Sú trestuhodné všetky tie motivačné videá, prednášky a citáty, ktoré sa valia z každej strany. Všetky tie smiešne postavičky v oblekoch, ktoré sa snažia zhodiť a zosmiešniť pracujúcich ľudí s tým, že majú na viac.
Ani neviem, kedy som prestal veriť na toho nafúknutého šedivého pána s červenými lícami, známeho z nespočetného množstva filmov, rozprávok, knižiek, pesničiek a plagátov,
V poslednom čase sa pretrhlo vrece s divnými skreslenými posolstvami, ponižujúcimi, zhadzujúcimi a zosmiešňujúcimi pracujúceho človeka, jeho poctivosť, „jednoduchosť“ a „obmedzenosť“. Všetci tí pseudoumelci, speakeri a rychlokvasení zbohatlící sa snažia čo najtransparentnejšie propagovať svoje úspechy, majetok a bezstarostnosť svojich životov, aby mohli vzápatí odovodňovať svoje paranoje, že im okolie a každý človek na planéte závidí. Príde mi to úbohé a detinské. Zarábať demagógiou páchanou na mládeži, skrz svoje texty a videklipy a hlásať doležitosť peňazí, majetku a bohatstva. Vo videoklipoch jasne vidieť, na čo všetko tie peniaze putujú. Štetky, drogy, autá. A čím viac peňazí, tým viac kuriev, drog a áut. A to im má okolie závidieť.
Sedel som v polopreplnenom metre, pozorujúc sa v odraze okna. Na jednej z následujúcich zastávok sa do vagónu vlial ďalší húf ľudí, ktorý zaplnil zvyšok priestoru natoľko, že som bol rád, že sedím a nie som zavesený na držadle, a
