Už sa vám niekedy stalo, že by vám po nohe prešiel dopravný prostriedok? Mne áno. A to nie tak celkom hocijaký dopravný prostriedok, ale rovno niekoľko ton vážiaca električka. Ako sa to všetko prihodilo, vám rozpoviem v tejto tragicko - komickej "short-storry".
V Prahe som pobýval už takmer pol roka. Do metropoly našich západných susedov som sa pobral len s tými najlepšími úmyslami a gro mojich predstáv a plánov tvorili dve základné veci - nájsť si čím skôr prácu a bývanie. Nič z toho som totiž nemal vopred zabezpečené. Pocit istoty mi dodávalo akurát pár dobrých priateľov, ktorí v meste študovali, prípadne pôsobili v rôznych zamestnaniach. Zo začiatku mi pomohol najmä istý "svetazbehlý" spoluobčan a kamarát z Banskej Bystrice, prezývaný Ramzes - okrem iného. Ramzes a jeho niekdajšia priateľka Danka - ma k sebe ochotne na pár dní prichýlili a pomohli mi nájsť prácu a dokonca aj bývanie - za čo som sa im mimochodom dodnes ešte poriadne neodplatil. Dúfam, že ešte budem mať príležitosť.
Býval som v skvelom, byte situovanom v tej najskvelejšej časti Prahy - na Žižkove. Dvojizbový byt je podľa mňa trochu primalý na štyroch nájomníkov, ale nič lepšie som si nemohol dovoliť. Na izbe som býval s ďalším dobrým kamarátom z "Banskej" Martinom K. - ktorý mi takisto veľmi pomohol... V tej druhej bývali dve Poľky, a niekedy s nimi býval aj Bolek.
Pár mesiacov som predával knižky na Pražskom hrade v Zlatej uličke - keď sa mi však zunovali desiatky turistov z rôznych kútov Európy a najmä Ázie - natlačených v miestnosti dva krát dva metre, navyše neobsahujúcej žiadne vetranie - povedal som si dosť. Martin mi dohodil prácu u "Trasiho"...
"Trasi" vlastnil internetový obchod s hudobnými cédečkami, dévédéčkami, mobilnými aparátmi a podobne. Mojou úlohou bolo baliť objednávky a zanášať ich po práci na poštu. Nebola to zlá práca, fyzicky nie náročná a na moje pomery aj slušne zaplatená. Po práci som si mohol dovoliť zájsť na nejaké to pivo, z času na čas aj na nejaký ten koncert, prípadne iné kultúrne podujatie. Vzhľadom na to, že Praha je vcelku dosť kosmopolitným mestom - stýkal som sa s ľuďmi viacerých národností. Poďme ale k tej osudnej noci - kedy som "prišiel" do kontaktu s tou železnou opachou.
Mal som za sebou náročný deň. Začali sa letné prázdniny a s nimi aj príležitosť pre mnohé decká privyrobiť si nejaký ten "litrík" na jednej z miestnych brigád. No a ako sa usilovným študentom začali plniť vrecká, mne sa začali na pracovnom stole kopiť balíky objednávok. V ten deň som ich spracoval skoro dvesto. Keď som ich všetky dobalil, tak som ich zaniesol na poštu a tým sa končila moja práca. Nasadol som na tramvaj a s úľavou sa pobral domov. V duchu som kul plány, že si dám konečne trochu "do nosa". Kurevsky som to potreboval - vyžrať si a na pár hodín vypnúť.
Zavolal som Martinovi a oboznámil ho so situáciou. Na moju radosť už vraj dohodol program na večer s dvoma bieloruskými kamarátkami, Natašou a Kaťušou. O pol ôsmej vraj pri "koňovi" na Václaváku, je pripravený splniť moju "pitkársku" potrebu. Na Václaváku som bol skoro o hodinu skôr a tak som si u ukrajincov lupol tri fľaškové pivá už v predstihu.
Keď dorazil Maťo a jeho pôvabné bieloruské spoločníčky, presunuli sme sa do Poppa. Poppo - diskofilný klub, v ktorom bývala každý štvrtok ro/c/kotéka, prípadne niečo menej tradičné ako sa na podobné kluby patrí. V štvrtky som tam celkom rád zašiel, dalo sa tam slušne vyblázniť aj na inú hudbu - ako komerčnú diskofilnú odrhovačku.
Večer prebiehal veľmi dobre. Šantili sme na veci typu: Mercedes Benz od Janis Joplin, Hendrixov - All along the watchtower, My generation - The Who, Kashmir - Led Zepellin, Light my fire, Break on through, People are strange, Love her Madly - od The Doors - zjavne DJ-ova obľúbená kapela - nielen jeho, a podobne...
Popíjali sme jedno pivo za druhým, no nepociťoval som na sebe ešte známky opilosti. Okolo pol noci dorazil - Honza a Asia = česko-poľská alkoholická "úderka" - zábava pokračovala v plnom prúde. Na stole začali odrazu pribúdať už aj poldecáky. Ani neviem ako a riadne som sa zoťal...
Ráno ma zobudí nepríjemné zvonenie mobilného telefónu. Z hrôzou zisťujem, že už je čosi po desiatej a už hodinu som mal byť v práci. Na mobile svietia 2 neprijaté hovory od "Trasiho" a jedna prijatá sms. Zanadával som a pustil sa do čítania správy.
Ahoj Miro, tak jak to s tebou vypadá?? Vždyť to ti muselo urvat nohu, nebo tak nějak. A jak se ti to vúbec stalo? Jsem se díval na tramvaj a to prakticky ani není možné, aby někomu po noze přejela tramvaj. Dej mi vědet čím dřív to pújde. Trasi...
Zmätene som sa pozrel na nohu - bola očividne v úplnom poriadku. Nadávajúc som sa pokúšal rozpamätať na záver včerajšej noci - no nedarilo sa mi to. Pozrel som sa na Maťa - spokojne chrápal. A potom som nazrel do odoslaných sms.
04:35
Nazdar, Honza zajtra neprídem do práce - mal som úraz. Po nohe mi prešla električka a som v nemocnici. M
Som ja ale chuj, pomyslel som si. Geniálnejšia výhovorka ma v tej mojej ožratej palici naozaj nemohla už ani napadnúť. To som mohol rovno napísať, že ma prešiel parník, alebo že ma napadol tiger, čo ušiel z neďalekého cirkusu.
