V SaS objavili pluralitu.

Písmo: A- | A+

Dve protichodné tézy v jednej strane sú na Slovenské pomery novinka? A trvalo to len zhruba 27 rokov od pádu komunizmu?

Narazil som na pomerne zvláštny článok o tom ako sa poslanec SaS, špičkový slniečkársky agent a hipster Poliačik pustil do písania programových téz pre stranu SaS a chce nimi konkurovať programovým tézam vedenia strany.

Link tu:
https://dennikn.sk/607584/poliacik-napisal-svoju-viziu-liberalnej-sas-sulikovi-neraz-protireci/?ref=mpm

Na pomery Slovenskej politickej scény je to niečo nevídané dokonca revolučné a za dobu čo sledujem politickú scénu som niečo takéto nevidel, avšak veľmi otázne ostáva aký bude výsledok.

Slovenské politcké strany ktoré začali svoju existenciu po roku 1989 mali všetky predpoklady na to stať sa súčasťou pluralitné demokratického systému, ale skoro všetky trpeli jedným problémom. Politické smerovanie strany bolo dané pri jej vzniku, s programom, tézamy a všetkým ostatným. Bolo chápané ako nemenné, niečo čo sa nedá len tak zmeniť a treba na to celorepublikový zjazd a v niektorých prípadoch aj zmenu stanov prípadne vedenia.

Preto sme za tých 27 rokov boli svedkami nasledovných javov:

1. Strany jedného muža
HZDS nieje jediným prikladom, i keď je rozhodne najvýraznejším. Jeden človek, alfa aj omega strany. Skoro až duchovný vodca s víziou a všetko čo strana presadzovala bol v praxi jeho nápad, alebo ak nie tak ho minimálne požehnal. Druhým príkladom je súčastná vládnuca strana SMER pri ktorej mám obavu, že by mala čo ponúknuť bez svojho "charizmatického" predsedu.

2. Drobiace sa strany
Z času na čas sa v niektorých modernejších stranách našiel niekto s iným názorom ako malo predsedníctvo. V takých prípadoch sa ukázalo že predsedníctvo, ale ani väčšinová základňa strany nemá záujem o ich nové názory a tak sa z názorovej platformy stala nová strana.

Že sa tento proces mohol opakovať mnohokrát znamenalo len to že takáto strana nemala ucelený program ani víziu ktorá by členov alebo voličov strany zjednotila.

Samozrejme hovorím hlavne o strane SDKÚ.

3. Strany meniacich sa osobností
Tézy ostávajú, nemenia sa, len sa menia tváre. A keď sa ukáže nemennosť strany, nové tváre na dôveryhodnosti strany nebudú pridávať. Komunistická strana tiež obmieňala kádre a snáď si ľudia pamätajú s akými "kôlmi v plote" sme to skončili.

Za všetky spomeniem KDH kde sa točili predsedovia jeden za druhým, ale tento osud postihol aj SDKÚ. Postihol ich presne ten istý osud ako KSČ pred revolúciou.

Preto strany ktoré nedržali krok s dobou časom zanikli, alebo ak stále existujú ich politická relevancia sa blíži nule.



Všetky javy sú len sprievodným javom toho primárneho. Neexistuje diskusia o programových tézach vo vnútri strán, neexistuje reálna spätná väzba od občanov k stranám. Politici nemajú metódy ako preniesť riešenie problémov občanov do nových zákonov a do krokov vlády...

Ako to funguje v USA?

Demokrati aj Republikáni adoptujú problémy (anglicky issues). Deje sa to rôznymi formami. V niektorých prípadoch strana pohltila občianske hnutia ako Abolicionistov - skupiny ktorá sa snažila o zrušenie otroctva a prebrala ich celú politickú agendu, vrátane elektorátu. V iných prípadoch v stranách prebieha diskusia na rôzne spoločenské témy. Jednotliví kandidáti jednej či druhej strany si vypracovávajú individuálny program na dané témy a pred voľbami prebehnú takzvané primárky. V nich si voliči v strane vyberú kandidáta ktorý podľa nich reprezentuje ich názor a tohto kandidáta strana oficiálne ohlási na kandidatúru.

V tomto ohľade funguje veľká sloboda názorov v rámci každej strany. Či má širšia verejnosť záujem o riešenie tém ktoré sú predostrené záujemcami o kandidatúru do štátnych úradov si strany overujú prostredníctvom primáriek.

A ako to funguje u nás?

Stručne nijak. V parlamente máme strany bez reálneho politického programu, bez reálných návrhov zmien legislatívy, bez schopnosti komunikovať s občanom. Našim zvláštnym špecifikom je že sú v parlamente strany aj s takým programom ktorý je naplnený - ako príklad uvediem všetky nacionalistické strany.

Následne sa k slovu dostanú mimovládne organizácie ktorých názor je vehementne ignorovaný, prípadne označovaný za podvratný a platený zo zahraničia. V tomto celom je jediná výnimka a to je mimovládna organizácia Aliancia za Rodinu. A to sa naozaj nemáme čím chváliť.

Búchanie sa do pŕs so slovami "Médiá sa mýlia a my máme pravdu" tento stav nezmenia, len potvrdia ako veľmi sa volení politici odmietajú zaoberať problémami občanov ale hlavne čo je podstatnejšie ich názormi.


Chcel by som preto poďakovať pánovi Poliačikovi za pekný darček k výročiu revolúcie. Bolo už načase.

Skryť Zatvoriť reklamu