Som z lekárskej rodiny a pôsobím tiež ako vysokoškolský učiteľ v zdravotníctve, ale i ako občiansko-právny aktivista. Otázky ochrany života sú hlboko profesionálne ukotvené v celej našej rodine. Nemôžem sa preto stotožniť a vnútorne vyrovnať s tým ako štáty sveta, ale i radoví občania, občianske združenia a samosprávy opomínajú tento humánny a etický princíp ochrany života a finančnými zbierkami podporujú nákup a dodávanie zbraní a vojenského materiálu Ukrajine na boj s Ruskom. Je to po prvýkrát keď sa otvorene dodávajú zbrane vo vojenskom konflikte. Uvedomujeme si, že práve táto naša pomoc je v konečnom dôsledku určená na bratovražedné zabíjanie ľudí a nielen vojakov bojujúcich strán, čím tiež predlžuje vojnový konflikt a narastanie počtu nevinných obetí? Hovoríme rozhodné nie vojne, nech už sa vedie pod hlavičkou akýchkoľvek cieľov. Vojna je vždy najhorší dialóg medzi národmi, lebo najviac trpí civilné obyvateľstvo vrátane žien detí a starcov. Dejiny národov nie sú len reťazením výhier ale i prehrami, ktoré však v konečnom dôsledku boli morálnym víťazstvom. Niet pochýb, kto už je a bude nakoniec morálnym víťazom v tejto vojne.
Za bezduché a neuvážené považujem vyhlasovanie našich čelných, a nielen vojenských predstaviteľov, že môžeme počítať i s napadnutím našej krajiny a preto musíme sústreďovať vojska na východnom oblúku s Ukrajinou. Nemožno vylúčiť aj tento scenár, ak sa budú z nášho územia eskalovať vojenské aktivity voči Rusku. Môžeme úplne vylúčiť, či aj dodávky zbraní na bojové línie sa nestanú možnou rozbuškou v tomto smere? Preto sa pýtam, využilo Slovensko a celá Európa, ale i Amerika všetky možnosti rokovania s Ruskom ale i Ukrajinou na zabránenie vojnovému konfliktu? Neživili sme Ukrajinu prehnanou ilúziou a očakávaním ? Nezahnali sme Rusko nekompromisnou odmietavou politikou na ich návrhy do vojenskej agresie? Zabudli sme, že politika je umenie možného a vždy aj kompromisu?
Sme síce malá krajina, ale dostatočne veľká na to, aby sme vedeli ukázať celej Európe, že vždy existuje aj iná cesta na dohodu a presadzovanie záujmov, akou je otvorený vojnový konflikt. Jeho ďalšie pokračovanie nebude mať víťaza, len porazených. A chceme byť tiež medzi nimi?
Tak či tak jedno je však isté. Niekedy aj negatíva majú svoje pozitíva. Európa sa poučila, vnútorne zjednotila, osamostatnila. Jednoznačnejšie definovala nástroje a východiska na zaujatie dominantnejšieho postavenia v globálnom svete, ktoré jej vzhľadom na rozlohu, počet obyvateľov a výkonnosť politiky a ekonomiky právom do budúcna patri. Predpokladom ďalšej stability a napredovania Európy je však trvalý mier a nezávislá, sebavedomá zahraničná a obranná politika. Preto z pohľadu vyššieho princípu humanity a etiky urobme všetko preto, aby utíchlo rinčanie zbraní na Ukrajine a nech zaznie miesto toho len cvengot čiaš na slávu a mier medzi národmi.
Miroslav Kollár, vysokoškolský učiteľ a občiansko-právny aktivista
V Bratislave 2. marca 2022
