Reflexie na pokračujúcu agóniu prímestskej autobusovej dopravy v Bratislavskom kraji.
Začnem netradične impulzom, ktorý ma iritoval napísať tento blog. Priateľ zo Švédska sa čuduje, že kolabuje naša autobusová doprava a ľudia bezmocne dlhé hodiny čakajú na zástavkách na autobusy, ktoré buď meškajú aj niekoľko hodín, alebo vôbec nechodia (najmä v okresoch Pezinok a Malacky). U nich by takáto situácia mohla nastať len, ak by bola krajina vo vojne, čo vylúčil. Samozrejme kompetentní funkcionári by podľa neho už dávno vyvodili osobnú zodpovednosť.
Zamyslel som sa, v čom to je, že mi takúto abnormalitu dokážeme akceptovať. Asi v tom, že nás Európa považuje za „holubičí národ“, ale možno viac v tom, že patrónka Slovákov je Sedembolestná Panna Mária. To znamená, že máme zakódované v génoch trpieť, trpieť a všetko v tichosti pretrpieť. Takémuto národu sa dobre vládne! Aby u nás nefungovala prímestská doprava nemusíme byť ani vo vojne. Stačí ak tender na prevádzkovanie autobusovej dopravy vyhrá spoločnosť, v tomto prípade nadnárodná spoločnosť Arriva, ktorá nedisponuje ani autobusmi, ani šoférmi a spolieha sa, že doterajší prevádzkovateľ Slovak Lines, ktorý má autobusy aj šoférov, ale nevyhral tender, odstúpi im autobusy aj šoférov a všetko pôjde po starom. Obe spoločnosti sa prepočítali a začala medzi nimi biznisová prekáračka, ktorá trvá už viac ako dva mesiace. Štatistom v tejto hre je ešte stále župan BSK Droba. Pričom je to práve on, ktorý keď rozdal nové karty, musí túto hru aj urýchlene ukončiť v záujme spokojnosti cestujúcich. Natíska sa otázka ako? Nenastal čas napraviť krivdy minulosti spojené s Dzurindovo-Miklošovou vládou, ktorá v rámci divokej privatizácie rozparcelovala SAD na 17 podnikov a rozdala ich súkromným spoločnostiam? Nebudem sa v tejto súvislosti zaoberať biznisom developerskej skupiny HB Reavis a dôvodmi prečo ich spoločnosť Slovak Lines prevádzkovala prímestskú autobusovú dopravu Bratislavy. Myslím, že každému je jasné, že tejto úspešnej developerskej spoločnosti v konečnom dôsledku išlo o lukratívny pozemok v centre mesta so starou autobusovej stanicou Nivy. A na ňom vybudovať predovšetkým exkluzívne obchodno-biznisové centrum NOVÉ NIVY. Pričom autobusová stanica je len bezúčelným apendixom tohto projektu, bez možnosti následného priameho napojenia električiek (ako nosného dopravného uzla s mestskou hromadnou dopravou, ako žiadali aj samosprávy mesta). Aj tu sa potvrdzuje, že súkromný investor a prevádzkovateľ nemusí byť tým najlepším riešením pre zabezpečovanie verejnej služby ktorou autobusová doprava je. Podčiarknuté a podpísané, považujeme za logické a výhodné nielen sa zamyslieť kompetentnými a vrátiť späť pod gesciu štátu a samospráv prevádzkovanie verejnej autobusovej dopravy. Že táto cesta má svoje racio dokazuje i nedávne rozhodnutie mesta Martin. Pred týmto riešením stoja i Košice a ďalšie samosprávy.
Pán župan BSK Droba, aj trpezlivosť má svoje limity a cestujúci môžu prejsť z letargie do aktivity a nebude im jedno, že stoja na zastávkach dlhé hodiny a viackrát musia prestupovať, aby sa dostali nielen domov, ale aj do práce. A čo keď sa rozhodnú ľudia zobrať riešenie do vlastných rúk a zo zastávok, do ktorých len sporadicky chodia autobusy, sa vyberú na BSK a zoberú zodpovedných na zodpovednosť?
Pán župan, odporúčam urýchlene a v súčinnosti s kompetentnými vo vláde konať v záujme efektívnosti a spokojnosti občanov...........
Miroslav Kollár, Občiansko-právny aktivista
