Bielorusi búrajú mohutnou účasťou na námestiach, okrem politického protestu proti Lukašenkovi, aj mýtus o existencii pandémie koronavírusu. Kým celý svet prijíma radikálne opatrenia na odvrátenie novej vlny COVID-19 uzatváraním hraníc a pod., tak Bielorusi bok po boku, líce pri líci a spoločným dychom, len ojedinele s rúškom na tvári, v stotisícových davoch otvorene demonštrujú a nevedome aj tým podporujú známe vyhlásenia Lukašenka, že koronavírus je výmysel a slúži mocným tohto sveta ako zásterka na destabilizáciu hospodárstva a útlm ekonomík.
Teraz ale vážne.
Kde je pravda? A prečo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s ostatnými krajinami Európy nedbá, aby demonštranti dodržiavali aspoň základné protiepidemiologické opatrenia, ako je rozdávanie rúšok, bezpečný odstup a vykonávanie náhodných odberov na COVI-19? Aj ja podporujem právo Bielorusov na odpor proti Lukašenkovi, ako prejav základného ľudského práva na slobodu. Však nadriadeným voči tomuto právu musí byť právo na ochranu zdravia a života, ktoré je celosvetovou prioritou pre ochranu možnosti zavlečenia kovidu z Bieloruska do ostatných krajín. Ani EÚ okrem politických platonických gest sa v tomto smere nevyjadruje, čo môže byť pre nás osudovou chybou.
Tiež by som chcel zaujať osobný postoj k politickému rozmeru vzniknutej krízy po prezidentských voľbách v Bielorusku a možnosti jej následného vývoja. Zdá sa, že kľúč od jej riešenia nemá ani Lukašenko, ani EÚ, či USA a nie je ani u protestujúcich na námestiach. Možno sa domnievať, že kľúč je v Kremli, v sejfe Vladimíra Putina, ktorý si uvedomuje, že boj o Bielorusko je aj bojom o Rusko, lebo príklady priťahujú. Môže sa stať, že ak padne Lukašenko, tak pri nastávajúcich voľbách v Rusku sa zopakuje táto kríza na Červenom námestí v Moskve a stihol by ho potom ten istý osud ako Lukašenka. Už asi nezopakuje chybu s Ukrajinou v roku 2014, keď v záujme osobného imidžu v rámci OH v Soči, bolo Rusko v tejto kríze neu1trálne, čím proruský režim Janukovyča padol. Možno očakávať z Putinovej strany, že pod hlavičkou národno-bezpečnostných záujmov Ruska, bude rázne presadzovať „nevmešovanie“ sa cudzích krajín do riešenia vnútornej krízy v Bielorusku. Trumpova Amerika sa tiež nachádza v nevýhodnej pozícii v dôsledku prebiehajúcej prezidentskej kampane, a nemôže si dovoliť, ako má Trump vo zvyku, neuvážené pohrozenie o možnosti vojenskej invázie USA a zostane v tejto kríze tiež neutrálnym hráčom. Maximálne EÚ a USA sa zmôžu na vyhlásenia embarga na Lukašenkove Bielorusko. Preto možno očakávať už o niekoľko dní či týždňov ukončenie vyvolanej krízy a nakoniec posilnenie pozície Lukašenka. Na druhej strane i užšie napojenie politickej moci a hospodárstva na Rusko. Dokonca postupne nie je vylúčená i možnosť užšieho zväzku medzi Ruskom a Bieloruskom. Z môjho pohľadu dohra o demokratický pokus v Bielorusku môže mať obdobný koniec ako u nás Pražská jar v roku 1968, pričom dnes Bielorusi na našu Zamatovú revolúciu v roku 1989 môžu pravdepodobne zabudnúť. Ale ako to v politike býva, môže nastať i neočakávaný scenár s radikálnym riešením, ktorý zmetie predchádzajúce úvahy. Všetko je možné. A ako to nakoniec býva, nič nemožno vopred vylúčiť! No iste je, že svet už skoro uvidí Quo Vadis Bielorusko....
V Bratislave 31.8.2020
