Nedá mi nekomentovať Ománsky úlet zatiaľ ešte ministra zdravotníctva V. Lengvarského. V jeho konaní platí staré slovenské príslovie "Vodu káže a víno pije." To potvrdzuje aj rozhodnutie ministra zdravotníctva ísť na exotickú dovolenku so svojou rodinou. Nič by na tom nebolo zvláštne keby sme nestali zoči-voči vysoko-infekčnému pandemickému Omikronu, ktorý už decimuje okolité štáty. Bolo by preto na mieste, aby vrchný veliteľ zdravotníkov, na dôvažok ešte v generálskej hodnosti, stál na veliteľskom mostíku a zoskupoval šíky zdravotníkov a dobrovoľníkov na bránenie sa voči útočiacemu votrelcovi. Svojim osobným príkladom má byť vzorom pre mobilizáciu posledných síl nadobro vyčerpaných zdravotníkov (hrdinov dnešných dní). Ktorí neprestajne, viac ako dva roky, zvádzajú boj s mutujúcim vírusom COVID-19. Minister v tomto smere nariadil zdravotníkom pracovnú povinnosť, čo znamená že nemôžu čerpať dovolenku a môžu byť podľa naliehavosti premiestňovaní na krízové pracoviska. Čiže zavelil mobilizačnú pohotovosť všetkým zdravotníkom a potom sa potichučky a poľahučky odvelil nad ránom zrelaxovať na slnečné pláže v Ománe. Vojenským slovníkom sa to nazýva dezercia. V prenesenom význame by sa v stave vojny nad takýmto konaním vyniesol najvyšší ortieľ. Takže pán generál-minister, verejnosť verí, že viete čo sa sluší a patri urobiť po návrate z dovolenky. Ale nie ste v tom sám. Spoluzodpovednosť musí zobrať aj strana, ktorá vás delegovala do funkcie a tiež premiér E. Heger, ktorý váš úlet na slnečnú pláž, predpokladám, schválil. Potvrdí to len opäť železné pravidlo, že životnosť každého ministra zdravotníctva v kresle je len rok. Tak príjemnú dovolenku pán Lengvarský. Verme, že hrdinovia dnešných dní, naši zdravotníci, aj bez generála túto bitku vyhrajú . Držíme si palce!
Miroslav Kollár, vysokoškolský učiteľ, občiansky aktivista