Tento príspevok je predovšetkým pre ľudí zo Spišskej Novej Vsi a pre tých, ktorí sledujú dianie v našom meste.
Mnohí tu ťažia z toho, že ľudia majú strach /kontroly, prenasledovanie, znepríjemňovanie života/ a že sú mnohí z nich deťmi bývalého režimu a tak musia byť poslušne ticho. Poniektorí sa doteraz boja v obchode kupovať droždie, aby ich náhodou niekto neobvinil, že doma pália samohonku.
Ale tento režim je už dávno preč a ľudia majú možnosť prejaviť svoj názor nahlas. O tom je demokracia - možnosť dovoliť si nesúhlasiť. Bez následného lynčovania.
A vraj či sa nebojím. Spôsobenia problémov sebe a rodine. Nebojím. Okrem slobody mi nemajú čo vziať. Aj keď prišli náznaky upozornení už s kampaňou za krajší vianočný stromček /aj kvôli takejto veci sa dá prísť o kamaráta/, a neskôr kvôli ihriskám a ďalším pohľadom na vec. A to nie je koniec, aj keď už nie pod značkou snv.24. Som ale rád, že sme sa dokázali mnohí spojiť, aj keď len na sociálnej sieti. Aj tá má ale svoju silu.
Nemyslím si o sebe, že som nejaký Zorro pomstiteľ, ale patrím medzi mnohých ľudí, ktorých neuspokojí fráza: "Buďme radi, že tu máme aspoň niečo". Nečakám na sponzora, ani mecenáša, ktorý ma po podpore vo voľbách odmení kúskom z jeho koláča. Nie som ani priposraný, ani menič kabátov. A keď príde niekto, s koho názorom a pohľadom na problematiku mesta sa budem stotožňovať, tak ho rád podporím, nech je príslušníkom čohokoľvek. Ale nie cez vyhrážky, podozrivé ponuky a dohody.
Áno, čaká sa na jedného, prvého, kto si dovolí protirečiť a nazvať všetko, čo sa tu deje, správnym menom. Vždy to tak bolo a keď prišiel niekto, kto začal, tak sa ľudia báli menej, pocítili spolupatričnosť a možnosť pripojiť sa k niekomu, kto ich zjednotí a dá nádej, že nie sú jediní, ktorí držia v sebe iné predstavy o systéme, fungovaní mesta a o budúcnosti. Inú predstavu o reprezentovaní ľudí po voľbách a o jednaní v záujme občanov mesta. Najhoršie je však zľaknúť sa na polceste k cieľu a nechať ostatných kráčať ďalej.
Kedysi chlapi za svoje ideály, predstavy, vieru a lásku neváhali položiť životy. Dnes mnohí chlapi umierajú za pár drobných v obálke, špinavé dohody a zapredanosť. Umiera ich česť, meno a prichádzajú o svoju tvár. Zrádzajú kamarátov, spoločníkov, kolegov, rodiny a zo strachu sa radšej nechajú hladiť pri vnáraní nosov a hláv do zadku firmám, značkám, stranám, biznisu. Mne ale útroby hrubého čreva žiadneho kravaťáka nevoňajú, preto tam hlavu nestrčím. Už priveľa ľudí tu má prevŕtané kolená za pár drobných, nasypaných v ústach, aby boli ticho a neotvoria ich, aby náhodou ani jedna minca nevypadla. Toto je zapredanosť.
Musíme si uvedomiť, že neschopnosť poniektorých ľudí a neprehľadnosť činností v meste nás prichádza draho. Príliš draho.
Vraj nemám kecať a poukazovať na problémy, ale hľadať a navrhovať riešenia. To je ale predsa práca politikov nie? Hľadať, navrhovať a presadzovať riešenia pre dobro občanov, ktorí ich v demokratických voľbách zvolili a dali moc, meniť veci. Iba politik môže dávať návrhy možných reálnych riešení, pretože do toho vidí, má prehľad o tom, čo sa dá a čo nie a má moc, zverenú ľuďmi. Tieto návrhy predsa nemôže dávať niekto, kto celý deň stojí pri miešačke, alebo za pultom v obchode. To je predsa práca tých, ktorí sa tomu majú venovať a nie vyzývať iných ľudí, aby im dávali riešenia a potom si ich prisvoja. Čo je to za politika, keď nevie nič navrhnúť, presadiť a len vyzýva ľudí, aby ho zastavovali na ulici a našepkávali mu, čo má robiť. Keď to robiť nevie, tak nech ide k lopate. Video totiž dokáže natočiť aj malé dieťa.
Pozor, myslia si o nás, že sme hlúpi a vysmievajú sa nám prehnanými cenami za služby, výstavbu, projekty, opravy. Dokedy ale? Dokedy im to bude prechádzať? Myslím si, že treba staré štruktúry zbaviť moci a nechať mladú krv, aby ukázala, čo v nej je. Títo starí už mali roky na to, aby sa naučili kontrolovať ceny, hľadať najlepšie možné riešenia a jednať v záujme ľudí. Nie v záujme svojom a v záujme spriatelených firiem a kamarátov. Mohli sme tu toho mať už dávno oveľa viac, ako máme. Potrebujeme viac, ako človeka s darom reči a schopnosťou prestrihovať pásky. Viac, ako propagandu v regionálnej TV a časopise, ako veľa a pre dobro ľudí sa tu robí. Ceny, načasovania a kvalita hovoria za všetko.
Nie som terorista, ani ozbrojený útočník, aby som sa obával, že ma niekto odpratá. A nebudem sa krotiť len preto, že to niekto povie.
Vraj sa nikdy nič nezmení, je zbytočné niečo robiť a snažiť sa. Keď ale neurobíme, čo je v našich silách, tak sa o tom presvedčíme len z rozprávania niekoho, komu to nevyšlo.
Nečakám a nežiadam, aby ma niekto podporoval a slepo so mnou súhlasil. Je to môj subjektívny postoj a názor. A pre poniektorých, ktorí si myslia opak - nemám politické ambície a nechystám sa hľadať riešenia. Takže nemusím byť slušný, korektný a bojovať o hlasy. To všetko treba prenechať tým, ktorí sa tomu chcú venovať profesionálne.
Ďakujem za pozornosť.
