Kapitola prvá.
Tabak (nie Romanka), alkohol, hazard.
Tieto tri artikle (teda zvýšenie daní) je Igorov zázračný zdroj skvalitnenia školstva (a určite príde aj na to, ako zdaniť neveru. Ba aj celé desatoro).
Nuž, kuknime sa na to pod lupou.
Sú v princípe tri možnosti:
a) z alkoholikov, fajčiarov a gemblerov sa stanú kajúcnici. Prestanú (alebo obmedzia) realizovať svoje neresti.
Ale čo to? Príjmy do štátnej kasy tým pádom nenarastú, ba možno naopak poklesnú. A učiteľom na platy nebude...
b) hriešnici sa nezlepšia. Zaplatia za svoje neobmedzené neresti viac. Kde na to vezmú? No veď ťažké časy, rodinka sa uskromní.
A navyše majú možno tri deti, čiže neplánovane 600 éčiek. Z toho sa 'chvíľu dá vyžiť... A raz už konečne aj automat musí vypľuť výhru alebo sadnúť tiket!
(štátna kasička sa ale utešene plní, učitelia plesajú ba daktorí aktívne prispejú k vlastnému blahobytu. Tu pohárik vínka, tam cigaretka, raz za čas malý hazardík).
c) akýsi kompromis. Hriešnici sa nezlepšia, prechľastofajčohazardujú rovnako či viac, ale kasa sa nenaplní.
Lebo pálenie alkoholu načierno, rozmach pašovania cigariet a nárast nelegálneho hazardu. Česi už majú skúsenosť.
Ale veď nevadí.
Kapitola druhá.
Ešte je tu 100 najbohatších firiem.
Tie to zalepia ani to nepocítia a nám všetkým dobre bude (nevestičkám už bolo, pamätáme...)
Nuž, tu mám tri obavy.
Prvá.
Zvýšené dane sa premietnu do ceny tovarov a služieb. A miesto 100 najbohatších firiem ich zaplatia milióny voličov. Chudobní aj bohatí.
Druhá.
Odchod zahraničných investorov.
Ktorí majú dlhodobé zámery a nie sú zvyknutí na zmenu pravidiel počas hry.
Tretia.
Daňová optimalizácia.
Pri rozumne nastavených daniach sa firmám neoplatí, lebo tiež čosi stojí. Ale ak štát zatlačí na pílu, môže to mať opačný účinok, ako ukazuje Igorovi excelovská tabuľka. Firmy sa nas.. rdia už z princípu, aj keď by to možno utiahli.
Budú potrestané za úspešnosť.
(áno, niektoré neprimerane profitovali z krízy a vojny blázna Putina. Ale tie sa mali individuálne riešiť už dávno a nie teraz ísť s bubnom na zajace a trestať aj tých úspešných, ktorí profitujú z dobrých nápadov a mozgového potenciálu svojho tímu).
Napokon, Igor o optimalizácii vie svoje.
Veď 600 km denne vo fábii s matkou za volantom či dovoz tlačiarenského stroja po súčiastkách. A optimalizoval aj diplomovku.
Napokon aj Rada Procházku nachytal pri navádzaní na obchádzanie daní. Zjavne vedel, ako v tom chodiť.
Kapitola tretia.
O hračkách a pieskovisku.
Ak niekto rozmláti všetky hračky, čo dostane, malo by sa zakročiť zo strany zodpovedných. V tomto prípade rodičov a vychovávateľov.
Tým skôr, ak rozbíja aj hračky kamarátov a aj hračky spoločné. Skrátka mu ich vziať a nedovoliť páchať ďalšie škody. Maximálne mu dať nejakú bezcennú a nerozbitnú ako pohár z NDR z legendárnych Pelíškov.
On síce bude chcieť potom v zúrivosti rozkopať na pieskovisku hrady všetkým deťom. To by ale urobil neskôr tak či tak...
(ale ak náš ničiteľ už nie je škôlkár ale člen vlády, mali by konať premiér, poslanci a koaličníci. Kým napáchané škody ešte nie sú nezvratné)
Kapitola posledná
Politické diskusie.
(do ktorých s Igorom nikto nechce chodiť. Ale chystá sa aj na to zákon, tipol by som Pročka. V skrátenom konaní).
Mal som možnosť Igora sledovať nedávno v dvoch slovných súbojoch.
S Matúšom Šutajom - Eštókom a Erikom Tomášom.
Žiaľ, v oboch som musel dať za pravdu jeho oponentom. A to zvlášť Erika vôbec nemusím.
Vyzliekli ho aj s jeho tabuľkami a štvorčekmi donaha. A ukázalo sa, čo je vlastne od začiatku jasné.
Veľký štvorček v konečnom zúčtovaní bude mať možno aj jeho bývalá spolustraníčka (a možno čoskoro znova, keďže úspešne pochovala stranu) Veronika.
Aj keď nie kradnutím, ale diletanstvom v obore, ktorý spravuje, hoc mu absolútne nerozumie (v tom sú s Igorom ako dve hrozná, okrem toho obaja rozumejú aj školstvu). Pre voliča je výsledný efekt rovnaký.
Platy učiteľov mohli byť zvýšené aj o 25% namiesto nezmyselného krúžkovného (teda nie, že by krúžky boli nezmyselné. To je len forma, ktorú jej dal Igor v balíčku. Bez akreditácie či vyžadovania kvalifikácie prevádzkovateľov, s buzeraplikáciou rodičov a armádou nových buzerúradníkov...).
Každý staviteľ vie, že bez základov a múrov nemá zmysel riešiť strechu. Igor však začal presne opačne. Ale prekvapuje to ešte niekoho?
Alebo z nadpríjmov, ktoré Igor úmyselne zahmlil, ako mu oponenti v diskusiách vytmavili (v tabuľke mal 3 mesiace staré analýzy nereflektujúcu dynamiku ďalšieho vývoja a napríklad do výdavkov započítal aj Ukrajinu, ktorú preplatí únia...)
Epilóg.
O pipíkoch a pomníkoch.
Skrátka a dobre, v celej kauze nejde o učiteľov, ani o rodiny či deti.
Ide o pomník.
Treba nechať za sebou niečo megalomanské.
A popri tom dokázať ArciSulíkovi, kto má väčšieho pipíka...
P.S. Tak to Igor dnes dokázal
(k súvisiacemu článku).
Zrejme bude fraška pokračovať na Ústavnom súde...
Nabudúce:
Moja kariéra "samozvaného politológa" sa preruší na neurčitý čas (možno natrvalo).
Budem sa venovať tomu, čo ma baví.
Vrátime sa do Štiavnice.
Pozrieme si banský skanzen a budeme aj fárať.
