Vo vyspelých demokraciách sa vzdelávací systém buduje kontinuálne ďalej aj po výmene vlád. Lenže to by sme museli byť vyspelá demokracia. A mať zmysluplný vzdelávací systém.
Zároveň chcem dodať, že nie som za návrat SmeroHlasu, ak by mi to chcel niekto podsúvať.
Smerolíder zvoláva tlačovky s dekoráciou kožených kabátov. Že aké krivdy sa dejú Našim ľuďom. Možno dejú, neviem posúdiť. Že ale tento pán čušal, keď krivdy páchali Naši ľudia. Za všetkých menujme len ctihodnú pani Jankovskú. Ktorej za odvedenú prácu naopak srdečne poďakoval. Nech ale robí, čo robí, preferencie padajú. Možno preto, že miesto úprimnosti cítiť rastúcu paniku a strach.
Hlasolíder, ktorý si stále pletie, akej strane vlastne šéfuje, nemusí robiť nič. Načo tlačovky. Nech nerobí, čo nerobí, preferencie stúpajú. Má iste aj riešenia a východiská z tejto ošemetnej situácie. Mal ich aj vtedy, keď končil svoju misiu. Aj s tou blond (s)ex(i) ministerkou. Veď to zaplatia ONI. Na to ľudia veľmi rýchlo zabudli. Ako aj na vybrakované Kičurove (ne)hmotné zásoby...
Ako je to teda možné, že netreba robiť nič a preferencie rastú?
Nuž, lebo robia iní. Napríklad (a hlavne) premiér. Akoby si neuvedomoval, že už je v inej pozícii, ako na riviére pred Počiatkovou vilou. Preferencie totiž nie sú rakovinové bunky. Nemnožia sa nekontrolovateľne. Ak niekde narastú, inde musia klesnúť. Starý osvedčený zákon zachovania hmotnosti, energie a preferencií.
A pokiaľ pred voľbami ich úspešne kradol iným (nerozlišoval priateľ - nepriateľ), teraz ich naspäť rozdáva. Taký náš Igor Jánošík.
Tu je dobrým zvykom každému kritikovi tejto vlády podsúvať, že chce návrat Pellého.
To je veľký omyl. Pellé sa podľa všetkého možno aj tak vráti.
A veľmi pravdepodobne aj s drahou nevestou, ktorá možno opäť bude tým jazýčkom na škrípajúcich hrdzavých váhach. A drahé nevesty s pestrou minulosťou to s jazýčkami vedia...
Nikto premiérovi nemôže uprieť úspešnú jar, kedy mu mohli závidieť aj také hviezdy politického neba, ako Trump či Johnson. Ale už máme jeseň a nastupuje zima. Nikto by mu ani nevyčítal jeho kroky, keby boli zdôvodnené a hlavne systematické. Veď nikto nemá zaručený recept. Ale sú?
Premiér a vzdelávanie.
Mohlo by sa zdať, že je jeho prioritou. Ale zdanie klame. V tomto prípade určite.
Premiérova priorita je celoplošné testovanie. Nie priorita, priam posadnutosť. Najlepšie každý víkend. Pričom nikde som nevidel (ale možno je to moja chyba) relevantné výstupy a východiská z tých dvoch, čo sa už uskutočnili. Nebudem teraz rozoberať záhadný, takmer bermudský trojuholník premiér - súkromná škola - dodávateľ testov. To nech rieši opozícia a novinári.
Teraz budem hovoriť z pozície laika, učiteľa čo sa chce čím skôr vrátiť k deťom, toho času rukojemníkom politických sporov.
Na rozdiel od lyžovania chtivých más. Však sa nechumelí (okrem St. Moritzu, kde som sa tešil na našu Peťku... Zasa potešili Žampovci). Ale k lyžovaniu za chvíľu.
Takže ako je to s tou prioritou vzdelávania?
Pustím na špacír môj sedliacky rozum. Ok, som učiteľ, ale dedo bol kulak. Možno v génoch voľačo ostalo.
1. Akú má preboha logiku, že škôlky a prvý stupeň môžu chodiť do školy bez testovania a ich starší súrodenci nie?
2. Ak už teda testovanie musí byť (mňa ako učiteľa môžu hoci každý deň) a existuje možnosť testov kloktaním (vyhodnotenie za celú triedu), prečo sa už dávno nevyužíva? Jednoduché ako facka. Vzorka pozitívna, trieda ide do karantény a na individuálne testovanie. Inak sa trieda učí normálne ďalej, alebo podľa regionálneho semaforu.
Možno ale nie je správny dodávateľ kloktavých testov.
Čo ale urobil náš premiér?
Nuž, čítal otravné SMS-ky svojich dcér. A rozhodol sa, že pôjdu do školy. Aby to nebolo také nápadné, obliekol celú akciu do pláštika, však môžu takto všetci. Čo na tom, že predtým zhodil zo stola niekoľko návrhov (nájdi sedem rozdielov). Nie opozičných, koaličných. Práve.
Lebo SaS, ten spupný Sulík, ktorý na misky Covidváh kladie okrem zdravotných (nechcem ich nijako zľahčovať, obete už mám aj medzi blízkymi v okolí) aj ekonomické argumenty. Aj tu sú už obete, aj na životoch, ale tie nekazia štatistiky. A ten Gröhling si dovolí pridať aj tretiu misku so vzdelaním...
Takže od zajtra sú slečny Matovičové v škole.
Systémové riešenie?
Nie, papalášizmus najhrubšieho zrna v priamom prenose.
Pričom nedá sa povedať, že sme izolovaný ostrov bez informácií.
Konkurenčný denník 23. novembra tejto téme venoval takmer polovicu čísla. Mrazia už len titulky. Nebolo to oddychové čítanie.
Ale odskočme si teraz na Donovaly či do Jasnej. Vraj je tam parádna lyžovačka,
Začala nám lyžiarska sezóna. (?)
Bloger Martin Droppa tam už bol. Tu je jeho a Kollárov Snežný sen.
Náš pán premiér k tejto téme povedal nedávno na TA3, že o lyžovačke môžeme tento rok iba snívať. Otvorenie stredísk pripustil len vtedy, ak sa urobí ďalšie plošné testovanie v decembri.
To by sa ale nesmelo jednať o Borisa Kollára.
Bloger Martin Droppa v závere svojho článku hovorí: "Neviem, či je to tak dobre, či zle, to nech posúdia iní - ale som rád, že ľudia majú prácu, že pracujú, iní že sa lyžujú lebo sa lyžovať dá. Len aby snehu bolo."
Ono to nie je také jednoduché.
Dobré alebo zlé? Čierne alebo biele?
Nie nadarmo o tom diskutuje celá Európa. Prehľadne je to zhrnuté v článku Rolanda Regelyho.
Aj ja som s pánom Droppom rád, keď ľudia majú prácu. Ale musí v tom byť systém. Aby následne títo ľudia nezabránili pracovať iným.
Keby som videl, že sa systematicky otvárajú v menej rizikových regiónoch reštaurácie alebo trebárs fitness centrá. Dezinfikované stroje, o ôsmej záujemcov o cvičenie otestujú, o pol deviatej negatívni cvičia, v patričných rozostupoch.
Školy budú viac ako dva mesiace zatvorené. Hoci neboli nikdy preukázané, že sú ložiskami nákazy.
Lyžiarske strediská preukázateľne boli. Pamätáme ešte zábery a správy z marca. Preto tá obozretnosť naprieč celou Európou ba celým svetom.
Rieši sa to u nás systematicky?
Boli sme svedkami nejakej odbornej diskusie a jasného stanoviska epidemiológov?
Ako to bolo pri všetkých ostatných odvetviach, kde výstupy často nedávali zmysel (plaváreň so 6-timi plavcami, ktorým robí servis pokladníčka, upratovačka, plavčíci, administratíva, kúriť sa nedá na 5%...).
Ale aspoň bola diskusia a závery. Toto áno, toto nie. A dôvody.
Nie. Ani omylom.
Len jeden z troch najvyšších predstaviteľov štátu (!) využil pandemickú medzeru v predpisoch a svoje strediská otvoril v prvom možnom termíne, kým sa pandemická komisia spamätá. Ak vôbec. (možno dostal SMS od svojich neviemanikoľkých potomkov. Tati, chceme lyžovať) .
A druhý z najvyšších predstaviteľov ("o lyžovačke tento rok môžeme iba snívať") prizerá a čuší ako voš pod chrastou. Keby aspoň mobilne otestovali lyžiarov pred pripustením na svah, minul by tam pár z tých svojich preferovaných testov. Veď pôvodne chcel, aby reštaurácie takto testovali svojich hostí (!). Na fotografiách pána Droppu som nič také nepostrehol.
Snívajte s nami.
Čaká nás siedme nebo Vila Rozborila.
Lebo sem prídu krížom krážom z celej republiky (semafor, nesemafor) výhradne zodpovední lyžiari. A možno aj cudzinci. Lebo však kde inde, keď ani k tým nezodpovedným Rakušanom sa ešte nedá...
Takže systémové riešenie?
Nie, opäť papalášizmus najhrubšieho zrna v priamom prenose.
(a to som si myslel, že konkubíny v nemocnici a buzerácia personálu sú Papalášvrchol...)
Ešte na záver k "masívnemu testovaniu".
Že inak bude tvrdý lockdown. Ja teda som laik, ale podla mňa testovanie diagnostikuje, nelieči.
Ak ukáže, že situácia je kritická, bude lockdown tak či tak (možno s výnimkou Donovál).
Ak ukáže, že je dobre a zjemnia s opatrenia, bude kritická za pár dní znova.
Takže stavať otázku testovanie alebo lockdown je čistá demagógia.
Tesne pred zverejnením blogu.
Keď som písal tento článok, nesledoval som médiá. Až po jeho dopísaní som si pozrel minútu po minúte. A div sa svete, do očí udrie titulka:
Žeby ten môj sedliacky rozum mal pravdu?
Otázka je, prečo až teraz a prečo len na dvoch školách. Stratili sme minimálne mesiac. Ale čo bolo, bolo, ako hovoril major Terazky. Otázka je, či sa stihne do Vianoc niečo urobiť aj na viacerých školách. Aj týždeň so žiakmi "fejs tu fejs" by mal zmysel.
A hlavne, či sa ako tak štandardne rozbehneme aspoň od januára.
Potom som si z archívu pozrel O päť minút dvanásť na RTVS. A tam som počul argumenty od opozičných poslancov podobné tým mojim. Neodpisovali sme navzájom.
Teraz treba striktne oddeliť minulosť a prítomnosť.
Činnosť terajšej opozície za čias vládnutia treba dôsledne vyšetriť a vyvodiť dôsledky. Generálny prokurátor, zvolený naprieč celým spektrom (teraz nebudem špekulovať, čo za panské huncútstvo je za tým) by mal byť toho zárukou.
Ale momentálne je jej úloha kontrolovať a kritizovať vládu.
Tento kolobeh funguje odkedy je demokracia demokraciou (bez deformácií z nedávnej minulosti). A nie je chybou opozície, že kritizuje zavreté školy.
Chybou koalície je, že im tieto tromfy do rúk dala. Lebo Igorko a Riško pri stavaní hradu sa bijú na piesočku a robia si prieky. A nevnímajú, že sa im hrad rozsýpa. A kráľ Boris je ten pravý víťaz. Lebo on so svojou nevestou má budúcnosť zaistenú. Čo tam po malých rukojemníkoch...
