda.
Spomínal bratranec, ket kúpeli novučkú oktáviu Super. Bola zima, jeho tata ešte nemal odvahu jezdyt. A tak stála garáže, ale každú nedelu po omše nastúpila gomplet rodinka, otevrela sa garáž a šeci prestúpely z kostelných lavic na sedačky oktávky a tak polhodynku sa v tem aute pietne klepaly zimu a pak šli domú.
A ked uš sme pri oktávijách, ešte jeden malý škoda salón.
Zleva Spartak, pretchotca oktávije, pak oktávija super, v jaké sedával malý bratranec po omše a poslenná oktávija gombi. Pre tých, kerý majú problémy s príborem dám barevno: rudá, modrá, zelená.
Jak šel čas, obmínal sa aj vozový park v mototechnách.
Pre zmenu boli v 70-tych a 80-tych rokoch v nabídce drabant, warburg, moskvič či škodovečka.
Sovjétske avtá.
K moskvičem bol dotas na radijo Jerevan.
Je pravda, že komunizmus uš postúpel tak, že v Moskve na Krasnoj ploščadi rozdaly opčanem 500 moskvičú?
Rádio otpovedalo, že áno, aš na drobné nepresnosci. Nebolo to Moskve ale Lenyngradu, nyje na Krasnej ploščady ald Nevskem prospektu, nyje 500 ale 50, nyje moskvičú ale biciglú a nerozdaly ich, ale roskradly...
Rádio Jerevan hláselo aj to, že ket na mistrovství v hokeju CCCP prehrali s Golonkovcami, aj tak každý hráč dostal Volgu. Ibaže nyje auto, ale preplávat. Už nepovedaly, či po dĺške alebo šírce...
No čo tu ešte máme.
Papláške meluzíny a autá s Tuzexa.
To boly také obchody, de sa kupuvalo za tvrdé valute, zamenené za bony. Ty ste mohly zdedyt po príbuzných z kapitalizma, alebo kúpit ot vexlákú prámo pret tuzexem, možná ste volagedy kúpely aj od Borisa. Kurz sa híbal kolem pět kčs za bona. Je jinak skvělý film Bony a klit, hrá tam ten herec Roman s kamena.
Vozillá pre movitých a papaláše.
Papalášske volgy (dám naraz obe generácie) a tatrovky (603 a modernejšú 613).
Tatra 603 sa v pospolitém ludu zasa dešifruvala: 6 ludý sa móže odvést, 0 si ju dovolý kúpit a 3 sa naozaj vezú: vodyč, rídytel a segretárka.
No ale boly autá aj pre nepospolytý lud. Za ty spomínané bony v Tuzexu. Napríklat tyto francúzi.
Legendárna citroenova kačica, dve generace Simky a revolučný renólt 16, prvý hačbák na trhu.
Pracovnýci.
Na záver si dáme pracovitých pomocníků. (výnimečne sú modele proty smeru hodynovích ručiček, jak máte digitálky alebo tá fitnes, čo vás špehujú aj kolko spíte a kedy a o čem sa vám snýva, tak proci toku Dunaja). Dýchavičnú Škodu 1203, kerá vozila tovar aj ludý do špitálu a na cmiter, prdící a dymíací Barkas ve dvech variantech (de udelali soudruzi z NDR chibu?) a neznyčitelný sovjetski Žuk.
No ale naša 1203 nebyla žánne béčko, dáme aj jej verziju s rupsakem. Uš modrnizuvanú s Trnavi, šimnite obdélnikové reflexory.
Dalo bi sa ešte dlho, ved aha:
Ale nás čaká žiguly. Náš chameleón.
Jako sme ho kupuvály.
Neš sme šly do autosalónu, dejová lynka končela v poradovnýku mých rodičú na drabanta gombi. Sceli sme bledemodrý.
Ale potom, nevím jako, prestúpely na poradovnýk na žiguly.
A prišiel im jennoho slnečného dna (dobre vimíšlam si, do by si pamatal aké bolo ftedy podnebje) lístek, že si móžu príst do Mototechny Trenčíne.
Strašno scely bordový jako mal aj stríko, ale ftedy sa moc vibírat nedalo. Ber alebo nehaj tak. Ked šli naši do té mototechny, bapka sa celý den modlely. Oče náš na nebesích, daj nech kúpja bordové...
Vibrali s výherné (dóležitý detajl!) fkladné knyšky celoživotné úspory a hibaj do Trenčína.
A čo to, majú bordové! Lenže chyba pamodaj šťastá lávky. Scel ho aj klient pred nyma. Mama využila šecky diplomatické schopnosty a dáko ho presveččila, že to béžové je reprezentatývnejšé. A ešte mu aj ladý k saku.
Asi o týden bolo žrebuváný výherných vklanných knížek. Vihrali sme 100 procent aktuálneho fkladu. Zbylo tam 100 korun.
To nevymislíš, to je Svet socijalizmu (ten na rozdýl ot Života či Slovenky neprežil. Ale dla preferenciji to vipádá, že sa čoskoro navrácí. Aj s Rudým právem, kerého generálneho reprezentanta uš máme f pretstihu).
Vsuvka o barve.
Ket už bolo žiguly také ošumtelé, tata že premalujeme. Mamin bratranec na Gemere z druhého kolena (to ma ždy fascinuvalo, že proč koleno a nyje napríklat loket) mal autodýlnu, že to nastríka. Tatovi povedal, že kolko má kúpyt barve. No lenže bordová sa nedala zehnat.
Tata neklesal na duchu a kedže bol študuvaný, vedel, že bordovú namíchá z modré a červené. Kúpel pol na pól. Alebo 50 na 50 (s publikem se neradil any nevolal bratrancovi na telefónu. Čo bola asi chiba).
Ket sme barvu u teho bratranca míchaly, zlyhala fyzika aj chémija. Místo bordové vycházal furt mobilný operátor z budúcnosty. Bratranec už chytal nerve na obe kolená, lebo šak auto uš vyšmirgluvané, sklá oblepené, že co budeme robit. Tak tata povedal, poručeno Temuhore, Štefan stríkaj. A zniklo totok.
Ešte jeden problém, jak povedat mame, kerá s nasadeným vlasného života vybavela bordó, že už máme žiguly mandarínku. Napokon namočel do té barve vetvičku, u babky ju dal mame a povedal, takéto včil máme avto. A obaja sme zdúchly.
(obavi boli zbytečné. Mame sa barva lúbela).
Dodatek o dedyčstve.
Nyje temu píp píp guten tág.
Žiguly som pozdej zdedel. Už bol 18 ročný maturant (žiguly, ne já). Pár roki ešte verno slúžil, aš raz sem šlápnul na brzdu a nyšt.
Ešte som overil, či nemačkám spojku, ale nyje (malo ešte tri pedále jak poctyvý klavír, žiguly sa nerobely s automatyckú prevodofku. Any jako ekologické elektromobyle, jennak by to tuškové baterky neutáhly a ze zástrčky by to bolo téš komplikované. Neboly také dlhé predlužováky).
Žiguly šlo do servisa. Stálo ma to dvacet tisíc. Abi som ho o rok predal za batovských devatenáct. Keby som ho rovno ftedi zavézol na šrotivisko, tisícka ve vačku.
Včil ma napallo, že ste volakerí možno zdesení z tých čísel. Vysvetlený. To nebolo v eurách, ale ešte v slovenskích korunách. Bolo by to treba prerátat perverzným kurzem. Ten byl povonno 30,1260.
Tak jak scete ziscit, kolko by stál žigulo v eurech, musíte to vinásobyt.
19 000 x 30, 1260 = 572 394 euri.
Cipana...
Šak to bol rols roys!!
P.S. Doplnený na želáný prvé diskutérky
Doplnujem o dva exempláry. Škoda 1201 (pretchotca STW 1202)a parádny kabriolet Felícija.
Napríšte tretý dýl.
Jag scete vedet o čem, klyknyte na súvisíci článek. Tam je písané o šeckych.
Ale dobre, navnadým vás.
Vrátyme sa do avtobusa, ale včil moderného. S reklamu na rici. Kukajte:
