(ono trocha jsem to načrtel v diskusii v reakciji na diskutérku nedostatečnú Stanku. Teda to tak vizijonársky načrtla ona skrzevá mna jako médijum. Ale sa mi to vymklo s klávesnyce. Eščeže myš jakš takš držala líniju.
Takže Milán s cedulkú a vodyčka s autfitem budú mat dva blogy spoždený).
Bude o... Šak kuknyte natpis. Abych neplýtval pí, mal to byt póvonno mikroblog a ten má pí omezené. A neska ich kopu mineme na vysvetlený tých pí, až volado nemyslí, že volačo vulgárno naznačujem.
Neny pí jako pí.
(pí nemyslím jag Rudolfovo numero 3,1415726538 - ono pokračuje, ale taktok si ho pamatá moja galgulačka, pre naše potreby stačí zapamatat si 3,14 alebo polytechnická pomúcka zlomek 22 sedmín, klunno aj 44 čtrnáctyn, ale zlomek by mal byt záklanném tvaru inak vám to na monitore neuznajú, včul nemyslím monitor do kerého kukáte - zase nyje že kuku kuku kuku jak ten pták, na kerého by si mala posvícic ptáčja socijálka, ale že jako diváci, zasek aby ste nemysleli divú zver, mislím tí koncesijonári, a to nemusíte mat ani telku, stačí kukat na zástrčku, a kukat sme si uš vysvetleli aj ked samizdá že sem sa trocha zacyglil, ale tentok monitor je taká sútaš pre devátaky de hlavná cena je prijatý na strenné školy, čiže nyje totok pí myslim, ale pí jako skratku od písmenko).
Je to praktické, ket napíšem pí namísto písmenko, ušetrím 6 pí. Teda písmenek, nyje Rudolfových čísel.
Lebo to by bolo 6 x 3,14 = 18,84. Aj to je pěkná úspora. Ešte si urobíme kontrolu, 6 x 22/7 je 132/7 (násobíme iba čitatela, ale totok je jiný čitatel jako dóchotca čo číta v knyžnyci noviny aby usporel, menovatela sa nedotýkame any na zem spannutého) vychádza to po predelený 18,857142857142 čo po okrúhlený je 18,86 čiže ešte o dva canty výhodnej.
(tu sa uš črtal paránny mikroblog. A to zme o autobusech ešte ani necekli. Ale pí zme prakticky vyčerpály .. Takčitak, v temto bodu sem na mikroblóg rezignuval).
Ešče jenna poznámka ke Esperantu.
Jak by volado scel pindat, že totok neny esperanto, že šak on ho študuval...
No tak si prectavte takého milionára, trebárs s tej fabriky na biče, Majami bíč & kompeny (asi aj tam maly škandál s kompú z amerikanofondú).
Klyknyte na obrázek
No a tentok multimilionár už neví, čo s dolárama, tak si kúpi 5 ročný kurs slovenčiny.
No a príde si ten jazyk oskúšat in medijas rez, alebo in flagranty, po našem na místo činu.
Zasek aby ste nemysleli že do Číny, aj ket jako uvidýme, vyjde to na stejno.
No celkem né, lebo tu pozná aspon pí. Tým čínskym grafiti nemóžu rozumet ani sami čínany. Podobajú sa tie hierolyfické pí jak čínan čínanovi. Alebo čínanka čínanke, až zme gender korektní.
(dakedy mi pripadá, že čínanštyna je zložitejšá jak madarštyna. Tá mi zný, jak ket si puscím magnetofónovú pásku ot konca. CéDéčko ale tak nedokážem.
Aj ked po madarsky trocha vjem. Igen, tešík, seretlék, jovitás zárva. Eť, ketó, három, níď... Som sa dáko roztatárel. Sajnálom, többé nem fog megtörténni)
Ale pome na medias rez.
Našeho slavjanského lingvistu vysadá do Šarišských Michalanoch.
A on, pekno jak Ludevít Štúr, najprv sa rozcvičí ďeťeňeľe, ďiťiňiľi, vôkáň, vôkáň široké ä a spustí dobrý deň, prichádzam k vám z ďaľekej cudziny z najľepšímy úmysľami.
Ako odpoveď začuje bratku, a ty skadzi? Popater, perše sebe naľejeme po badoku.
A kým sa mu zavaruje gúgeľ translejtor, registruje už len šarišské perpetum mobile, vipi bo naľato, naľej, bo vipito a tak dokolečka. Chvíľami má pocit, že pasie kone na betóne.
Síce nerozumie ani prt, päťročný kurz akoby do vody zahodil, ale spoznal pohostinnosť našeho národa.
No, šme še pobaveli. Ďalej už prenechám odborníkom, napríklad pani Agátke.
A čo ty avtobuse?
Ale ket uš sem avizoval v té diskusi avtobuse, dám aspon príhotku z mého stredoškolského pravěku. To jezdili legendádrne Škody 706 RTO. Dakedy aj jak kvočna s kurátkom.
My sme bárkedy v avtobuse robely capiny, šak puberta. Napríklat fronta pri nastupuvany a mi se spolužákem Erikem jsme sa tak omluvno prepletaly pomedzi ludov, že prosíme vás nezlobte se, ale mi sa strašno ponáhlame.
Alebo, to šel s náma aj Tóno, sme sa tesno pret vístupem jako pohádaly, načoš jeden struhel druhému facku a ked avtobus otvorel dvere, jeden druhého vikopel a bitka pokračuvala venku. Tono, kerý pokračuval na las (nyje Vegas) nám potem referuval komentáre z avtobusa.
Raz sme šli na výlet, profesor nám dával inštrukcije, na vílet ideme spolu s áčku a céčku, naša trída nastúpi do vlečky. Lachko se to pamatuje, béčka vlečka. Bucte dochvílní, avtobus odjíždí v osum nula nula. No co ty neni jasno, Mikinko? Símsúh ptofesore, a kedi odjíždí vlečka?
(toto ješte nebyla prihotka, šak boly tri, enem jako pretkrm).
Príhotka z avtobusa
Sedíme si a mastýme semmu s kríža (tam boly také dve zvrtnuté sedačky jak včil ve vlakech), avtobus akurát rozbíhal od zettéesky, ked zrazu bum prásk, až nám karte vyletely z rukách.
Vistúpili zme, že čo sa stalo. Avtobus sa zrazil s drabantem (vid modelová regonštrukcija).
Drabant* bolo také natčasové nehrdzavejúce auto z DDR. Ket sa neska volado stažuje, že kvoli čipom čeká na avto rok, tak na drabanta sa čekalo aj pět. A to ich nečipuvali, bárkerí zákazníci ale na ten drabant (tu si dajte prešmičku čipuvánja).
Aj moji rodyče boli v poradovnýku na drabant. Ale o tom inokedy, mikroblog praská ve všech švech...
(to sem ešte nevedel o trilógiji)
* drabantem jsem kdovíproč, ket ješte boli dzecká malé, nazval dalekonosný ovládač na telku. Doneskaj to funguje, prepny na Angelyku alebo mi podaj drabant.
Ono je šecko porádečku, ked sa jazikem kmena mluví ve kmenu. Ale ked dojtete do servisa televízorú ze stažnostu, že vám nefunguje drabant, kukajú na vás jako na paštéku z Gurunu...
Teda sme vystúpely a vidíme.
Pred autobusem rozj... rozbity drabant, kusy bakelitu s spoza volanta sa vihrabal vodyč.
Ludy, to ste živote nevydeli.
Slabšé povahy chvílu nečítajte.
Celý celučičký, od hlave až k pate ogrcaný. Ale to nebolo to najčudnejšé. On bol ogrcaný iba zezadu!!! Šak to sa hádam any nedá!!!
(slabšé povahi, uš móšte!)
On totyš vézol na zadné sedačke čuníka. Aj s pomyjema.
A čiho ten čunýk poklepal na rameno, vodyč sa obrátel (a zárovno potočel volant do protyhlasu, ups, protysmeru) a buch do avtobusa. No a pomyje, silu zotrvačné prítažlivosty šli dál až do prístavišča. Jeho chrbáta.
Šecko.
Ešte súvislé článke. Aj ket prakticky skoro vóbec nesúvisá.
Prvý sú dozvuky cimrmanú. Kvóli diskusii, de mi diskutérka S5 vnukla tému na mikroblog. Nakonec to napuchlo do trilógie.
Druhý je retroblog. Ten je na procvičený v esperantu. Kuš, uš sem to vysvetluval. Jak sa vám nelúby esperanto, volajte si to jako scete. Trebárs zmrzačená záhoráčtyna.
No a trecí súvisí s čínščinu a madarščinu, keré téš spomínam, ale uš si nevspomínám, v aké závislosty. (Nastupujúci parkinson). Móžete tam kuknút, jak vipadajú ty čínanské pi. Ba aj celé porekallá.
No dobre, prezradým ty porekallá zhora, ket sa vám nesce klykat.
Napríšte tedy dýl dva, o drabantech, žigulách a iných tátošoch minulé ére.
A jennom dedyčstve, ale nyje pí pí hoši guten tág.
A potem trilógiu uzavreme v autobusech súčasnosty.
Kukneme na chrup reklamám, keré vozá na zatkoch (plus na jennu cedulku pri vodyčovi Milanovi). A kedže je emancipácia, bude aj fešná vodyčka v autfíte.
Natpise ešte docibrím.
Doftedy ale...
