Dnes je moderné slovo „zmena“ a to v rôznych podobách a použitiach. Odvšadiaľ počuť len zmeny a premeny. „Zmeň sám seba“, „Zmeň svoje myslenie“ a podobne. Je to ale zbytočné úsilie, pretože každý by mal prijať seba samého takého, akým je. A každý tu máme svoje miesto bez toho, aby sme sa museli snažiť stať niekým iným. Bez rôznych motivačných sračiek, hecovania, zhadzovania a urážok. Mnohých by totiž ani nenapadlo, že by sa mali cítiť vo svojom tele zle, pretože by im to nikto neustále nepredhadzoval, že je to niečo zlé a neprípustné. Niečo iné sú samozrejme zdravotné dôvody. Ale tie sociálne sú neopodstatnené a zbytočné.
Rôzni tréneri, motivátori a iné vyšinuté bytosti ťažia z komplexov ľudí a ešte ich prehlbujú, za účelom zisku. Stačí nenápadne dávkovať urážky a zhadzovanie a nepriamo človeku naznačiť, že taký, aký je, nemá na tomto svete miesto a šancu. Ukazujú ľuďom, ako nenávidieť seba samých a že je to z rôznych dôvodov opodstatnené. Ste pre nich škaredí, neatraktívni, nechutní, tuční, kriví, pomalí, pažraví, hlúpi, obmedzení, nemotorní, neschopní … . Takto vás nazývajú, aby opodstatnili svoje funkcie, profesiu a zárobok, no sú to oni, kto potrebuje pomoc, pretože musí byť strašné žiť s paranojami, že všade okolo sú nástrahy zdravia a hromada jedla je škodlivá. Často majú aj oni chuť na sladké, no z podivného dôvodu si to odopierajú, aj keď si to telo žiada už len tým, že na maškrtu myslia. A príroda je dokonalá natoľko, že nám dala jazyk, rozoznávajúci chute – aj tú sladkú, a taktiež nám dala pocit hladu. V danej chvíli. Nie až o dve hodiny, alebo na druhý deň. Keď nás niečo svrbí, tiež sa poškriabeme hneď a nie až za dve hodiny. Treba naslúchať svojmu telu a nie šablónovitým radám. Žijeme až príliš krátko na to, aby sme hladovali, jedli to, čo nám nechutí, hnali sa za niečim, znášali bolesť, nadávky, a porovnávanie s niekym iným, kto je údajne dokonalým stelesnením človeka – telom, aj mysľou. Namiesto zbytočných mantinelov, pravidiel a príkazov sa treba životom nechať unášať, aj so svojou jedinečnosťou. Počúvať svoje telo a jeho potreby. Ak máte potrebu hýbať, hýbte sa; ak máte potrebu cvičiť, cvičte; ak ste hladní, jedzte; ak ste smutní, plačte. Len to robte z vlastného rozhodnutia a nie kvôli porovnávaniu sa s niekym, ani kvôli podceňovaniu, urážkam, naháňaniu. A už vôbec nie ako klienti niekoho, kto z vás chce vyrobiť ďalšieho tuctového človeka dnešnej doby. A pritom je skvelé, že sú okolo nás ľudia rôznych vzhľadov, charatkerov, pováh, talentov, a to aj s chybami, ktoré sú súčasťou jedinečnosti každého človeka.
Prečo sa teda meniť? Toto všetko je totiž honba za tuctovosťou a postavenie sa na výrobný pás, kde sa vystavujú stále ďalšie a ďalšie výrobky podľa novodobých ideálov krásy tela. Bohužiaľ na krásu ducha sa už nejako pozabudlo.
Tento ošiaľ kultu tela trvá v porovnaní s existenciou ľudstva len veľmi krátko, no o to je nebezpečnejší a ničivejší. Prostredníctvom toho vás presviedčajú, že máte problém a nie ste človekom, ale oni majú pre vás vhodné riešenie. Ukazujú na srdce, že je to všetko o tom. Mať to v srdci a v hlave. Že tam je ten problém. Osobne si myslím, že ten problém majú všetci tí motiváciami nasiaknutí pajáci, ktorí sa vám snažia zhnusiť seba samého. Že ste málo ľudskí.
Akosi ale pozabudli na to, že na ľudskosť stačí, aby sa človek narodil. A je človekom. Je jedno, ako vyzerá, a či je dobrý, alebo zlý. Aké má vlastnosti, zlozvyky, nedostatky, choroby. Čo sú to vlastne tie nedostatky? Možno ich tak vôbec nazvať?
Prijmite sa takí, akí ste, pretože príroda vždy najlepšie vie, ako máte vyzerať. Bez toho, aby ste vynakladali úsilie na nejaké zmeny. Ste dôležití a podstatní, nech ste v akomkoľvek tele, akýchkoľvek rozmerov a hmotnosti.
